Imunosupresia, čiže zníženie aktivity obrany tela, spôsobuje nádorové ochorenia, naopak, nadmerná precitlivenosť organizmu na určité podnety je dôvodom alergií a autoimunitných ochorení.
Civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj imunologické ochorenia, sa podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie vyskytujú u 30 – 40 % obyvateľov vyspelých krajín. Chronické ochorenia sa podieľajú na znížení produktivity práce o 40 %. „Pritom v 80 % sa dá predčasnej smrti predchádzať správnou životosprávou,“ tvrdí imunologička MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., z Pneumo-Alergo Centra v Bratislave.
Genetika + vplyv prostredia = alergie
Ľudský organizmus sa prostrediu prispôsobuje dvoma spôsobmi. „Prostredníctvom imunitnej reakcie sa chráni pred prenikaním cudzorodých látok do organizmu a pod vplyvom akútneho stresu aktivizuje jednotlivé vnútorné orgány na boj proti negatívnym vonkajším vplyvom. Zlyhanie týchto dvoch mechanizmov vedie k vzniku civilizačných chorôb – srdcovo-cievne ochorenia, rakovina, cukrovka, depresia, Alzheimerova choroba, problémy s plodnosťou, alergie…“ vymenúva MUDr. Bergendiová.
Uvedomme si, ako veľmi sa za posledné roky zmenil náš životný štýl a životospráva. Stačí spomenúť aspoň jeden príklad týkajúci sa výživy: Ak sme v roku 1700 na človeka skonzumovali 1,8 kg cukru za rok, v roku 2009 to bolo 82 kg cukru na hlavu! K tomu pristupuje nadmerné používanie chemických látok, znečistené životné prostredie, chronický stres či absolútny nedostatok pohybu.
Vieme, že alergia je neprimeraná reakcia organizmu na látky, s ktorými sa väčšina z nás stretáva v bežnom prostredí. Na Slovensku trpí niektorým z jej prejavov až 40 % populácie – alergickou nádchou, bronchiálnou astmou, potravinovou alergiou, atopickým ekzémom, žihľavkou alebo dokonca až vystupňovanou alergickou reakciou, anafylaxiou. „Pri alergii zohrávajú dôležitú úlohu aj genetické faktory, vplyv prostredia je však nezanedbateľný,“ konštatuje MUDr. Katarína Bergendiová.
„Sliznice ľudí, ktorí žijú vo väčších mestách alebo znečistených oblastiach, sú chronicky dráždené a poškodzované. Spôsobujú to tzv. zápalové mediátory. Cez poškodené sliznice ľahšie prenikajú alergény, ale aj infekčné mikroorganizmy. Okrem toho sa alergény nadväzujú na pevné častice smogu, ktoré sa stávajú ich nosičmi, a vdychovanie takýchto komplexných častíc sa považuje za mimoriadne významný faktor pri vzniku alergických ochorení.“
Výživa súvisí aj so vznikom astmy
Väčšina ľudí spája potraviny nanajvýš s potravinovou alergiou, resp. ekzémom u malých detí. Lenže výživové návyky súvisia aj so vznikom astmy. V rámci projektu Medzinárodnej štúdie astmy a alergií v detskom veku, ktorá zahŕňala viac ako 2 milióny detí vo viac než 100 krajinách, mladí tínedžeri, ktorí viac ako trikrát týždenne konzumujú „fast food“, majú o 40 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu závažnej astmy.
Vyššie množstvo nasýtených mastných kyselín a cukrov v potrave sa spája s častejším výskytom alergie a astmy. Podľa tejto štúdie publikovanej v časopise Thorax jedenie ovocia tri- a viackrát týždenne znižuje závažnosť alergických a astmatických príznakov o 11 % medzi tínedžermi a o 14 % u mladších detí. Vitamíny a antioxidanty v ovocí a zelenine majú priaznivý vplyv na astmu.
„Pri vzniku alergií treba spomenúť aj tzv. hygienickú hypotézu,“ dopĺňa imunologička. Záťaž mikróbmi, prekonávanie infekčných chorôb má ochranný vplyv pred alergickými ochoreniami. Aj preto majú deti vo viacpočetných rodinách nižší výskyt atopie, čo je akási predispozícia na alergické ochorenia. Vo viacpočetných rodinách sú totiž deti častejšie sopľavé, nekladie sa taký dôraz na prehnanú hygienu ako u prvého dieťaťa, resp. jedináčika. Takisto sú zdravšie vidiecke deti vyrastajúce na hospodárskych dvoroch, v kontakte so zvieratami, pôdou, konzumujúce menej priemyselne spracované produkty a podobne.
Aby šport nebolel
„Rozhýbte sa, budete starnúť pomalšie,“ dodáva na záver imunologička, bývalá reprezentantka v rýchlostnej kanoistike a zakladateľka elektronického periodika www.abysportnebolel.sk MUDr. Katarína Bergendiová, PhD.
"To, že šport má pozitívny vplyv na imunitný systém, nemusíme nijako zdôrazňovať. Predpokladá sa, že mechanické a hormonálne zmeny v tele následkom cvičenia môžu znížiť riziko rakoviny čreva, prsníka či prostaty. Štúdia nemeckých vedcov z roku 2008 porovnávala v skupine zdravých športovcov a zdravých nefajčiarov, ktorí nešportovali, dĺžku tzv. telomér. Sú to krátke úseky špecializovanej DNA, ktoré sa nachádzajú na konci chromozómov.
„Teloméry sa skracujú vždy, keď sa bunka delí a tá sa následne stáva zraniteľnejšou. Zistilo sa však, že u profesionálnych športovcov sa aktivoval enzým telomeráza, ktorý dokáže teloméry opravovať, zabraňuje teda ich skracovaniu a zvyšuje tak odolnosť buniek. Skracovanie telomér sa spomalilo aj v bielych krvinkách, takzvaných leukocytoch, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu vo fungovaní imunitného systému.“
Dôležité tvrdenia:
- Ak sme v roku 1700 na človeka skonzumovali 1,8 kg cukru za rok, v roku 2009 to bolo 82 kg cukru na hlavu!
- Tínedžeri, ktorí konzumujú „fast food“ viac ako trikrát týždenne, majú o 40 % vyššiu pravdepodobnosť výskytu ťažkej astmy.
- Jedenie ovocia tri a viac porcií do týždňa chráni mladých ľudí pred astmou a alergiou, vitamíny a antioxidanty majú priaznivý vplyv na astmu.
- Sliznice ľudí žijúcich vo väčších mestách sú chronicky poškodzované, a tak cez ne ľahšie prenikajú alergény aj mikroorganizmy.
- Šport má pozitívny vplyv na imunitný systém. Predpokladá sa, že mechanické a hormonálne zmeny v tele následkom cvičenia môžu znížiť riziko rakoviny čreva, prsníka či prostaty.
(Zdroj: MUDr. Katarína Bergendiová, PhD., www.abysportnebolel.sk)