Vie sa však, že mentálny stres má negatívny vplyv na imunitný systém. Keďže imunita je systém ochrany nielen pred infekčnými chorobami, ale aj pred zhubnými nádormi, predpokladá sa, že (najmä dlhodobý) psychický stres môže zvýšiť individuálnu náklonnosť na vznik zhubných nádorov. Informoval o tom odborník na výživu a gastroenterológ, MUDr. Peter Minárik vo svojej najnovšej knihe Rakovina a výživa: Mýty a fakty, ktorú napísal so svojou manželkou, farmaceutkou Danielou.
Stres je prirodzená fyziologická a emocionálna odpoveď organizmu na rôzne záťažové (stresové) situácie (stresory). Stresujúcimi faktormi môžu byť dlhodobá nadmerná pracovná záťaž, strata alebo nedostatok finančných prostriedkov potrebných pre živobytie, dlhodobé konfliktné situácie v rodinách, emočné vypätie a depresia zo straty blízkych, ale aj prežívanie vlastných zdravotných problémov a mnohé ďalšie, uvádza ďalej Minárik. Pri strese podľa jeho informácií endokrinné žľazy tvoria tzv. stresové hormóny (adrenalín, noradrenalín, kortizol) a vyplavujú ich do krvného obehu. Vďaka týmto hormónom dochádza k fyziologickým reakciám, najmä k zrýchleniu srdcovej frekvencie, zvýšeniu krvného tlaku, následne k lepšiemu prekrveniu mozgu a svalov, ako aj k vyplaveniu zásob cukru (glukózy) do krvi. „Stresové hormóny pomáhajú vytvoriť pre človeka stav, keď má väčšiu silu a zvýšenú pohotovosť zvládať prekážky (tzv. flight or flight reaction – reakcia typu bojuj alebo uteč),“ vysvetlil Minárik a dodal, že krátkodobý stres sa pokladá za potrebný až užitočný na zvládanie záťažových životných situácií ako sú napríklad skúšky u študentov alebo verejné vystúpenia spojené s pocitom trémy, či akékoľvek iné situácie, keď je človek nútený podávať výkony a prekonávať životné prekážky. „Dlhodobý chronický a nadmerný stres ohrozuje zdravie a skôr mu škodí ako prospieva,“ zhodnotil ďalej Minárik.
Aj keď sa v ostatných desaťročiach vedecky skúmal vzťah mentálneho stresu a ďalších psychických faktorov na rozvoj nádorových chorôb, dodnes nie sú známe jednoznačné odpovede na otázku, či stresy a depresie dokážu zvýšiť riziko, ba dokonca byť príčinou rakoviny. Robili sa jednak štúdie na experimentálnych zvieratách, jednak sa sledovali súbory onkologických pacientov. Výsledky viacerých publikovaných štúdií nepriniesli vždy jednoznačné odpovede, informoval lekár ďalej.
Publikovala sa napríklad práca, ktorá zistila, že vnímanie stresu dokázalo dokonca znížiť riziko malígnych nádorov závislých od hormónov u žien (rakovina prsníka a rakovina maternice). Autor to vysvetľoval vedeckou hypotézou, podľa ktorej stres znižuje aj citlivosť cieľových orgánov a tkanív na stimuláciu estrogénmi. V záverečnej diskusii však autor zdôrazňuje, že stres ako taký nie je zdravotne prospešný a jeho negatívny vplyv je u malígnych nádorov pravdepodobne ďaleko väčší než jeho preventívne účinky u hormonálne závislých druhov rakoviny.
Viaceré práce však naznačujú možnosť zvýšenia rizika malígnych nádorov vďaka psychologickým faktorom, ako sú stresy a depresie. Spätná analýza odbornej literatúry ukazuje, že stresy a negatívne emócie nepriaznivo ovplyvňujú predovšetkým rast a šírenie nádorov, menej vznik samotného malígneho tumoru, uviedol lekár. „Niektoré štúdie, ktoré analyzovali priebeh liečby a klinický vývoj onkologických pacientov vo vzťahu k ich duševnému stavu, ukázali, že existuje priamy vzťah medzi depresiami, pocitmi bezmocnosti a beznádeje a medzi rastom a šírením malígneho tumoru. Ukazuje sa teda, že pri liečbe rakoviny môže pozitívne myslenie a duševná rovnováha onkologického pacienta prispieť k priaznivému vývoju komplexnej liečby,“ zhodnotil na záver.