Zuby ako zrkadlo zdravia

Aj keď starostlivosť o chrup je známa od nepamäti, my sa o svoje zuby staráme pramálo. Nie je to tak dávno, keď zuby Slovákov patrili k najhorším v únii.

Situácia nie je lepšia ani dnes. "Pri analýze údajov z Úradu zdravotníckych informácií a štatistiky za rok 2011 sme zistili, že na Slovensku vo vekovej kategórii detí od 0 do 14 rokov ešte nikdy nebolo u zubného lekára 34,3 percenta detí,“ približuje situáciu profesorka Neda Markovská, hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva pre zubné lekárstvo. "Väčšina ľudí absolvuje takzvanú preventívnu prehliadku alebo navštívi zubného lekára až v prípade akútneho stavu. Jednoznačne teda prevenciu zanedbávame. Mnohí si neuvedomujú, že zdravá ústna dutina znamená aj celkové zdravie. Zubný kaz a zápalové ochorenia parodontu negatívne ovplyvňujú celkový zdravotný stav,“ konštatovala.

Choroby sa prejavujú v ústach

Prepojenie medzi zubami a celkovým zdravím je väčšie, ako si myslíme. Zápaly v ústach sa krvnou cestou môžu dostať do celého tela a spôsobujú problémy. Väčšina chorôb má tiež svoje prejavy v ústach – na slizniciach, jazyku, mandliach, zuboch. Pokazené zuby môžu privodiť aj vážnejšie problémy. Zuby a ďasná ovplyvňujú choroby srdca, cukrovku, pľúcne a reumatické choroby. Infekcia v ústnej dutine dvojnásobne zvyšuje pravdepodobnosť infarktu a až trojnásobne riziko mozgovej mŕtvice. Zanedbaná zubná infekcia sa môže skončiť – tak ako všetky infekcie – aj smrťou.

Podľa štúdie zverejnenej v britskom časopise British Dental Journal sú pokazené zuby a zapálené ďasná pre srdce rovnakým rizikovým faktorom ako fajčenie alebo obezita. Baktérie a iné látky môžu z takto zapáleného miesta, zuba alebo ďasna, doputovať krvou napríklad k srdcu a spôsobiť zápal srdcového svalu alebo zrazeninu, ktorá upchá cievy a spôsobí infarkt alebo mozgovú mŕtvicu.

Aj preto je dobré chodiť na pravidelné preventívne prehliadky, ktorých súčasťou je aj vyšetrenie ústnych slizníc. "Správne by sa malo hovoriť periodická prehliadka, nakoľko prevencia je už aplikácia opatrení, aby sme ochoreniam predchádzali,“ vysvetľuje profesorka Markovská. Pri prehliadke lekár zisťuje, aké zmeny nastali od posledného vyšetrenia. Vyšetrí chrup, aby zistil, či nevznikol zubný kaz, či predtým vyhotovená výplň je v poriadku, všíma si stav už predtým zhotovených protetických náhrad.

Ďalej špeciálnou parodontologickou sondou vyšetrí ďasná, či krvácajú, prekontroluje úpon ďasna, či ho neporušil zápal a či sa nezačína parodontitída, preverí kývavosť zubov, stav a úroveň ústnej hygieny. "Sleduje aj to, aký je stav ústnych slizníc na lícach, podnebí, perách, jazyku, pohmatom vyšetrí podsánkové a krčné lymfatické uzliny. Mal by vykonať aj röntgenové vyšetrenie na diagnostiku včasných príznakov zubného kazu, ktorý pri klinickom vyšetrení v ústnej dutine nemôže ešte vidieť,“ vysvetlila.

Zub sa nevie regenerovať

Pri hygiene zubov nie je až také dôležité, ako dlho si ich čistíme, ale či si ich čistíme správne. K zubnej kefke a paste by mala patriť aj dentálna niť a kefky na medzizubné priestory. V ústach je vlhko, teplo a žije tu množstvo mikroorganizmov. Tie sú spolu so zvyškami stravy základnými predpokladmi na vznik zubného kazu. Baktérie sú hlavnou súčasťou povlaku na povrchu zubov. Aj keď je sklovina veľmi odolná, proti chemickým vplyvom prostredia sa nevie dostatočne brániť. Zo začiatku, keď baktérie svojimi kyselinami napadnú sklovinu, spôsobia jej odvápnenie. Keď je už porušená natoľko, že sa rozpadá, vzniká na zube kaz. Prevenciou by mala byť návšteva zubnej ambulancie dvakrát do roka. Správnou hygienou a pravidelnými prehliadkami môžeme účinne bojovať proti zubnému kazu.

