Po popŕhlení medúzou treba postihnuté miesto poliať morskou alebo sladkou vodou, aby tak nepálilo.
Nie je to pravda. Voda aj mokrý piesok podporujú uvoľnenie ešte väčšieho množstva toxínu do rany. V rámci prvej pomoci sa odporúča poliať postihnuté miesto octom, prípadne alkoholom alebo alkoholovým roztokom. Ak nič podobné poruke ani v plážovom bare nemajú, na poranenú kožu nasypeme akýkoľvek prášok, napríklad púder, múku, suchý piesok a následne zvyšky medúzy opatrne odstránime z kože pomocou drievka, tupého príborového nožíka, bankomatovej karty či karty na otváranie hotelovej izby. Miesto je vhodné potrieť gélom s protialergickou látkou, resp. gélom po uštipnutí, vhodné je aj čpavkové pero After bite.
Pichliač z ježka treba z rany odstrániť, aby miesto nehnisalo.
Nie je to tak. Ak spätné háčiky na konci ostňov znemožňujú vybratie z rany, prípadne sú zalomené tŕne príliš hlboko, je účelnejšie ranu vypláchnuť dezinfekčným roztokom, resp. postriekať dezinfekčným sprejom, obviazať a zákrok odložiť. Násilné odstraňovanie ostňov z rany v akútnom štádiu je nielen veľmi bolestivé, ale môže viesť aj ku zväčšeniu poranenia a predĺžiť tak čas hojenia. Zápalová reakcia cudzie teleso v rane ohraničí a neskôr vyberanie ostňa výrazne uľahčí. Prudká bolesť sa zmierňuje liekmi proti bolesti, prípadne obstrekom s pomocou anestetika či anestetickou masťou.
Pri náchylnosti na zápal močových ciest je vhodnejšie kúpať sa v jazere či v bazéne, nie v mori.
Práve naopak. More má liečivé účinky, už antickí lekári poznali priaznivé účinky morskej vody a talasoterapia je známa liečebná metóda. Soľ, ktorú morská voda obsahuje, pôsobí dezinfekčne. Zatiaľ čo v stojatých alebo pomalých vodách sa darí baktériám, morská voda je stále v pohybe. Morskú vodu teda pre jej prirodzené antibakteriálne účinky i obsah minerálov odporúčajú urológovia i nefrológovia (odborníci na liečbu obličiek). Po vyjdení z vody si oblečte suché plavky.
Úpal môžem dostať výlučne na slnku, takže pod strechou mi nehrozí.
Nie je to pravda. Treba rozlišovať úpal a úžeh. Úpal je prehriatie organizmu teplom a vlhkom a na jeho vznik nie je potrebné priame pôsobenie slnečných lúčov. Často k nemu dochádza napríklad v rozhorúčenom dopravnom prostriedku, keď následkom straty solí a telesných tekutín vzniká tepelný šok. V rámci prevencie treba nosiť vzdušné oblečenie, dostatočne piť, vyhýbať sa preplneným a zle vetraným priestorom. Pri poskytovaní prvej pomoci treba postihnutú osobu preniesť na chladnejšie miesto, uložiť do vodorovnej polohy so zdvihnutými dolnými končatinami, telo ochladzovať vodou a po malých dúškoch dávať piť nesýtenú minerálku čaj či rehydratačný roztok.
Auto človeka pred bleskom neochráni, pretože je z kovu.
Práve naopak. Auto slúži ako Faradayova klietka, blesk, ktorý zasiahne auto, neprenikne do kabíny, ale zvedie sa po povrchu karosérie do zeme. V prípade búrky, ktorá sa nachádza príliš blízko, je bezpečné schovať sa do auta so zatvorenými oknami, vypnúť rádio a nedotýkať sa kovových súčastí interiéru.
Po uhryznutí jedovatým hadom – zmijou – treba krv vysať ústami, ranu vypáliť a založiť škrtidlo.
Tieto postupy sú už dávno prekonané. Postihnutá končatina sa znehybní a aj pacient by mal ostať pokojný. Neodporúča sa nijaký zbytočný pohyb. Pre dospelého obyčajne uhryznutie zmijou neznamená smrteľné ohrozenie, no aj tak je potrebné volať zdravotnícku pomoc, rozhodne v prípade dieťaťa! Nástup závažnejších príznakov sa neskôr nedá vylúčiť, pretože nebezpečnejšia ako otrava hadím jedlom môže byť prudká alergická reakcia na jeho zložky. Jed zmije má skríženú imunologickú reaktivitu s jedom blanokrídleho hmyzu ako osa, včela sršeň a pri alergii na včelí jed sa pravdepodobne vyskytne aj alergia na jed zmije.