Srdce bije v pokoji približne 60– až 80-krát za minútu. Tlak stúpa pri kontrakcii srdcového svalu a klesá medzi dvoma údermi. Tlak sa mení z minúty na minútu so zmenami polohy tela, pri cvičení, spánku, pri zmene počasia, pri strese a podobne.
Hypertenzia je v súčasnosti veľmi častým a súčasne aj závažným zdravotným problémom. Jej výskyt na Slovensku patrí medzi najvyššie spomedzi všetkých okolitých krajín, odhaduje sa až na 42 %, pričom u osôb nad 60 rokov má vysoký tlak viac ako 65 % ľudí.
Príčiny hypertenzie vo väčšine prípadov nie sú známe, mnohé tzv. rizikové faktory však podstatne zvyšujú šancu na jej vznik. Niektoré vieme ovplyvniť, iné nie. Medzi ovplyvniteľné môžeme zaradiť obezitu, slané jedlá, nadmernú konzumáciu alkoholu, nedostatok pohybu, nadmerný stres. Neovplyvniteľnými sú rasa, genetická predispozícia či vyšší vek.
| Kedy sú hodnoty krvného tlaku normálne a kedy ide už o chorobu | ||
|---|---|---|
| Tlak krvi | Systolický tlak (v mm Hg) | Diastolický tlak (v mm Hg) |
| Normálny | menej ako 120 | menej ako 80 |
| Prehypertenzia | 120 – 139 | 80 – 89 |
| Hypertenzia 1. stupňa | 140 – 159 | 90 – 99 |
| Hypertenzia 2. stupňa | 160 a vyšší | 100 a vyšší |
Srdcová frekvencia
- je dôležitým znakom funkcie a výkonnosti srdcovo-cievneho systému a je tiež nezávislým rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení
- u zdravého človeka sa prirodzene mení podľa záťaže, v pokoji dosahuje okolo 60 úderov za minútu, pri fyzickej aktivite môže vzrásť aj na 100 úderov. U zdravého človeka je zvýšená srdcová frekvencia pozitívna – nastáva vtedy, keď má organizmus vyššie nároky na spotrebu kyslíka a zrýchlením tepu ich pomáha srdcu naplniť. U človeka, ktorý má ochorenie srdca, však škodí, pretože srdce ešte viac vyčerpáva – čím viac sa srdce núti k vyššiemu výkonu, tým viac slabne a jeho stav sa ešte viac zhoršuje. Nejde teda o priaznivý kompenzačný mechanizmus, ako u zdravých ľudí, ale o rizikový faktor, ktorý zhoršuje prognózu srdcovo-cievnych ochorení. Zvýšená srdcová frekvencia je významným faktorom, ktorý ovplyvňuje chorobnosť a úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia
- existuje významný vzťah medzi zvýšenou srdcovou frekvenciou a úmrtnosťou pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami a tiež medzi rizikom úmrtia a srdcovou frekvenciou v celej populácii. Zistilo sa, že ak sa srdcová frekvencia zníži, môže to zároveň znížiť aj riziko úmrtia pacientov so srdcovým zlyhávaním
- spomalením srdcovej frekvencie sa zvyšuje prietok krvi cez koronárne cievy, súčasne sa zvýši vývrhový objem každého srdcového cyklu a zníži sa spotreba kyslíka myokardom. Len 14 % pacientov so srdcovým zlyhávaním však dosahuje optimálnu pokojovú frekvenciu 60 úderov za minútu, pritom jej zvýšenie nad 70 úderov za minútu zhoršuje ich prežívanie i kvalitu života
- srdcovú frekvenciu je možné ovplyvniť aj hlbokým dýchaním či každodennou chôdzou
- merať si pulz treba v pokoji, najlepšie v ľahu, po 5 minút trvajúcom zotrvaní na lôžku. Laici sa môžu pokúsiť nahmatať si pulz na krčnej alebo zápästnej tepne. Na hodinkách, najlepšie so sekundovou ručičkou, odrátame desať sekúnd a počet tepov násobíme šiestimi. Výsledok znamená pokojový alebo východiskový pulz za minútu, ktorý by mal správne dosahovať hodnoty medzi 50 až 60 údermi srdca. Dnes pulz merajú aj mnohé tlakomery