Súvislosť medzi dlhým cestovaním a trombózou je známa viac ako 50 rokov. V tom období bola opísaná trombóza u 54-ročného lekára po 14-hodinovom lete. Názov „syndróm ekonomickej triedy“ vznikol koncom 70. rokov a vyjadruje fakt, že hlavným rizikovým faktorom je dlhé sedenie v nepohodlnej, stiesnenej polohe pri cestovaní v lacnejšej časti lietadla, kde nie je toľko miesta na nohy. To však neznamená, že trombózu nemožno dostať aj v biznis triede, v autobuse alebo v aute.
Zrazenina v žile alebo v tepne
Trombóza je vytvorenie krvnej zrazeniny vnútri žily (žilová trombóza) alebo tepny (tepnová trombóza). Takáto zrazenina čiastočne alebo úplne upcháva prietok krvi v cieve a ak sa celá alebo časť z nej odtrhne a krvný prúd ju unáša do inej cievy v dôležitom orgáne, následky môžu byť zničujúce. Ak sa to stane v cieve dodávajúcej krv do pľúc, hovoríme o pľúcnej embólii, ktorá môže byť smrteľná.
Pri žilovej trombóze v dolnej končatine je varovným signálom boľavé lýtko, najčastejšie len na jednej nohe, nepríjemný tlak, tŕpnutie, sčervenanie a takisto opuch. Uzavretie tepny sprevádzajú búrlivejšie príznaky, veľká bolesť, končatina ochladne, ale neopúcha. Pľúcna embólia sa prejavuje dýchavičnosťou, bolesťou na hrudníku a zrýchlenou činnosťou srdca. Niektorí ľudia dokonca vykašliavajú krv.
Trombóza cestovateľov
Najväčším rizikovým faktorom cestovateľskej trombózy je práve nedostatok pohybu. Nebezpečné sú štvor-, päťhodinové cesty, počas ktorých ľudia sedia s ohnutými nohami bez pohnutia. Treba si uvedomiť, aké to najmä žily na nohách majú náročné. Krv sa z nich musí doslova vyšplhať proti pôsobeniu gravitačnej sily okolo jeden a pol metra nahor, smerom k srdcu.
Pri prirodzenom pohybe sa svaly v pravidelných intervaloch sťahujú a stláčajú žily, čím krv vytláčajú hore. Ak však dlho sedíme, tok krvi sa spomaľuje, krv sa hromadí pod vplyvom gravitácie na relatívne malom priestore v cievach nôh a tým sa zvyšuje pravdepodobnosť jej zrazenia. Výrazným spôsobom k tomu prispieva aj dehydratácia. Cestujúci pijú málo tekutín, aby nemuseli stále odbiehať na záchod. Pri súčasných obmedzeniach na letiskách, čo sa týka nosenia tekutín v batožine, je táto situácia ešte vypuklejšia. Mnohí pasažieri pijú alkohol, kávu a čierny čaj, ktoré odvodňujú. V lietadlách je navyše výrazne znížená vlhkosť vzduchu. Svoju úlohu zohráva aj to, že počas letu sa tlak v kabíne lietadla rovná tlaku v nadmorskej výške 1 800 – 2 400 metrov. To aktivuje systém tela zodpovedný za zrážanie krvi.
Leidenská mutácia u Júliusa
48-ročný Július z Bratislavy dostal trombózu po návrate z pracovnej cesty v Iraku. „Mal som šťastie, že ma to postihlo po návrate domov,“ spomína si. „Ležať s trombózou niekde v irackej nemocnici by nebol veľmi dobrý nápad.“
Po návrate domov ho o dva dni začalo pobolievať v lýtku. Spočiatku to bola tupá, nie veľmi silná bolesť. Július už mal so zapálenými povrchovými žilami svoje skúsenosti, diagnostikovali mu totiž kŕčové žily. Tak sa pre istotu vybral za chirurgom. Dostal masť a dva dni si boľavé miesto poctivo natieral. „Stále sa to zhoršovalo. Poslednú noc som už od bolesti ani poriadne nespal, mal som pocit, že noha mi vybuchne. Ráno som okamžite utekal do chirurgickej ambulancie, odkiaľ ma poslali do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Tam mi urobili ultrazvuk a našli trombózu v lýtku aj pod kolenom. Dostal som injekcie riediace krv, ktoré si človek pichá do kožnej riasy v spodnej časti brucha. Robil som to dvakrát denne. Nohu som mal v kompresnom obväze. Neskôr som niekoľko mesiacov bral lieky riediace krv v tabletkách. Až po približne siedmich mesiacoch mi po kontrolnom sone liečbu vysadili s tým, že zrazeninu v žile sa podarilo dostatočne rozpustiť.“
Július mal vlastne šťastie v nešťastí. Pred cestou do Iraku lietal na dlhých i kratších trasách aj 20– až 30-krát do roka. Nikdy dovtedy nemal problémy okrem povrchového zápalu žíl. Po diagnostikovaní hlbokej žilovej trombózy mu zistili aj to, že má tzv. leidenskú mutáciu, čo je porucha krvnej zrážanlivosti, ktorá predstavuje zvýšené riziko tvorby krvných zrazenín – trombov. Vyskytuje sa pomerne často a je dedičná.