Málokto si uvedomuje, že zub je jediná časť ľudského organizmu, ktorá nie je schopná regenerácie a je najčastejším ochorením, ktoré ľudí postihuje. Asi preto, že priamo neohrozuje ľudský život, býva odsúvané na okraj záujmu. Veď kto z nás si pred príchodom k zubárovi uvedomí, že rozsiahlejší kaz je neliečiteľný v pravom zmysle slova? Tvrdé zubné tkanivo je síce možné nahradiť inými materiálmi, ale nie je možné prinútiť ho, aby sa zahojilo.

Kazivosť zubov je možné ovplyvniť aj stravou. Treba sa vyvarovať zvýšenej konzumácie cukrov, sladkostí či múčnych výrobkov. Riziko vzniku kazu ovplyvňuje aj množstvo tekutín a tým aj množstvo slín, ktoré oplachujú zuby. Sliny pomáhajú čistiť plochu zuba od plaku a znižujú koncentráciu kyslých produktov baktérií. Preto sa zubný kaz vyskytuje častejšie u ľudí, ktorí pijú málo. Pokiaľ ide o tekutiny, ľudia by sa mali vyhýbať sladeným nápojom a uprednostniť radšej čaje a vodu.

Zubné lekári dnes búrajú mýtus, že zuby sa majú čistiť po každom veľkom jedle. Podľa amerických zubárov to nie je vhodné. Vysvetľujú to tým, že do pol hodiny po jedle, pití kávy alebo kyslého nápoja kefka napomáha ešte väčšiu eróziu zubnej skloviny. Kyseliny z jedla sú totiž nalepené na sklovinu a prenikajú do zuboviny. Ak je sklovina porušená, zubovinu napadajú baktérie a spôsobujú odvápnenie a vzniká kaz. K porušeniu skloviny a odhaleniu zuboviny dochádza väčšinou následkom pôsobenia kyselín či mechanickým poškodením. Čistenie zubov hneď po jedle predstavuje kombináciu oboch. Kefka totiž kyseliny ešte viac vmasíruje do zuba.

"Pri čistení zubov si môžete v skutočnosti kyselinu vtlačiť hlbšie do skloviny a zuboviny,“ tvrdí doktor Howard R. Gamble, prezident Akadémie všeobecného zubného lekárstva. Výskum tímu doktora Gambla odhaľuje, že zubná sklovina koroduje oveľa rýchlejšie, ak je čistená do pol hodiny po jedle. Demineralizácia zuba je v takom prípade oveľa rýchlejšia, ako keď si človek nevyčistí zuby vôbec. Preto je vhodnejšie vyčistiť si zuby neskôr.

Je budúcnosť v kmeňových bunkách?

V budúcnosti by sme sa mohli dočkať nahradenia chýbajúcich alebo chorých zubov úplne novými. Vedcom sa podarilo "vypestovať“ hybridný zub tak, že skombinovali bunky z ľudského ďasna s kmeňovými bunkami myších zubov. Dúfajú, že časom by mohli dokázať nahradiť zubné protézy novými zubmi, ktoré by rástli priamo na čeľusti pacienta. Podľa štúdie zverejnenej v časopise Journal of Dental Research bola zmes myších a ľudských buniek transplantovaná do obličky dospelej myši, kde vyrástla do štruktúry rozpoznateľných zubov obalených sklovinou. K tomuto pokusu použili dva typy buniek – povrchové epiteliálne z ľudských ďasien a mezenchymálne kmeňové bunky z myších embryí. Mezenchymálne bunky sa môžu rozvinúť do množstva rôznych tkanív vrátane kostí alebo chrupaviek, píše sa na webe The Guardian. Oblička je ako inkubátor pre "vznik“ nového zuba vhodná, a to vďaka jej intenzívnemu krvnému zásobovaniu. To totiž poskytuje potrebný prísun živín a kyslíka. Už predchádzajúce výskumy, ktoré rovnako ako teraz viedol profesor Paul Sharp, ukázali, že embryonálne zuby sú schopné vyvíjať sa normálne v ústach.