1. Opäť ste šli neskoro spať? Nič to – alebo predsa? Kedy sa ukážu telesné dôsledky nedostatku spánku?
A: Keď sa človek nevyspí ani raz do týždňa.
B: Už po jednej noci, keď ste spali menej ako šesť hodín.
C: Ak spíte menej ako 50 hodín za týždeň.
2. Hranica bolesti nášho sluchu leží pri 120 až 125 decibelov. Vtedy môžu sluchové bunky utrpieť vážne škody. Aký zvuk je taký silný?
A: Pneumatické kladivo.
B: Hudba na diskotéke.
C: Prasknutie nafukovacieho balónika.
3. Šport netrénuje len telo, ale aj ducha. Ako rýchlo zlepší pravidelný vytrvalostný tréning výkon mozgu?
A: Po týždni.
B: Po pol roku.
C: Po mesiaci.
4. „To máme v rodine.“ Či už ide o nadváhu alebo neveru, často to zvaľujeme na gény. Alebo predsa len môžeme nejako zmeniť plán našich buniek?
A: Naše gény nedokážeme zmeniť, ale môžeme ovplyvniť ich aktivitu či neaktivitu.
B: Nie, v génoch máme predpísané naše nezmeniteľné znaky.
C: Áno, ale tieto zmeny sa nedajú ďalej dediť.
5. Naše telo tvorí desať až sto biliónov buniek. V mozgu ich počet počas života postupne ubúda. A čo počet našich tukových buniek?
A: Je po celý život rovnaký.
B: Pri diéte sa redukuje ako prvý.
C: Redukuje sa, ak trvalo zmeníme svoje stravovanie – teda asi po roku.
6. Ste to, čo jete. Keď sa príjem potravy výrazne zvýši – napríklad o tisíc kalórií denne, potom…
A: …pribratiu sa dá vyhnúť, ak sa pri každodenných činnostiach jednoducho viac pohybujeme.
B: …by človek musel ísť na maratón alebo Tour de France, aby nepribral.
C: …človek v každom prípade priberie, bez ohľadu na to, koľko športuje.
7. Kto sa v noci prebudí a nevie už zaspať, si s nespavosťou najlepšie poradí tým, že…
A: … počíta ovečky.
B: … vstane z postele.
C: … na dohnanie deficitu spí cez obed.
8. Bolesti sú nielen nepríjemné, ale menia aj náš mozog. Po koľkých dňoch si mozog bolesť pamätá?
A: Po desiatich dňoch trvalých bolestí.
B: Po mesiaci pravidelných bolestí.
C: Je to individuálne.
9. Opäť ste v strese? Cíti to aj telo. Kde sa stres najviac prejaví?
A: Na žalúdku.
B: Na kĺboch.
C: Na amygdale, „mandli“ v mozgu.
10. V črevách máme stovky miliónov nervových buniek. Čo tieto bunky v bruchu dokážu?
A: Ovplyvniť pocity ako hnev, zlosť či radosť.
B: Zapamätať si čísla od jeden do deväť.
C: To ešte nie je preskúmané.
Správne odpovede:
1B: Už po jednej noci, keď ste spali menej ako šesť hodín. Nedostatok spánku sa prejaví už po jedinej príliš krátkej noci na celkovej látkovej výmene, napríklad klesne telesná teplota, zvýši sa krvný tlak, koža vyzerá matná a bezfarebná. Po 17 hodinách bez spánku sa naša výkonnosť zníži rovnako ako pri 0,5 promile alkoholu v krvi. 24 hodín bdenia má porovnateľné dôsledky ako 1 až 1,2 promile alkoholu v krvi.
2C: Prasknutie nafukovacieho balónika môže dosiahnuť až 130 decibelov – ak nebol nafúknutý vzduchom naplno alebo už bol párkrát vyfúknutý. Hudba na diskotéke aj pneumatické kladivo sú so 100 až 110 decibelmi o čosi tichšie. Ale pozor: aj takáto intenzita zvuku môže poškodiť sluch. Nie hneď, ale riziko stúpa s tým, ako často je takto človek ohlušený.
3B: Po šiestich mesiacoch vytrvalostného tréningu sa podľa štúdií zvyšuje pozornosť, mozog spracúva informácie rýchlejšie a pamäť sa zlepšuje.
4A: Gény nemôžeme zmeniť, ale môžeme ovplyvniť ich aktivitu či neaktivitu. Takzvané epogenetické zmeny znamenajú, že aktivitu niektorých génov – skôr zdravých než tých, čo spôsobujú choroby – možno zapnúť či vypnúť napríklad prostredníctvom stravovacích zvyklostí. A tento aktivitový vzor sa dokonca dedí.
5A: Je po celý život rovnaký. Počet tukových buniek sa zakladá v detstve, len ich veľkosť sa dá zmeniť – napríklad diétou.
6A: Pribratiu sa dá vyhnúť, ak sa pri každodenných činnostiach jednoducho viac pohybujeme. Istá americká štúdia ukázala, že ľudia, ktorí napriek zvýšeniu kalórií nepribrali, sa nevedomky pohybovali via C: prenášali ťažké škatule, chodili viac po schodoch, jednoducho boli aktívnejší.
7B: Ten, kto vstane a znovu si ľahne až vtedy, keď je naozaj unavený, telu dáva najavo, že posteľ je miesto oddychu, a nie prehadzovania sa a meditovania. A ľahko opäť zaspí. Naopak, popoludňajší spánok môže nočné problémy ešte zhoršiť.
8C: Líši sa to. Odkedy sa bolesti stanú chronickými, sa nedá paušálne povedať. Stres napríklad zvyšuje toto riziko. Ak bolesti trvajú dlhšie ako tri mesiace, mali by ste vyhľadať lekára. Pretože čím dlhšie bolesti trvajú, o to silnejšia pamäť bolesti sa vytvorí a o to ťažšie je zasa sa jej zbaviť.
9C: Trvalý stres sa prejavuje na našom limbickom systéme – mozgovej štruktúre, ktorá je zodpovedná za emócie, a tým mení aj naše vnímanie pocitov.
10C: Ešte to nie je preskúmané. V čreve síce sú molekulárne štruktúry, ktoré by si v princípe mali vedieť ukladať spomienky, ale či sa to skutočne deje, ešte nie je dokázané.