Vysvetlil, že vírusy, ktoré napádajú pečeň, sa nazývajú hepatotropné. Patrí sem A, B, E, C a D. Rovnako ako aj iné mikroorganizmy, potrebujú pre svoj život niečo živé, potom sa rozmnožujú. „Nikto nevie, či vírusy sú už živé alebo ešte nie sú živé. V každom prípade nie sú schopné množiť sa bez hostiteľskej bunky. A tak, ako vírusy chrípky napádajú sliznicu dýchacích ciest, vírusy hepatitídy napádajú pečeňové bunky,“ objasnil hepatológ.
Aby dal veci na správnu mieru, zaužívaný výraz „žltačka“ podľa jeho slov nie je správny. Ide o zápal pečeňe, resp. hepatitídu – žltačka je len vonkajším prejavom. MUDr. Oltman to prirovnal k tomu, akoby sme chrípku nazývali horúčka. „Máš horúčku, čiže chrípku.“
Zápal ako taký je reakcia organizmu na nejaký podnet. Keď si buchneme ruku, vznikne nám v nej zápal, ktorý však nie je infekčný. V prípade hepatitídy však hovoríme o infekčnom zápale. Nemusí byť len vírusová, môže byť vyvolaná aj niečím iným. V rámci metabolických syndrómov existuje napríklad aj stukovatenie pečene, ktoré býva najčastejšou príčinou cirhózy pečene v rozvinutých krajinách. O alkohole sa v súvislosti s poškodzovaním pečene popísalo už veľa, rovnaký prehrešok ako nemierne pitie alkoholu je však aj prejedanie sa.
Existuje aj latentná infekcia – vírus, ktorý keď nás raz navštívi, ostane tam navždy. „Čo tam robí, čo spôsobuje, aké informácie nám a budúcim generáciam odovzdáva, nevieme. Ale vieme, že mnohé z nich sú podozrivé z vyvolávania autoimunity,“ spresnil MUDr. Oltman. A sú tiež vírusy, ktoré sú schopné etablovať chronický stav infekcie. V prípade B hepatitídy vírus ostáva aj v tele novorodenca, ak ho má matka, až na 95 percent. Z dôvodu, že imunitný systém u novorodenca je nezrelý a na vírus nezareaguje. Chronickí nosiči tohto vírusu sú najmä deti. Imunitný systém sa „zobudí“ a môže zabojovať. Vírus sa však nedá…
Hepatropný vírus E sa objavil asi pred dvadsiatimi rokmi a infektológovia sa s ním na Slovensku veľmi nestretávajú. Dostať ho však podľa Oltmana môžeme „nevinne“. „Celý deň svietilo slnko, dáme si dve-tri pivá, potom dary mora a s nimi aj A alebo E hepatitídu.“ Ochránený vraj nie je nikto, treba používať „zdravý rozum“. Pripomeňme, že zaočkovať sa na Slovensku možno proti hepatitíde A a B. Na C a D očkovanie nie je, dobrou správou ostáva, že D hepatitída dostať nemôžeme v prípade, ak sme zaočkovaní proti hepatitíde B.
Foto: SHUTTERSTOCK
Hepatitídy B a C ročne zabijú 2–3 milióny ľudí. Podľa hepatológa sú nebezpečné preto, že sú jasnými najrizikovejšími faktormi vzniku nádorov pečene. Dopady týchto vírusových hepatitíd sú cirhóza, potreba transplantácie a vznik nádorov. Rakovina pečene a pankreasu patria medzi najzhubnejšie, ťažko ovplyvniteľné nádory na svete. B a C hepatitídy sú vraj charakteristické tým, že nie sú ničím charakteristické.
Čo nás ohrozuje? Hocičo, na čo by sme ani nepomysleli. Hepatitídu C môžeme získať vďaka tetovaniu, nebezpečná môže byť aj manikúra či pedikúra, používanie cudzej zubnej kefky, ale aj hrebeňa či žiletky. Rizikové sú krajiny či miesta v krajine, kde sa nedodržiavajú štandardné hygienické návyky. Lekár odporúča všetkým, ktorí majú nejaké podozrenie, aby sa dali vyšetriť. „Je to jednoduché. Vezme sa krv, vyšetria sa pečeňové testy a tzv. serológia,“ zhrnul.