Profesor Černák: Pocit, keď vrátite zrak, je nezaplatiteľný

, 24.09.2013 06:00
oči, zrak, slepota, nevidiaci
Ilustračné foto. Autor:

Oko je najdôležitejší zmyslový orgán. Dnes ho oční chirurgovia vedia operovať cez rez s veľkosťou 1,8 mm, ktorý nie je potrebné ani šiť. V očiach je uložených asi 70 percent všetkých zmyslových receptorov, ktoré odovzdávajú informácie mozgu na analýzu. Hovorí sa, že oko je okno do duše. Nazreli sme doň spoločne s profesorom Andrejom Černákom, ktorý zachraňuje pacientom zrak po celý svoj profesionálny život.

Mladým študentkám medicíny sa občas zvykne klásť provokačná otázka. Či vedia, v ktorom orgáne ľudského tela môže dôjsť až k sedemnásobnému zväčšeniu?
Áno, zrenička má skutočne túto schopnosť. (Úsmev.) Tento otvor v oku obklopený dúhovkou sa môže zúžiť na priemer 1 mm a rozšíriť až na 7 mm.

Čo vás láka na očnom lekárstve?
Oftalmológia je fascinujúca časť medicíny, pretože v sebe spája chirurgiu aj internú medicínu. Vyžaduje precíznosť a presnosť. Okrem toho pocit, keď nevidiacemu vrátite zrak, je nezaplatiteľný.

V júni tohto roka ste vrátili zrak pacientke tým, že ste jej po prvýkrát na Slovensku transplantovali ľudskú rohovku ožiarenú kobaltom. Aká bola výhoda „kobaltovej úpravy“?
Transplantácie rohoviek sú známe oddávna. Bolo to prvé úspešne transplantované tkanivo, pretože rohovka nemá cievy, takže telo nemá dôvod odvrhnúť ju ako cudzie tkanivo. Iná situácia vzniká, ak z dôvodu ochorenia do rohovky vrastajú cievy. Vtedy sa správa rovnako ako iné tkanivo a telo sa ho snaží zbaviť. Pacientovi sa musia nasadiť vysoké dávky imunosupresív a napriek tomu sú výsledky zlé, za 3–4 mesiace sa rohovka zakalí, telo ju odlúči a pacient zas nevidí. Skúšalo sa to aj s umelými rohovkami, lenže cudzí materiál z plastu nikdy nezrastie s ľudským a skôr či neskôr telo odmietalo aj tie. V oku zostala diera. Keď ma navštívili z americkej banky rohoviek, že majú rohovku ožiarenú kobaltom, najskôr som nechápal, čo tým docielia. V kobaltom ožiarenej rohovke však zmiznú všetky bunky a zostane len hmota, ktorá nevyvoláva nijakú odmietavú imunitnú reakciu tela. Je to prirodzený materiál, rohovková hmota, ktorá k oku prirastie. Už po týždni sa to pekne prihojilo, pacientka išla domov a okom, ktoré bolo prakticky slepé, dnes vidí na 30–40%. Bola u nás na kontrole asi pred dvoma týždňami a je spokojná.

Oftalmológia je veľmi široká téma. Ktorá diagnóza momentálne v Európe najviac rezonuje? O čom sa hovorí na lekárskych kongresoch?
Najčastejším zákrokom, ktorý sa vo všeobecnosti vykonáva na ľudskom tele, je operácia sivého zákalu, katarakty. Čítal som štatistiku americkej poisťovne, ročne vydá najviac peňazí práve na operácie sivého zákalu. Pred 35 rokmi, keď som začínal, bol tento zákrok z dnešného pohľadu katastrofou. Pacient po ňom musel 14 dní nehybne ležať, keď nedajbože zakašľal, oko sa otvorilo, dúhovka a sklovec sa hrnuli von. Potom prišiel mikroskop, mikroinštrumenty, dnes sa tento výkon robí ambulantne a pacient ide o hodinu domov. Oko sa nešije, pretože všetko sa robí cez miniatúrne rezy. Je to asi najdokonalejšia operácia, pretože prinavracia úplne normálne videnie, pacient sa môže vrátiť do bežného pracovného procesu, hoci aj v rámci profesie pilota.

