Vysoko účinný proti chrípke je však aj „slnečný vitamín“ D. Zásoby „déčka“ z leta vydržia väčšine ľudí maximálne tri mesiace, a to je podľa niektorých odborníkov dôvodom, prečo chrípkové epidémie prichádzajú najčastejšie po Vianociach.
Španielski výskumníci v časopise Journal of Leukocyte Biology zverejnili informáciu, že nedostatočná úroveň vitamínu D súvisí s nedostatočnou funkciou našej vrodenej imunity, ktorá nás chráni pred infekciami, nádormi i autoimunitnými ochoreniami a dokáže nás účinne ochrániť pred bežným prechladnutím a chrípkou v zimných mesiacoch. Úroveň vitamínu D obiehajúceho v našej krvi ovplyvňuje isté receptory obranných buniek, bielych krviniek.
Najväčšiu súvislosť našli medzi „déčkom“ a receptorom s názvom TLR 7, ktorý reguluje imunitnú reakciu organizmu voči vírusom. Hlavný autor štúdie Dr. John Wherry tvrdí: „Slnečné svetlo, resp. nedostatok vitamínu D zohráva úlohu v sezónnych vyšších výskytoch infekcií.“ Niektorí experti odporúčajú pravidelne testovať úroveň „déčka“ z krvi, aby sa potvrdila jeho dostatočná hladina nad 50 mg/l. To by mala byť optimálna ochrana pred nachladnutím, chrípkou a mnohými ďalšími vírusovými infekčnými kmeňmi.
Kľúčová úloha pri posilňovaní imunity
Ďalšia správa pochádza z Dánska a bola publikovaná v časopise Nature Immunology. Vedci z univerzity v Kodani takisto tvrdia, že vitamín D zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní imunitného systému. Aktivuje a vyzbrojuje T-bunky tela, ktoré vyhľadávajú a ničia invazívne baktérie a vírusy. Bez dostatočného prísunu tohto vitamínu „zabijacké bunky“ imunitného systému nie sú schopné reagovať a poraziť závažné infekcie v organizme.
Profesorka Carsten Geislerová tvrdí: „Ak je T-bunka vystavená cudziemu patogénu, vystrčí signalizačné zariadenie, akúsi anténu známu ako receptor vitamínu D. S jej pomocou hľadá vitamín D. T-bunka teda musí mať k dispozícii vitamín D, inak sa jej aktivácia zastaví. Ak T-bunky nenájdu v krvi dostatok vitamínu D, nezačnú sa ani mobilizovať.“
Aj česká praktická lekárka pre dospelých a homeopatka MUDr. Ľudmila Eleková z Prahy tvrdí: „Vysoko účinný proti chrípke je vitamín D. Toho tiež máme málo. Merala som ho približne u sto pacientov na konci zimy a normálnu hladinu mali len traja! Dokonca aj takí, čo strávili leto pri mori, mali na jar nízke hodnoty. Zásoby vitamínu D z leta vydržia maximálne tri mesiace. Vitamín D je však ľahké dopĺňať vo forme výživových doplnkov alebo rybieho tuku. Na rozdiel od očkovania nás chráni proti všetkým infekčným ochoreniam, nielen pred chrípkou, a chráni aj pred rakovinou.“
Nedostatok „déčka“ u slovenských žien
Nedostatok vitamínu D sa potvrdil aj v slovenskej populácii. V neštátnom zdravotníckom zariadení Medirex sa v spolupráci s osteocentrami v piatich slovenských mestách pred niekoľkými rokmi realizovala štúdia, v rámci ktorej zisťovali hladinu vitamínu D u 162 žien vo veku 23 až 42 rokov. Išlo teda o mladé ženy, u ktorých sa nepredpokladá nedostatok „déčka“ tak ako u seniorov, ktorí sa málo pohybujú vonku a zle sa stravujú.
„Napriek tomu, že sa vyšetrenia robili na jeseň, keď bol predpoklad, že hladiny vitamínu D by mali byť po lete dostatočné, zistili sme jeho deficit približne u 50 % žien,“ uviedla MUDr. Anna Stecová, CSc., manažérka laboratórnej diagnostiky Medirex, a. s. Odporúčané koncentrácie v krvi by mali byť 30–80 ng/l*, u pacientov sú však bežné hodnoty aj pod 10 ng/l*. Vyšetrenie je jednoduché, stačí odber krvi u ošetrujúceho lekára. Ak ho bude ochotný urobiť…
Sledovanie hladiny vitamínu D je dôležité u ľudí, ktorí trpia osteoporózou, ochoreniami obličiek, u starších ľudí s nižšou pohyblivosťou, ktorí trávia veľa času vnútri. Je známe, že úroveň vitamínu D klesá s vekom, pravdepodobne následkom nižšej expozície slnka a poklesu prirodzenej schopnosti kožných receptorov vytvárať „déčko“. Veľmi aktuálne to však začína byť aj u mladých ľudí, ktorí čoraz menej športujú a veľkú časť dňa trávia pri počítači.
Na optimálnu tvorbu vitamínu D stačí pobyt na slnku približne dvakrát do týždňa v trvaní 15–30 minút s odhalenou tvárou, rukami, chrbtom, ramenami a bez opaľovacích krémov. Tvorba závisí aj od prítomnosti kožného farbiva melanínu, čím má človek svetlejšiu pokožku, tým viac „déčka“ sa mu tvorí. Za 10 minút sa takto v lete vytvorí aj 10 000 IU (medzinárodných jednotiek) vitamínu D. Takéto krátke slnenie sa nepovažuje za rizikové ani pre starnutie kože, ani pre vznik nádorových ochorení kože. Pozor si treba dať na opaľovacie prostriedky, už opaľovací krém s UV faktorom 8 znižuje syntézu vitamínu D o 95 %! Problém je v tom, že vitamín D sa produkuje v koži na základe účinku UVB žiarenia určitej vlnovej dĺžky, ktoré sa v našom miernom pásme dostáva na zem podľa všetkého iba na jar a v lete.
Hovorí sa, že „kam nechodí slnko, tam treba vitamín D“. V zimných mesiacoch ho teda treba o to intenzívnejšie prijímať z potravinových zdrojov, najmä z rýb, alebo si pomôcť doplnkami výživy či „déčkom“ na lekársky predpis. A, samozrejme, vystaviť aspoň svoju tvár „zubatému“ slnku kedykoľvek je to možné, aspoň na pár minút.
Prirodzené zdroje vitamínu D
živočíšne: rybí olej (z treščej pečene), najmä mastné ryby (haringy, sleď, tuniak, losos, sardinky v oleji), vaječný žĺtok
rastlinné: huby
Najdôležitejšie formy vitamínu D
Vitamín D3 – cholekalciferol: má živočíšny pôvod, vzniká v koži účinkom UV žiarenia Vitamín D2 – ergokalciferol: má rastlinný pôvod, netvorí sa v ľudskom organizme
*(opravené z mg na ng)