Tekutiny, cvičenie a kompresívne podkolienky
Niektoré letecké spoločnosti lietajúce na dlhých trasách upozorňujú prostredníctvom videonahrávok svojich cestujúcich na to, aby počas letu pohybovali končatinami – minimálne krúžili chodidlami a krčili a napínali špičky. V pravidelných intervaloch je potrebné sa na chvíľu postaviť, poprechádzať alebo sa stavať striedavo na špičky a päty. Takisto sa počas dlhých ciest odporúča nosiť sťahujúce podkolienky aj ľuďom, ktorí s krvnou zrazeninou problém ešte nemali. Stačí najnižšia kompresívna trieda. Kompresia znamená tlak. Sťahovacia podkolienka či pančucha teda primerane pevne objíme nohu, vytvorí tlak na rozšírené žily a zúži tak ich prierez. Vďaka tomu sa môžu žilové chlopne lepšie uzatvárať a zvýši sa rýchlosť prúdenia žilovej krvi.
„O cvičení a kompresívnych pančuchách či podkolienkach sa vo všeobecnosti málo hovorí,“ podotýka prof. MUDr. Viera Štvrtinová, PhD., predsedníčka Slovenskej angiologickej spoločnosti. „Je to lacnejšie, ale namáhavejšie, preto si každý radšej pýta tabletku.“ Samozrejme, preventívne je možné užiť aj acylpyrín či aspirín, čiže kyselinu acetylsalicylovú, ale to funguje len v rámci prevencie tepnovej trombózy. Má to teda naďalej význam napríklad pri predchádzaní infarktu.
V tepnách sa totiž tvoria zrazeniny bohaté na krvné doštičky. „Ak človek nemá kŕčovú žilu v oblasti stehna, stačia mu kompresívne podkolienky.“ Trojica opatrení v podobe cvičenia, kompresívnych podkolienok a prijímania dostatku tekutín je najlepšou prevenciou cestovateľskej trombózy. Okrem toho sa treba počas cestovania vyhýbať pitiu alkoholu, užívaniu diuretík (odvodňujúcich liekov) a takisto liekov navodzujúcich spánok (hypnotiká). Človek omámený alkoholom alebo hypnotikami môže tuho zaspať a ostáva tak na dlhší čas nehybne v jednej polohe.
Kto je v riziku?
Riziko trombózy vo všeobecnosti stúpa s vekom. „Už u človeka staršieho ako 40 rokov, najmä ak je fajčiarom a má kŕčové žily, sa významne znásobujú rizikové faktory,“ upozorňuje prof. Štvrtinová. Pozor by si mali dať aj ženy s kŕčovými žilami užívajúce hormonálnu antikoncepciu, známe nebezpečenstvo hrozí aj užívateľkám hormonálnych kontraceptív v kombinácii s fajčením. Cvičeniu v priebehu dlhých ciest by sa mali venovať aj tehotné ženy (kompresívne pančuchy im môže predpísať gynekológ!), pacienti s postihnutím srdca, ciev, s poruchou zrážanlivosti krvi, nadváhou, pri pokročilej cukrovke, pacienti po operáciách a poraneniach.
Ľudia so zvýšeným rizikom trombózy by mali pri odbavovacom pulte leteckej spoločnosti žiadať o miesto pri uličke, kde je možné končatiny lepšie vystrieť a časté vstávanie nebude obťažovať spolucestujúcich. Dobrou alternatívou sú aj sedadlá pri núdzovom východe. Niektorí pacienti so závažnými problémami potrebujú dokonca pred odletom injekciu nízkomolekulárneho heparínu.
„Nízkomolekulárny heparín môže predpísať len špecialista. Pacient si špeciálne upravenú jednorazovú injekciu aplikuje sám do kožnej riasy dve hodiny pred odletom. Druhú zas v rovnakom čase pred cestou naspäť,“ vraví prof. Štvrtinová. „Určite to nespôsobí vykrvácanie na dovolenke, pretože preventívna dávka je iná ako pri liečbe trombózy,“ dodáva odborníčka.