Operácia sivého zákalu sa aj v štátnych nemocniciach vykonáva bez hospitalizácie?
Dnes dokážeme operovať cez 1,8 mm rez. Cez tento rez vložíme do oka umelú šošovku. Pacient môže vstať a bez šitia ísť domov.

Najčastejšou príčinou slepoty ľudí vo vyspelých krajinách je však iný očný strašiak, vekom podmienená degenerácia makuly, nie?
Makula, žltá škvrna v oku, je oblasť v centre sietnice oka vo veľkosti špendlíkovej hlavičky, s hustým výskytom zrakových buniek zabezpečujúcich jasné, ostré videnie. Prípadov vekom podmienenej degenerácie makuly nám stále pribúda. Príčin je viacero – dožívame sa vyššieho veku a toto je ochorenie starnúcej populácie. Musí však byť aj niečo v našom životnom prostredí, čo toto ochorenie spôsobuje, pretože v roku 1940 ho malo len zopár 75-ročných ľudí, dnes je ich 30–40 %. Výskyt nám teda stále stúpa. Ovplyvniteľné rizikové faktory sú tie isté ako pri srdcovo-cievnych ochoreniach – vysoký krvný tlak, nadváha, vysoká hladina cholesterolu. Dôležitú úlohu pri prevencii zohrávajú výživové faktory, nejde len o jednu látku, ale o dostatočný príjem karoténoidov ako luteín, zeaxantín, 3-omega mastných kyselín a vitamínov s antioxidačným pôsobením dohromady.

A čo UV-žiarenie?
Pri skúmaní príčin vekom podmienenej degenerácie makuly sa hľadala etnická skupina, ktorá v priebehu posledných 50 rokov nezmenila životný štýl. Vyšetrili teda oči Aborigincov, pôvodných obyvateľov Austrálie. Túto diagnózu u nich nenašli. Napriek silnému UV-žiareniu. Jednoznačne teda nevieme odpovedať na otázku, prečo toto obávané ochorenie vzniká. Jeden biochemik z Oxfordu tvrdí, že zrakové bunky máme naprogramované na určitý príjem žiarenia a vek. Keď dosiahnu istú hranicu, odumierajú. Teórie sú rôzne.

Patríte medzi tých, ktorí majú najdlhšie skúsenosti s mikrochirurgiou oka na Slovensku. Aké unikátne mikrochirurgické zákroky sa u nás robia?
Do oftalmológie sa zaviedli dokonalé operačné mikroskopy, lasery. Najnovšie sa operácie sivého zákalu robia s pomocou femtosekundového lasera. Obrazne povedané: chirurg stlačí prvý gombík, laser otvorí oko. Stlačí druhý, otvorí šošovku. Po stlačení tretieho laser šošovku rozbije. Laser je vedený počítačom, má presnosť niekoľko mikrónov. Operácia femtosekundovým laserom je nová a verím, že to bude budúcnosť. Jediné, čo musí chirurg urobiť, je odsať rozbitú šošovku a vložiť do oka novú. Takže na 30–40 % operáciu urobí laser a zvyšok dorobí chirurg. A táto robotizácia bude iste pokračovať. Samozrejme, operácia femtosekundovým laserom je nákladnejšia, pretože vyžaduje špeciálny jednorazový spotrebný materiál. Jestvuje dokonca nádej, že ho budeme mať na našej očnej klinike v Petržalke.

