Hemoroidy sú vlastne zväčšené, zapálené žily v bezprostrednom vonkajšom alebo vnútornom okolí konečníka. Ich najčastejším príznakom je nebolestivé krvácanie. Môžu sa však aj skomplikovať, medzi komplikácie patrí anémia, trombóza, vyklenutie cievnych uzlov či dokonca ich zauzlenie. Podľa umiestnenia sa hemoroidy delia na vonkajšie a vnútorné, prípadne zmiešané. Vonkajšie sa tvoria pod kožou okolo konečníka a vytvárajú malé mäkké modré uzly. Ak sa nezapália, obyčajne nie sú bolestivé. Vnútorné sa tvoria vnútri konečníka, na jeho stenách v tkanive pod sliznicou vo vzdialenosti do troch centimetrov od análneho otvoru. Pacient o nich obyčajne nevie do chvíle, kým nezačnú krvácať. Ak vystúpia von z konečníka, môžu veľmi bolieť. Zmiešané hemoroidy vznikajú kombináciou vnútorných a vonkajších.
Nečítajte na záchode!
Je to ochorenie, ktoré má viacero rizikových faktorov, pričom jedným z dôležitých je dedičná predispozícia. „Rodinný výskyt zaznamenávame až v 42 %,“ konštatuje gastroenterológ doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., z Gastroentero-hepatologického centra Thalion v Bratislave. „Ďalšími podmieňujúcimi faktormi sú ochabnutie väziva, čo súvisí aj s vyšším vekom, chronickým zvýšením vnútrobrušného tlaku, napríklad počas tehotenstva, stravovacími a vyprázdňovacími návykmi.“ V súvislosti s naposledy menovaným rizikovým faktorom doc. Kužeľa odporúča: „Nečítajte na záchode! Čím dlhšie čítate, tým je väčšia šanca, že začnete mať problémy s hemoroidmi.“ Človek totiž aj pri čítaní sediac na toalete podvedome tlačí a zvýšený vnútrobrušný tlak spôsobuje rozširovanie ciev v malej panve.
Rizikové faktory vzniku hemoroidov
vyšší vek, genetické predpoklady, chronická zápcha, nadváha a obezita, tlak na žily počas tehotenstva, dlhé sedenie, ochorenia pečene, sedavé zamestnanie
„Liečba sa indikuje najmä u pacientov, ktorí majú príznaky,“ pokračuje odborník. Je možná konzervatívna, semikonzervatívna, čo je použitie rôznych gumičiek, prúdov a chirurgická. Jej voľba závisí od stupňa vystúpenia sliznice, závažnosti a typu príznakov. „Pri terapii liekmi, úpravou stravovacích návykov a dodržiavaním análnej hygieny je možné u viac ako 60 % pacientov dosiahnuť ústup ťažkostí,“ pokračuje doc. Kužela. Aj liečba liekmi môže byť lokálna, čiže miestna v podobe gélov, krémov, čapíkov – a perorálna v tabletách. „Pacienti by si mali uvedomiť, aké sú rozdiely medzi liekmi s liečivými účinkami a výživovými doplnkami ako doplnkami stravy. Výživovým doplnkom nemôžeme prisudzovať liečivé ani preventívne účinky, pretože len lieky dokážu garantovať stabilný pomer účinných látok,“ upozorňuje gastroenterológ. Liečba liekmi je základom terapie pri I. a II. štádiu hemoroidov, v posledných dvoch štádiách je zas doplnkom invazívnejších metód ako elastická ligatúra, bipolárna koagulácia (BICAP), fotokoagulácia, sklerotizácia, laser či chirurgická liečba.
Vývojové štádiá hemoroidov
- I. štádium: Hemoroidy bez prolapsu. Ani počas tlaku na stolicu, ani pri vyprázdňovaní nedochádza k ich vyklenutiu. Sprevádza ich len jednoduché rozšírenie žíl, ktoré zväčša badať pri lekárskom vyšetrení.
- II. štádium: Počas tlaku na stolicu dochádza ku vyklenutiu z análneho kanála, ale po skončení vyprázdňovania sa spontánne vrátia do konečníka. Pridružujú sa nepríjemné pocity ako svrbenie, pálenie, občasné zakrvácanie.
- III. štádium: Počas tlaku na stolicu dochádza k vyklenutiu z análneho otvoru. S pokračovaním ochorenia sa stávajú tuhými, bolestivými, čo spôsobuje zrazená krv v nich. Oblasť konečníka je zapálená a na stolici možno pozorovať aj výlučky hlienu.
- IV. štádium: Pokročilé posledné štádium znamená, že žily sa po použití toalety nestiahnu a pridružujú sa komplikácie – opuch, hnisanie, zápal, silné krvácanie a bolesti, čo je prejavom tzv. hemoroidálnej krízy. Pacient má vyslovene strach z vyprázdňovania a dostáva sa do začarovaného kruhu.