Nesadajte si koncom leta do trávy, striehnu v nej trombikuly

Červíky, ktoré sa človeku zavŕtavajú do kože, nežijú len v Afrike a inej exotike. Takúto nepríjemnú "háveď" je možné chytiť aj v strednej Európe, Slovensko nevynímajúc.

25.08.2010 13:36
tráva - nebezpečnstvo - trombikuly Foto:
Trombikuly žijúce v tráve pomocou hryzadiel narušia povrchovú vrstvu kože a vstreknú do ranky tráviace enzýmy.
debata

Riskantné je sadať si na sklonku leta do trávy napríklad na Muránskej planine. Je totiž domovom trombikúl. Sú to oni, čo cudzopasia pod kožou a vyvolávajú „augustovú vyrážku“ – trombikulózu.

Trombikuly patria medzi roztoče. Ich vývojový cyklus začína nakladením vajíčok dospelými samičkami do pôdy. Tam sa vo vlhkom a teplom prostredí približne za desať dní vyliahne veľké množstvo šesťnohých lariev. Pri vychádzkach, sedení či ležaní na lúkach, záhradách alebo v lesoparkoch larvy prelezú na telo teplokrvných živočíchov – psov, mačiek, koní, ale i človeka.

Pomocou hryzadiel narušia povrchovú vrstvu kože a vstreknú do ranky tráviace enzýmy. Vytvoria si tak „žalúdok“ priamo v koži. Natrávenie kožného tkaniva je pre hostiteľa pomerne bolestivé, kým prestanú človeka vyciciavať, prejde aj desať dní. Po nasýtení odpadnú do pôdy, kde sa za päť až šesť týždňov premenia na osemnohé nymfy a potom na dospelé jedince. Nymfy i dospelé roztoče sa živia rastlinnými tekutinami alebo parazitujú na hmyze.

Počas roka môže prebehnúť až päť vývojových cyklov týchto roztočov, závisí to od tepla a vlhka. Na Slovensku je najväčšie riziko nakazenia v auguste a septembri.

Ako trombikuly rozpoznať
Telo lariev je posiate jasnooranžovými až červenkastými chĺpkami. Vidieť ich voľným okom je však ťažké, majú len 0,2 až 0,4 milimetra. Desiatky až stovky lariev vytvárajú na koži oranžové ostrovčeky. Najčastejšie napadajú kožu v oblasti lakťových kĺbov, podpazušia, spodnej časti chodidiel, v podkolenných jamkách, trieslach, na páse v miestach kontaktu s odevom a na prechodoch medzi kožou a vlasmi.

Ochorenie sa začína prejavovať silným svrbením a bolesťou na postihnutom mieste. Spôsobujú to tráviace enzýmy v rane. Ak sa nezačne s liečbou, príznaky pretrvávajú aj viac ako týždeň. Prerastajú do silného zápalu, ktorý môže druhotne infikovať ďalšie tkanivá. Príznakmi postupujúcej infekcie sú začervenané miesta, zdurenie kože, hnisavé ložiská a alergické reakcie. Zatiaľ nie je dokázané, žeby trombikuly prenášali niektoré z ochorení ako kliešte. Teda boreliózu alebo zápal mozgových blán. Poriadna dezinfekcia postihnutého miesta a skorá liečba je však na mieste.

Liečba a prevencia
Najúčinejšou liečbou je okamžitá aplikácia insekticídnych preparátov priamo na larvy na postihnutých miestach. Najčastejšie sa používajú pyrethroidy. V prípade sekundárnej infekcie sú potrebné antibiotiká. Pri úpornom svrbení aj antihistaminiká alebo v krajnom prípade krátkodobo aj hormonálne prípravky.

Pokiaľ človek pozná lokalitu, kde sa nakazil, v lete by ju viac nemal navštevovať. Inak je dôležitá každodenná prehliadka kože. Dobrou prevenciou je aj nosenie vysokej uzavretej obuvi, a vyhýbanie sa posedeniu v tráve. Môžu pomôcť aj repelenty.

Nepríjemnosti z vody
Podobné ochorenie, takisto počas neskorého leta, spôsobujú motolice parazitujúce na vodných slimákoch žijúcich v studených jazerách, ale aj potokoch a pomaly tečúcich riekach. Ide o cerkariálnu dermatitídu. Do ľudskej kože sa zavŕtavajú larvy motolice, miesto sčervenie, postihnutý má typickú vyrážku, ktorá svrbí. Ochorenie sprevádza aj bolesť hlavy, teplota a zvracanie. Pretrváva zhruba dva až tri týždne. Liečba je len symptomatická, podávajú sa antihistaminiká proti svrbeniu, pomáhajú aj kortikosteroidy. Lepšie je však vyhýbať sa dlhému pobytu v stojatej plytkej vode počas teplých letných dní.

debata chyba