Prejdime od sivého zákalu ku glaukómu, ľudovo povedané, zvýšenému vnútroočnému tlaku. Aj túto diagnózu je vraj už možné riešiť laserom?
Glaukóm je ochorenie, ktoré väčšinou sprevádza zvýšený vnútroočný tlak, hoci jestvujú aj nízkotenzné glaukómy, ale tých je málo. Tento tlak je zvýšený pre nadprodukciu tekutiny v oku, častejšie však zlyháva jej odtok. Tekutina sa hromadí, zvyšuje sa tlak na cievy očného nervu, ktorý nie je dostatočne vyživovaný a odumiera. Ak tento tlak nie je zvýšený nejako extrémne, pacient o tom ani nevie, v tom je ochorenie zákerné. Až po rokoch, keď je už očný nerv nenávratne poškodený, začne mať problémy s videním. Keďže glaukóm majú väčšinou ľudia až od istého veku, odporúča sa, aby naň v očnej ambulancii vyšetrili každého pacienta, ktorý si po štyridsiatke príde po svoje prvé okuliare. Čo sa týka liečby, dnes je konzervatívna liečba glaukómu kvapkami taká dobrá a účinná, že sa s pomocou nej dá zvládnuť 90 % prípadov tohto ochorenia. Len 10 % pacientov potrebuje chirurgickú liečbu – klasickú alebo s pomocou lasera. Vtedy sa v oku urobí malé okienko a vnútroočná tekutina tadiaľ odteká. Tým sa zníži vnútroočný tlak.

Čo spôsobuje farbosleposť? Mnohí ľudia si myslia, že farboslepí vidia čierno-bielo. Vy ste sa už s takýmto pacientom stretli?
V sietnici máme tri druhy čapíkov – pre červenú, zelenú a modrú farbu. U farboslepých ľudí sa niektoré nevyvinuli. Je to genetická porucha, s ktorou sa človek narodí. Aj v rámci porúch farebného videnia jestvuje ich rôzny rozsah. Niekto nevie rozoznať červenú, ale sú pacienti, ktorí sýtu červenú rozoznajú, ale menej sýtu už nie. Liečba alebo prevencia porúch farebného videnia neexistuje. S pacientom, ktorý by videl čierno-bielo, som sa v priebehu svojej profesionálnej kariéry veru nestretol.

Údajne len niektorí ľudoopi majú rovnaké farebné videnie ako ľudia?
Ani býk podľa všetkého neútočí na súkno, ktorým máva toreador, pre jeho červenú farbu. Možno ju ani nevidí. Dráždi ho skôr pohyb.

Keď sme už pri farbách, farbu oka určuje dúhovka. Jej vzory sú údajne jedinečné podobne ako odtlačky prstov. Sú očné skenery určené na identifikáciu osôb len vo filmoch? Škodia očiam?
Vo februári som na letisku išiel cez očný skener v Dubaji, kde sa konal lekársky kongres. Kresba dúhovky je skutočne jedinečná a nedá sa zmeniť. Skenovanie trvá niekoľko sekúnd, pozriete sa do kamery a oni stisnú gombík. Nie, očiam to neškodí.

Je pravda, že očiam prospieva zelená?
Možno pôsobí upokojujúco, ale dokázateľne pozitívny vplyv na oči by mohla mať jedine konzumácia zelenej v rámci zdravej výživy.

Ste špecialistom v problematike vnútroočných nádorov. Popri medializovaných onkologických ochoreniach mnohí netušia, že aj také jestvujú…
Najčastejším vnútroočným nádorom je malígny melanóm, ročne sa na Slovensku vyskytuje asi 60 nových prípadov. Väčšinou sa o ňom hovorí v súvislosti s jeho výskytom na koži. Vzniká však aj v oku, rýchlo metastázuje, najčastejšie do pečene. Ak chceme zistiť, v akom štádiu rakoviny pacient prišiel, robíme ultrazvuk pečene. Ak ho v pečeni nenájdeme, na 80–90 % pacient nebude mať metastázy inde. Nevieme, čo je príčinou tejto rakoviny. Pri koži je to UV žiarenie. Prečo však najviac vnútroočných melanómov majú na severe v Škandinávii? Pravda je, že sú to väčšinou plavovlasí ľudia s modrými očami, ktorí majú málo ochranného pigmentu.

Môžu potrebu používať okuliare na čítanie po štyridsiatke oddialiť nejaké očné cvičenia?
Nástup presbyopie, stareckej vetchozrakosti je možné posunúť, nie však nejako zásadne. Ak raz človek napríklad v 45. roku života začne nosiť na čítanie okuliare, oči si na to zvyknú a už ich jednoducho bude musieť používať. Na druhej strane pacient, ktorý si ich nedá, cvičí svoje oči a príznaky nie sú také vypuklé. Lenže aj prehnané nenosenie okuliarov a nadmerná námaha oči unavuje a môžu z toho vznikať bolesti hlavy. Preto je potrebné nájsť tú zdravú hranicu.

