Ak chcete vedieť viac o základných príznakoch, príčinách či spôsoboch tlmenia stesu, nasledujúce riadky budú pre vás určite užitočné.
Čo je vlastne stres?
• Slovo stres pochádza z latinského slovesa „stringo, stringere“, teda
sťahovať, uťahovať. Je odpoveďou organizmu na akúkoľvek nadmernú
záťaž, ktorá vyvoláva v tele reakciu prispôsobovania sa na nové
podmienky, takzvanú stresovú reakciu, prostredníctvom ktorej sa organizmus
uvedie do pohotovosti a snaží sa so záťažou vyrovnávať.
• Stres je každá situácia, pri ktorej na organizmus pôsobia škodlivé
podnety a vychyľujú ho z rovnovážneho stavu, ohrozujú jeho celistvosť a
integritu.
• Podnetom, ktorý ho vyvolá, môže byť nepríjemná informácia, úmrtie,
autonehoda, ale aj športový výkon, poranenie alebo popálenie, ktoré tiež
vyvolávajú krátkodobý stres v organizme.
• Pokiaľ trvá krátkodobo a v primeranej intenzite, stimuluje človeka
k vyššiemu alebo lepšiemu výkonu, podporuje látkovú výmenu, hormonálne
zabezpečenie, ako aj duševné schopnosti, tvorivosť a podobne, preto
hovoríme o pozitívnom, prospešnom strese.
• Naopak, nadmerný stres, ktorý pretrváva dlhodobo, ohrozuje telesné aj
psychické zdravie človeka, môže ho poškodiť a dokonca spôsobiť až smrť
v dôsledku nadmernej záťaže a vyčerpania organizmu. Vplyv na výkonnosť
je veľmi negatívny až ničivý.
Prejavy stresu
Krátkodobý stres je prospešný a podnecuje na vyššie výkony, ale ak pretrváva a dlhodobo sú zapojené kompenzačné mechanizmy organizmu, môže dôjsť k poškodeniu zdravia. Napríklad keď sa človek často vystavuje stresovej hypertenzii, časom sa tlak fixuje a dochádza k trvalej hypertenzii, ak v dôsledku stresu dlhodobo zle odteká žlč, tvoria sa žlčníkové kamene a pod.
Chronický stres oslabuje imunitný systém a ľudia sú častejšie chorí (bežné napr. u športovcov, ktorí prežívajú chronický stres spojený s fyzickým výkonom na tréningoch + krátkodobo prežívajú stres, trému pred samotným výkonom na pretekoch = kumulatívny stres a časté ochorenia).
Stres môže človeka úplne paralyzovať a zabrániť mu podávať výkony, aké bez problémov dokáže v pokojnom stave.
Fyzické prejavy stresu
• Situačná hypertenzia. Stres a rozčúlenie u väčšiny ľudí spôsobia
náhle zvýšenie krvného tlaku. Akútne zvýšenie tlaku pri ňom pociťujú
aj ľudia, ktorí už užívajú lieky proti vysokému tlaku – tie síce
väčšinu času udržiavajú tlak pod kontrolou, no napriek tomu sa pri strese
náhle zvýši.
• Oslabenie imunitného systému. Dlhodobý, permanentný stres oslabuje imunitný systém – priamo utlmuje aktivitu lymfocytov a okrem toho je imunita potlačená aj ďalšími pochodmi v organizme, ktoré sú dôsledkom stresu (napr. vylučovanie kortizolu…). Organizmus sa pri dlhodobom strese nevie brániť bežným infekciám, čo sa prejavuje napr. ako opakované herpesy či virózy.
• Pichanie pod pravým rebrovým oblúkom. Stresová situácia môže vyvolať kŕče v oblasti žlčovodu, čo sa prejaví bolesťou žlčníka a pichaním pod pravým rebrovým oblúkom. Žlč sa nemôže voľne vyplavovať, čo v ňom spôsobuje pretlak. Tento príznak stresu trápi najmä cholerické povahy a ľudí náchylných na tvorbu žlčníkových kameňov.
• Kŕče svalstva a bolesť dolných končatín. Počas stresu dochádza vo svaloch k výmene magnéziových a vápnikových iónov, čo spôsobuje kŕče kostrových svalov, napríklad v dolných končatinách. Po odznení stresu sa kŕč uvoľní a objavuje sa bolesť (napr. študenti po skúške sa niekedy sťažujú, že ich bolia nohy, aj keď niekoľko dní nerobili žiadnu fyzickú aktivitu a len sedeli nad knihami).
• Časté močenie. Kŕč v oblasti močového mechúra spôsobuje časté nutkanie na močenie, a to už niekoľko hodín pred situáciou, ktorá je dôvodom stresu (napríklad skúška, vystúpenie na verejnosti a podobne).
Psychické prejavy stresu
U väčšiny ľudí sa počas stresu prejavuje podráždenosť, nervozita,
nesústredenosť, neschopnosť zadeliť si úlohy. Neskôr môže človek
prejsť do fázy totálneho útlmu až ľahostajnosti, čo je forma stresu, keď
už organizmus nedokáže reagovať a brániť sa negatívnym podnetom.
