Čo čaká pacienta pri vyšetrení a diagnostike lymfómu

Nahmataná hrčka ešte nemusí byť lymfóm. Je to však dostatočný dôvod na to, aby ste vyhľadali svojho lekára prvého kontaktu. Ak sa mu už po vyšetrení hmatom nález nepozdáva, absolvujete vyšetrenie krvi a sériu ďalších vyšetrení.

, 08.10.2013 14:00
bunky, rakovina, lymfóm Foto:
Ilustračné foto.

Jednoznačným potvrdením lymfómu je však biopsia, čiže odobratie a vyšetrenie vzorky postihnutého tkaniva – najčastejšie práve uzliny. V závislosti od lokalizácie uzliny sa zákrok vykonáva v lokálnej alebo celkovej anestézii. Aj v prípade uzliny umiestnenej v bruchu alebo hrudníku existujú v modernej medicíne šetrné spôsoby ako napríklad laparoskopia, keď sa celá operácia vykonáva len cez malé rezy. Po odobratí vzorky zhodnotí tkanivo patológ a až ten vylúči alebo presne diagnostikuje lymfóm. Na presné určenie jednotlivých typov lymfómov existujú rôzne ďalšie laboratórne techniky.

Diagnostické metódy

Pacient s lymfómom musí absolvovať celú sériu vyšetrení, ktorých typy a rozsah závisia od druhu a štádia ochorenia. Medzi bežné vyšetrenia patrí:

  • Laboratórne vyšetrenia – hodnotí sa pri nich krvný obraz, sedimentácia a hodnoty rôznych biochemických parametrov. Len na základe krvných vyšetrení sa však nedá určiť, či chorý má alebo nemá lymfóm.
  • ORL vyšetrenie umožní posúdiť, či príčinou zväčšenia uzliny nie je zápalový proces, resp. infekcia v mieste horných dýchacích ciest, ústnej dutiny, uší alebo krku.
  • Ultrazvukové vyšetrenie. V prípade podozrenia na lymfóm môže odhaliť výskyt zväčšených uzlín, ktoré nie sú dostupné pohmatom – napríklad v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách a presnejšie zmerať ich veľkosť.
  • RTG vyšetrenie môže odhaliť zväčšené uzliny napríklad v oblasti hrudníka a pomáha určiť celkový stav pacienta.
  • Mamografia, ultrazvuk prsníka. Pri každom náleze zväčšených lymfatických uzlín v podpazuší by sa malo vykonať mamografické vyšetrenie prsníkov, prípadne u žien do 40 rokov ultrazvuk prsníkov. Netreba zabúdať na to, že ochorenia prsníkov sa vyskytujú aj u mužov.

Odborná diagnostika

  • Biopsia. Odber sa robí len v prípade, ak je uzlina dobre prístupná (napríklad na krku, v podpazuší alebo v slabinách). Keď sa uzlina alebo postihnutý orgán nachádzajú na neprístupnom mieste (hrudník alebo brušná dutina), prípadne, ak by bol výkon napriek lokálnej anestézii pre pacienta bolestivý, je potrebná operácia v celkovej anestézii. Na základe mikroskopického vyšetrenia sa stanoví histologický nález, ktorý potvrdí alebo vyvráti diagnózu lymfómu.
  • Vyšetrenie kostnej drene. Podľa druhu lymfómu je kostná dreň postihnutá v 10 až 80 % prípadov. Vzorka sa obvykle odoberá z lopaty bedrovej kosti. Miesto vpichu lekár najskôr dezinfikuje, znecitliví lokálnym anestetikom a zavedie do kosti bioptickú ihlu, pomocou ktorej odoberie malú vzorku tkaniva kostnej drene. Nakoniec ihlu z kosti vyberie. Aby sa zastavilo krvácanie, miesto vpichu treba zatlačiť a sterilne ošetriť. Vyšetrenie sa vykonáva v lokálnej anestézii a pacienti ho nevnímajú ako bolestivé.
  • CT hrudníka, brucha a malej panvy. Ide o zobrazenie lymfatických uzlín na miestach, ktoré nie sú vyšetriteľné pohmatom, ako aj všetkých dôležitých orgánov. K lepšiemu odlíšeniu ciev, postihnutých uzlín a ložísk v orgánoch a tiež k odlíšeniu tráviaceho traktu od ostatných orgánov sa používa tzv. kontrastná látka, ktorá pri röntgene „svieti“.
  • Ultrazvukové vyšetrenie. V porovnaní s CT vyšetrením umožňuje ultrazvuk brucha presnejšie zmerať veľkosť niektorých orgánov (pečeň, slezina) a je výhodnejší aj na meranie veľkosti uzlín v oblasti krku, v podpazuší alebo v slabinách. Na druhej strane je to vyšetrenie nevhodné na posúdenie stavu a veľkosti lymfatických uzlín v bruchu a pozdĺž chrbtice.
  • Scintigrafia kostí. Toto vyšetrenie je, najmä v prípade lymfómov, málo citlivé. Navyše, pri niektorých bežných ochoreniach (napríklad kĺbových zápaloch) býva falošne pozitívne. U vybraných pacientov môže byť veľmi užitočné, nedokáže však nahradiť biopsiu kostnej drene.
  • Endoskopické vyšetrenie. Cieľom je vylúčiť/potvrdiť postihnutie žalúdka alebo hrubého čreva pri lymfóme, alebo nezriedka vylúčiť či potvrdiť zápal, vred alebo krvácanie v žalúdku. Absolvujú ho napr. pacienti s lymfómom v oblasti krčných mandlí.
  • Pozitrónova emisná tomografia – PET scan. Ide o vyšetrenie, keď sa pacientovi podá do žily cukornatá látka s nadviazaným rádioaktívnym prvkom, ktorý sa vychytáva v nádorových bunkách, teda v bunkách s vysokou spotrebou cukru. Má tú výhodu, že sa zobrazia aj menšie ložiská nádoru (až do veľkosti jedného centimetra) a dobre vidieť aj brušné uzliny.
  • CT alebo MRI mozgu. Robí sa všetkým pacientom s nádormi mozgu, či už ide o lymfómy alebo iný druh rakoviny. U ostatných ľudí s lymfómami vtedy, ak majú pri zisťovaní diagnózy alebo v priebehu ochorenia klinické príznaky, ktoré sú podozrivé z postihnutia nervového systému.