V roku 1993 ste ako prvý na Slovensku operovali krátkozrakosť excimerom. Nosíte okuliare?
Len na čítanie.

Prečo nosí špecialista ako vy okuliare?
Pretože presbyopia, tzv. starecká vetchozrakosť, je normálny fyziologický jav. Skôr či neskôr čaká každého človeka po štyridsiatke. Zastavenie tohto procesu nijakým zákrokom nedosiahneme, hoci sú moderné možnosti korekcie presbyopie. Starecké videnie je však progresívna chyba zraku a nové dioptrie človek potrebuje približne v päťročnom intervale. Preto treba rátať s tým, že akýkoľvek zákrok, ktorý pacientom so stareckým videním umožní čítať dennú tlač bez okuliarov, treba približne o päť rokov zopakovať.

Refrakčné operácie oka s pomocou excimerového lasera sú veľmi populárne. Nedá sa však vyznať v množstve tých operačných metód ako PRK, LASEK, LASIK… Aké sú rozdiely?
Excimerový laser odstraňuje časť rohovky odparením pomocou svetla, čím upraví jej zakrivenie. Celé je to o tom, kde na rohovke nám laser pôsobí. Pri PRK dochádza k odstráneniu tisícin milimetra povrchovej časti rohovky. Keďže vám na povrchu rohovky niečo chýba, oko je do zahojenia citlivejšie, bolestivejšie, niekoľko dní trvá aj nástup použiteľného videnia. Potom je tu najnovšia metóda LASIK. Pri nej povrch rohovky, tzv. epitel, oddeľuje buď špeciálny rezný systém, alebo najnovšie femtosekundový laser, ktorý sme už spomínali. Vznikne akási lamela, ktorá sa odklopí a pod ňou sa na rohovke excimerom urobí zákrok. Lamela sa priklopí, na povrchu oka teda nič nechýba, pacient sa cíti podstatne pohodlnejšie, pooperačná bolesť je minimálna, na druhý deň vidí. No a medzi týmito dvoma spomínanými metódami stojí LASEK. Pri ňom sa povrch rohovky len akoby odhrnie, urobí sa excimerová operácia a zas sa priloží naspäť. Nereže sa pri nej do rohovky a ja osobne ju používam najčastejšie.

Takže pri excimerových operáciách jestvujú zákroky s rezom a bez rezu na rohovke, áno?
Všetky majú svoje výhody aj nevýhody. Závisí od rozpätia dioptrií, hrúbky rohovky, schopnosti klienta spolupracovať a podobne. Okrem toho LASIK, metóda s rezom, nie je určená pre ľudí, ktorí robia kontaktné športy a majú rizikové povolania ako vojaci, hasiči, policajti. Tam totiž dochádza k istému oslabeniu rohovky a pri úrazoch by mohlo dôjsť k odtrhnutiu v mieste rezu. Preto o konkrétnom druhu zákroku musí rozhodnúť odborník.

Prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc.

Prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc.
Prof. MUDr. Andrej Černák, DrSc. Autor: Dávid Popovič

Je prednostom Očnej kliniky SZU v Bratislave a podpredseda výboru Slovenskej oftalmologickej spoločnosti, predseda jej sekcie pre chirurgiu katarakty a refrakčnú chirurgiu. Patrí medzi špičku svetových oftalmológov v refrakčnej chirurgii, mikrochirurgii rohovky a šošovky. Je takisto špecialistom v problematike vnútroočných nádorov. V roku 1993 na Slovensku po prvýkrát operoval krátkozrakosť s pomocou excimerového lasera. Zakladateľ očného laserového centra Excimer (www.excimer.sk). Autor mnohých odborných publikácií a prednášok na zahraničnej úrovni.

#operácia #oko #oči #zrak #MUDr. Andrej Černák #Excimerový laser
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk