„Mal som už metastázy, a tak som opäť musel podstúpiť operáciu,“ rozpráva pán Strapatý. Keď sa dozvedel diagnózu, prvé čo mu napadlo bolo, ako dlho bude ešte žiť. „Rovnako to cítila aj moja rodina.“ O melanóme toho dovtedy veľa nepočul.
„Nastúpil som na liečbu prvý aj druhý raz, avšak nezabrala.“ Prvá liečba bol zlá. Mával teploty, bolo mu zle. Trvalo to tri mesiace. „Som na invalidnom dôchodku, robím veci, ktoré ma bavia, život sa mi úplne zmenil. Mám však šťastie, že mám pri sebe svoju rodinu, ktorá mi je oporou,“ dodal. Momentálne absolvuje novú biologickú liečbu. „Som v klinickej štúdii liečby. Cítim sa dobre, neprejavujú sa u mňa žiadne negatívne účinky.“
Martin Kyšela počul prvý raz svoju diagnózu malígny melanóm v roku 2007, po tom, čo mu vybrali znamienko. „Absolvoval som reoperáciu, vybrali mi lymfatické uzliny. Našťastie, melanóm bol zachytený v prvom štádiu, neprejavila sa u mňa žiadna recidíva, neabsolvoval som ani chemoterapiu,“ rozpráva Martin Kyšela.
Momentálne je v štádiu pozorovania, chodí na pravidelné kontroly. Navyše sa z neho stal aktívny šíriteľ informácií o zákernosti tohto ochorenia. „Prevenciu robím v celom svojom širokom okolí. V mojom okolí nastal kult kože, všetci chcú byť krásne dohneda opálení,“ varuje pred nekontrolovaným ležaním na slnku. On sám je presvedčený, že ochorenie si „priniesol“ z dovolenky v Egypte, kde hodiny šnorchloval v mori.
Ochorenie však neobišlo ani jeho manželku. Našla si znamienko na kolene. „Kožná lekárka ju poslala na chirurgiu, kde jej ho odstránili. Manželka vtedy kojila našu dcérku a dala prednosť malej pred chorobou. Trvalo pol roka, kým šla na operáciu. Ochorenie už bolo v druhom štádiu,“ rozpráva Martin Kyšela.
Všetko však dopadlo dobre, pretože ani jeho manželka nemusela absolvovať chemoterapiu. „Aj ona chodí na pravidelné kontroly, ale aj na odstraňovanie znamienok, ktoré sa jej objavujú na tele.“