Roztoče v bytovom prachu sú hojne sa vyskytujúcou zložkou vnútorného prostredia. V bytových priestoroch sú zastúpené najmä drobnými roztočmi čeľade Pyroglyphidae (veľkosť ich tela je 0,2 – 0,4 milimetra podľa druhu a pohlavia).
Vo vlhkých starých domoch s lokálnym vykurovaním bol výskyt roztočov zreteľne častejší a vyšší ako v suchých novostavbách s centrálnym kúrením. V súčasnosti so zatepľovaním panelových domov však dochádza k zvyšovaniu vnútornej vlhkosti a s tým aj k zvyšovaniu výskytu roztočov a nimi spôsobených alergií predovšetkým u detí.
Roztoče vylučujú alergény sú to vlastne tráviace enzýmy obsiahnuté v ich exkrementoch. Alergény môžu byť uvoľňované aj z úlomkov mŕtvych tiel roztočov. „Alergény roztočov sú silne hygroskopické a vo vlhkom prostredí prenikajú z exkrementov, zachytávajú na prachových časticiach a spolu s nimi sú vdychované,“ konštatovala Janka Lafférsová, vedúca Oddelenia biológie životného prostredia (OBŽP) Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici.
Pokračovala, že roztoče patria medzi inhalačné alergény. Alergény jednotlivých druhov roztočov nie sú celkom totožné, ale sú si veľmi blízke a spôsobujú v organizme skrížené reakcie.
U alergikov, predovšetkým detí, môžu vyvolať ťažké a dlhotrvajúce astmatické ťažkosti, zápaly nosnej sliznice, nádchy, prípadne zápaly očných spojiviek.
Vývoj roztočov je veľmi rýchly. U samičiek je jedna alebo viac periód kladenia vajíčok. Optimálna teplota pre vývoj je 22 – 25 °C, vzdušná vlhkosť 70 – 80 percent, prípadne aj viac. Všetky vývojové štádiá roztočov bytového prachu sú typické keratinofágy.
V ľudských obydliach sa živia predovšetkým šupinkami kože, ktoré sú tiež súčasťou prachu. Do bytov sa dostávajú pasívne s rôznymi predmetmi, zavlieka ich aj sám človek vo vlasoch, na oblečení a podobne. Vzhľadom na to, že sú hojné aj v hniezdach synantropných vtákov (holuby, vrabce) a v prachu zo skladov potravín, môžu ich do bytov prinášať aj vzdušné prúdy.