Táto deformácia je nebezpečná neskôr v tom, že spôsobuje únavu a bolesti nôh. Jeden problém rodí ďalšie. Ak je noha plochá, kolená, bedrá a chrbtica sa nezaťažujú rovnomerne. A ďalší problém je na svete.
Plochá noha sa nevytvorí len „vďaka tomu“, že dieťaťu v detstve neboli dopriate ortopedické topánočky. Svoju úlohu tu hrá aj chybný vyvin v stavbe kostí, oslabené a namáhané väzivo nohy a slabosť svalov nohy a prekolenia. Plochú nohu sa dá nechcene získať aj po úraze, zlomenine, vykĺbenine alebo dôsledkom reumy.
Ortopédi radia rodičom, aby dôsledne sledovali chôdzu svojich ratolestí. Výhražným prstom by pre nich malo znamenať ich čaptavé chodenie a dupkanie. Nesprávna chôdza je aj tzv. šúchanie (dieťa nezdvíha nohy dostatočne vysoko). Ortopedické topánky, resp. vložky sú správnou voľbou, ide však len o pasívnu pomoc. Pomáha behanie naboso – po tráve či piesku. Mimoriadne účinné je však cvičenie.
Cvičiť by nemali len deti preventívne, ale aj tie staršie, ktorých rodičia nedbali na ortopedické topánky či vložky a už, žiaľ, ploché nohy majú. Pozitívnou informáciou je, že pravidelným cvičením možno plochú nohu celkom „rozhýbať“, a teda, že ploché nohy nie sú naveky. V prípade, že je plochá noha vrodená (dôsledkom chybnej stavby kostí), dá sa cvičením zlepšiť.
Jedným z takých cvikov je posadiť sa na stoličku a medzi kolennými kĺbmi vytvoriť 90 stupňový uhol. Kolenné kĺby následne pritiahnuť k sebe a silno stlačiť, tak, aby boli vonkajšie strany nôh čo najďalej od dlážky. Vydržte túto pozíciu desať sekúnd a cvičenie znova zopakujte.
Pomáha aj tzv. chodenie po stene naboso. Ľahnite si na posteľ a kolená opäť ohnite do 90 stupňového uhla. Prechádzajte sa po stene smerom do výšky. Toto cvičenie predĺži píšťalové svalstvo, treba ho však cvičiť pravidelne, aspoň trikrát denne.