Štádiá ochorenia

Diagnostika lymfómu zároveň pomôže určiť aj presné štádium ochorenia. Samozrejme, tak ako pri každej chorobe, aj pri lymfóme platí, že čím skôr sa ochorenie zistí, tým skôr sa môže začať liečba. Správna a včasná liečba pri niektorých typoch tohto nádorového ochorenia dáva nádej aj na úplné vyliečenie.

Pokiaľ ide o prognózu pacientov, tá je pri každom type lymfómu iná. Vcelku však lymfómy patria medzi veľmi dobre liečiteľné ochorenia. Niektoré typy sú dokonca úplne vyliečiteľné. Medzi také patrí napríklad Hodgkinov lymfóm, väčšina pacientov s tzv. difúznym veľkobunkovým B-bunkovým lymfómom, zriedkavo sa vyskytujúci veľmi agresívny Burkittov lymfóm a ešte niektoré ďalšie typy.

Typy lymfómov
Ak hovoríme o lymfóme, nemáme na mysli jedno ochorenie, ale veľkú skupinu rôznych typov lymfómov. Líšia sa mikroskopickým vzhľadom, klinickými prejavmi, biologickými vlastnosťami, spôsobom liečby a tiež prognózou.

Delia sa na dva hlavné druhy – T-bunkové lymfómy a B-bunkové lymfómy. B-bunkové lymfómy sa ďalej rozdeľujú na 2 základné podskupiny – Hodgkinov lymfóm (Hodgkinova choroba) a non-Hodgkinov lymfóm.

  • Hodgkinov lymfóm: je zriedkavá forma lymfómu, charakterizovaná zvláštnou abnormálnou nádorovou bunkou – Reed-Sternbergovou bunkou – ktorá nie je prítomná pri iných druhoch lymfómu. Tento lymfóm predstavuje približne 1 % všetkých nádorových ochorení, je však veľmi dobre rozoznateľný od ostatných typov. Vo všetkých typoch Hodgkinovho lymfómu sú za rakovinovými nádorovými bunkami abnormálne množiace sa B lymfocyty. Preto sa Hodgkinov lymfóm považuje za nádor B lymfocytov. Postihuje najmä pacientov vo veku 15 až 30 rokov a starších ľudí vo veku okolo 60 rokov. Objavuje sa hlavne v oblasti krku a hrudníka, ale môže byť lokalizovaný aj inde. U väčšiny pacientov dobre reaguje na liečbu, vo všeobecnosti sa hovorí, že až 80 % pacientov má nádej na úplné vyliečenie.
  • Non-Hodgkinov lymfóm (NHL): ide o najrozšírenejší druh rakoviny lymfatického systému. Existuje vyše 30 rôznych poddruhov non-Hodgkinovho lymfómu. V minulosti boli problémy s presnou diagnostikou jednotlivých typov, dnes sa však už vie pri väčšine lymfómov presne určiť ich druh a nastaviť tak správnu liečbu. V závislosti od presnej diagnózy vedia lekári pacienta úplne vyliečiť alebo pacienti žijú mnoho rokov s minimálnymi alebo aj žiadnymi problémami.

Lymfómy sú vo všeobecnosti zaradené do dvoch skupín v závislosti od rýchlosti, ktorou nádor rastie:

  • Indolentný (nízky stupeň): Nádorové bunky sa delia a množia pomaly, čím sťažujú prvotnú diagnózu. Pacienti môžu žiť mnoho rokov s touto chorobou bez toho, aby o nej vedeli. S výnimkou veľmi skorých štádií sa indolentné lymfómy nepovažujú za vyliečiteľné, prežívanie pacientov je však dlhodobé. Typické je striedanie relapsov a liečbou navodených remisií ochorenia, pričom dĺžka trvania remisie sa zväčša s počtom relapsov skracuje. Indolentné lymfómy predstavujú asi 35 až 40 % všetkých NHL. Do tejto skupiny ochorení patria folikulový lymfóm (20 – 30 % NHL), chronická lymfocytová leukémia/lymfóm malých lymfocytov (24 % NHL) a ďalšie menej časté NHL: nodálny lymfóm z marginálnej zóny (4 % lymfómov), alebo Waldenstromova makroglobuliné­mia/lymfoplaz­mocytový lymfóm (1 – 2 % NHL).
  • Agresívny (stredný/vysoký stupeň): Nádorové bunky sa delia a množia v tele rýchlo a ak sa toto ochorenie nelieči, môže do šiestich mesiacov až dvoch rokov viesť k smrti. Na rozdiel od indolentného NHL však včasná a správna liečba agresívneho NHL môže viesť k uzdraveniu pacienta. Najčastejším agresívnym B-NHL je difúzny veľkobunkový lymfóm (30 – 40 % NHL), menej častý je napríklad Burkittov lymfóm (1 – 2 % NHL).

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #lymfóm #vyšetrenie #diagnóza #Hodgkinov lymfóm