Výsledky výskumu medzinárodného vedeckého tímu nasvedčujú tomu, že kardiovaskulárne ochorenia sú skôr prirodzenou súčasťou ľudského starnutia než priamej súvislosti so súčasnými rizikovými faktormi ako fajčenie, konzumácia tučných jedál a nedostatok telesného pohybu.
CT vyšetrenie 137 múmií prinieslo dôkazy aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien, u jednej tretiny skúmaných múmií, vrátane pozostatkov starovekých ľudí, u ktorých sa predpokladá zdravý životný štýl. Ateroskleróza spôsobuje srdcové infarkty a mŕtvice. Viac ako polovica múmií pochádzala z Egypta, zvyšok z Peru, juhozápadnej Ameriky a Aleutských ostrovov pri Aljaške. Pochádzali z doby približne od roku 3800 pred naším letopočtom až do roku 1900.
„Srdcové choroby sužujú ľudstvo vyše štyritisíc rokov po celom svete,“ povedal agentúre Randall Thompson, kardiológ Stredoamerického kardiologického ústavu svätého Lukáša v Kansas City, ktorý je hlavným autorom štúdie. Jej výsledky boli zverejnené na zjazde amerických kardiológov v San Franciscu a zároveň publikované na webe odborného magazínu Lancet.
„Je prekvapujúce zistiť, že ateroskleróza bola taká rozšírená v oných starovekých kultúrach po celom svete a v takom dlhom časovom období a medzi osobami geneticky veľmi rozdielnymi, rovnako ako s rôznym spôsobom života a stravovania,“ zdôraznil Thompson. Priemerný vek skúmaných múmií v čase úmrtia bol 36 rokov. Múmie so skôrnatenými tepnami boli však podľa Thompsona v čase smrti staršie ako tie, ktoré tento stav nevykazovali – približne 43 rokov oproti 32. Vo väčšine prípadov nemôžu bádatelia stanoviť, či ich bezprostredne zabila ich choroba.
„Myslím, že je poctivé povedať, že by sa ľudia mali cítiť menej vinní, keď ich v súčasnosti postihne ochorenie srdca,“ povedal Thompson. „Možno, že sme precenili ideu, že zdravý životný štýl môže toto riziko úplne eliminovať.“
Mohli tu byť neznáme faktory, ktoré prispeli k zúženiu tepien u skúmaných múmií, uviedol americký kardiológ. Starodávni Indiáni, ktorí žili v podzemných jaskyniach v dnešnom Colorade a Utahu, napríklad používali otvorený oheň na varenie a kúrenie, čo produkovalo veľa dymu. „Vdychovali veľa dymu a to možno malo rovnaký dôsledok ako cigarety,“ povedal Thompson.
Aj predchádzajúce štúdie už priniesli dôkazy srdcových ochorení na egyptských múmiách, štúdia magazínu Lancet je však doteraz najrozsiahlejším výskumom a zároveň prvým, ktorý zahrnul múmie z rôznych kútov sveta.
Podľa doktora Franka Ruehla z Univerzity v Zürichu je jasné, že sa ateroskleróza vyskytovala v staroveku. Ruehl súdi, že na ňu môžu mať ľudia genetickú dispozíciu.
„Ľudia sú, ako sa zdá, obzvlášť náchylní (na ochorenia srdca) a bude zaujímavé skúmať, aké gény v tom hrajú rolu,“ povedal švajčiarsky vedec. „Je to dielik skladačky, ktorý nám možno povie niečo dôležité o vývoji choroby.“
Iní odborníci varovali pred prisudzovaním prehnanej dôležitosti výsledkom štúdie vykonanej na múmiách. Mike Knapton z vedenia Britskej kardiologickej nadácie poukázal na to, že kôrnatenie tepien môže byť spôsobené aj inými chorobami vrátane endokrinných porúch. Je vraj tiež nemožné vyvodiť z počítačových snímok, či zvápenatené ložiská v tepnách múmií boli toho druhu, aký mohol vyvolať infarkt alebo mŕtvicu. „Je to fascinujúca štúdia, nie som si však istý, či môžeme povedať, že ateroskleróza je nevyhnutnou súčasťou starnutia,“ povedal Knapton.