• Úzkostné stavy. Úzkosť je negatívny emocionálny stav, ktorý vzniká pri rôznych situáciách ohrozenia, ale aj pri neistote či neúspechu. Rovnako môže byť aj jednou z reakcií na stresové situácie. Na psychike sa prejavuje rôznymi obavami a strachom, ktoré sa v organizme udržiavajú aj relatívne dlho po odznení stresovej situácie. To môže spôsobiť nespavosť.
• Panika. Je vážny stav, ktorý sa často objavuje v stresových situáciách a prejavuje sa nekoordinovaným správaním ľudí v dôsledku narušenia duševnej rovnováhy. Ľudia v panike nevedia reálne zhodnotiť situáciu a podliehajú vonkajším vplyvom. Stres je stav, ktorý navodzuje emočnú labilitu, človek je citlivejší, a preto môže na zlé správy či stres reagovať podráždenosťou, apatiou či panikou.
• Tréma. Tréma je nepríjemný pocit napätia, ktorý sa objavuje pred očakávanou udalosťou (vystúpenie na verejnosti, skúška, prezentácia). Prejavuje sa najmä búšením srdca, bledosťou, pocitmi stiahnutého hrdla, mdlobami…
Ďalšie prejavy:
• hnačka a zvierajúca bolesť brucha – spôsobuje ju kŕč v oblasti
brucha
• búšenie srdca alebo arytmia
• bolesť a zvieranie hrudnej kosti
• plynatosť, nechutenstvo
• svalové napätie v oblasti krku a dolnej časti chrbta spojené
s bolesťou
• úporné bolesti hlavy, ktoré často začínajú na zátylku a šíria sa
k temenu hlavy a čelu
• nepríjemné pocity v krku (hrča)
• ťažkosti so sústredením zraku na jeden bod, dvojité videnie
• vyrážky na tvári
• pokles sexuálnej túžby, impotencia, frigidita
• zmeny v menštruačnom cykle
• prudké a výrazné zmeny nálad
• nadmerná únava
• nepozornosť, problémy so sústredením
• podráždenosť, úzkostlivosť
• pocit únavy hneď ráno po zobudení
• zvýšená konzumácia alkoholu, cigariet či drog
Stresory – príčiny stresu
Podnety, ktoré môžu spôsobovať stres, nazývame stresory. Medzi základné
patrí:
• sociálne prostredie a interakcia – vzťahy medzi ľuďmi, agresivita,
povýšenosť, ale aj spoločenské normy – pravidlá, termíny, zákazy,
predpisy, obmedzenia…
• významné životné udalosti – smrť v rodine, strata zamestnania,
narodenie dieťaťa…
• každodenné problémy – trvalé nezhody v rodine alebo v práci,
dochádzka do práce, nefunkčnosť predmetov…
• faktory životného štýlu – nedostatok spánku, nadmerná konzumácia
alkoholu alebo kávy, nedostatok času, nabitý program…
• psychické postoje a osobnostné črty – negativistické reakcie, veľké
očakávania, pesimizmus…
• fyzikálne vplyvy – hluk, prudké svetlo, uzavretý priestor, horúčava,
chemické škodliviny.
Reakcia na stres
• Stres vyvoláva v organizme poplachovú reakciu, ktorá aktivizuje mozog,
žľazy s vnútornou sekréciou, nervový a imunitný systém. Výsledkom je
zvýšené prekrvenie kostrového svalstva potrebného na útok alebo útek.
Zvyšuje sa aj cirkulujúci objem krvi, dochádza k zvýšeniu srdcovej
frekvencie a uvoľneniu energie.
• Ak stres pôsobí dlhodobo, nahromadená energia, ktorá sa nezužitkuje, sa
podieľa na rozvoji rôznych civilizačných chorôb, najmä srdcovo-cievnych
ochorení, ochorení tráviaceho systému alebo psychických ochorení.
• Odpoveď na stres je u každého človeka odlišná. Svoju úlohu hrá
genetická predispozícia, prístup k životu, výchova…
• Zistilo sa tiež, že podnet primeraný pre zdravého môže byť nadmerný
pre oslabený organizmus.
Reakciu organizmu na stres rozdeľujeme na 3 fázy:
1. Poplachová fáza – mobilizácia: organizmus mobilizuje
obranné možnosti a pripravuje sa na „boj alebo útek“, vylučuje sa
väčšie množstvo adrenalínu, zvyšuje sa krvný tlak, tep srdca, zrýchľuje
sa dýchanie, zvýši sa vylučovanie potu, krv z oblasti tráviacich orgánov
sa presúva do svalov.
2. Fáza rezistencie – odolávanie a odpor: organizmus
bojuje so stresorom a snaží sa naň adaptovať alebo ho zdolať. Ak táto
fáza trvá dlho, stav sa zhoršuje a objavujú sa choroby zo stresu, ako je
napríklad vznik žalúdočných vredov, vysokého krvného tlaku,
srdcovo-cievnych ochorení, ale dochádza aj k poškodeniu imunitného
systému.
3. Fáza vyčerpania – organizmus podlieha stresu, čo
môže viesť k apatii, depresii, rezignácii a niekedy dokonca smrti.
Stres je pre organizmus nepríjemná situácia, pretože ho dostáva z rovnovážneho do nevyváženého stavu, preto telo zapája všetky mechanizmy, aby v stresovej situácii dokázalo nejako reagovať, „prežiť“.
