„Mnohí pacienti sa boja možných komplikácií, ako sú slepota a amputácie, ale nie sú si dostatočne vedomí rizika ochorenia srdcovo-cievneho systému, ktoré ohrozuje ich život oveľa viac. Manifestácia cukrovky, najmä 2. typu, skracuje život chorého o 8 až 15 rokov,“ upozorňuje doktorka Adriana Ilavská z Diabetologickej a metabolickej ambulancie v bratislavskom Medispektre. „Príčinou úmrtia sú hlavne ochorenia srdcovo-cievneho systému. Aj preto sa objavil názov, ktorý zvýrazňuje spätosť cukrovky s ochoreniami srdca – kardiabetes.“
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako predchádzať komplikáciám srdcovo-cievnych ochorení.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Štatistiky sú neúprosné. Ochorením srdca je počas života ohrozených 50 až 70 % diabetikov. „Samostatnú skupinu predstavujú ženy diabetičky. Pokiaľ riziko infarktu u žien bez diabetu je až do staršieho veku nízke, ženy diabetičky túto výhodu nemajú. Nie sú pred menopauzou chránené tak, ako nediabetičky. Ich rizikovosť je podobná ako u mužov. Prečo ženy s diabetom strácajú svoju ochranu pred srdcovým infarktom, nie je známe. Ukazuje sa, že samotná cukrovka zrýchľuje proces aterosklerózy, ktorý vyúsťuje do predčasného infarktu,“ konštatuje doktorka Ilavská.
Úlohou srdca je prečerpávať krv a zabezpečiť jej dostatočný prísun k iným tkanivám a orgánom. Počas života človeka srdce uskutoční vyše 2,5 miliardy sťahov a prečerpá asi 20 miliónov litrov krvi. Na túto prácu potrebuje nepretržitý prísun energie, ktorú získava najmä z mastných kyselín a glukózy. Energiu je možné získať iba v prítomnosti kyslíka. Každú minútu ho srdce potrebuje 30 ml. Jeho prísun je zabezpečený dômyselnou sieťou ciev a vlásočníc. Dostatočný prísun kyslíka nielen v období pokoja, ale aj v období zvýšených nárokov pri fyzickej a psychickej námahe, je schopná zabezpečiť iba cieva s primeraným vnútorným priemerom a s neporušenou cievnou stenou, ktorá je dokonale pružná a poddajná.
"Pri nesprávnom životnom štýle diabetikov, hlavne pri nedostatočnej metabolickej kompenzácii, nadmernej konzumácii mastných jedál, pri vysokom príjme energie najmä v podobe cukrov, u ľudí s vysokým tlakom a u fajčiarov dochádza k vzniku a rýchlemu rozvoju aterosklerózy. Ide o patologický proces spôsobený ukladaním tukových látok, najmä cholesterolu a solí vápnika do cievnej steny, v dôsledku ktorého cievna stena hrubne a stráca pružnosť. Výsledkom tohto procesu je zúženie cievy a tým zmenšenie krvného prietoku, čo spôsobí nedostatočný prísun kyslíka. Bunky srdca tak nemajú energiu potrebnú na srdcové sťahy. Tento stav sa nazýva ischemická choroba srdca a prejavuje sa bolesťami v hrudníku (angina pectoris).
U mnohých ľudí sa však nemusí prejaviť žiadnymi ťažkosťami. V dôsledku aterosklerózy môže dôjsť k úplnému uzáveru cievy, tým k zastaveniu toku krvi, čo spôsobí odumretie priľahlých buniek srdcového svalu. Tento stav sa nazýva infarkt a prejavuje sa prudkými, úpornými, zvieravými a pálivými bolesťami v hrudníku."
Je však dôležité vedieť, že vznik komplikácií nie je nevyhnutnou súčasťou diabetu. Pri zabezpečení dobrej metabolickej kompenzácie a primeranej starostlivosti nemusia vôbec vzniknúť. „Ak už vznikli, dodržiavaním opatrení sa nemusia ďalej rozvíjať. Veľa ľudí si myslí, že sa ich to netýka, alebo že na zmenu životného štýlu je času dosť. O komplikáciách však treba vedieť aspoň základné fakty. Iba tak je možné pochopiť zmysel liečby diabetu a aktívne tak prispieť k prevencii.“
V súčasnosti používaná liečba dokáže kontrolovať základné príznaky cukrovky a k vážnym komplikáciám dochádza iba výnimočne. „Treba si uvedomiť, že dospelí s cukrovkou majú oproti ľuďom bez nej 1,5– až 4-násobne vyššie riziko kardiovaskulárnych príhod, z toho rizikovosť u mužov diabetikov je oproti nediabetikom vyššia 1,5– až 2,5-násobne a rizikovosť u žien diabetičiek je dokonca vyššia 4-násobne oproti nediabetičkám, diabetici majú o 60 % vyššie riziko včasnej úmrtnosti a ateroskleróza a s ňou súvisiace srdcovo-cievne ochorenia sú príčinou úmrtí u 70 až 80 % diabetikov, u ostatnej populácie „iba“ u 30 %,“ varuje diabetologička.
Čísla a prax sú jednoznačné, a preto je prekvapujúce, že podľa prieskumu Americkej diabetologickej asociácie (ADA, 2003) až 68 % diabetikov nepovažuje kardiovaskulárne ochorenia za vážnu hrozbu pre svoje zdravie. „Pritom pokroky a dôslednosť v prevencii a liečbe prispievajú k zlepšeniu zdravia diabetikov a predĺženiu ich života. V poslednom čase došlo k priaznivému poklesu srdcových ochorení, aj naďalej sa treba usilovať o dosiahnutie zníženia vysokého rizika srdcovo-cievnych príhod u diabetikov.“
Hoci je cukrovka nevyliečiteľné ochorenie, je zároveň aj plne liečiteľné. „Ideálna liečba je založená na aktívnej spolupráci pacienta a lekára. Predstavuje komplex opatrení – vhodnú diétu, primeranú fyzickú aktivitu aj prípadné užívanie tabliet alebo podávanie inzulínu. Pri dodržiavaní prvých dvoch bodov – teda užívaní diéty so zníženým obsahom cukrov a tukov a zmene prevažujúceho sedavého spôsobu života za viac pohybu je možné predísť nielen užívaniu tabliet a inzulínu, ale aj všetkých sprievodných komplikácií,“ približuje liečbu doktorka Ilavská. Ako ďalej dodala, všetci si uvedomujeme, že chrániť si zdravie je to najlepšie, čo môžeme pre seba urobiť. Aj Oscar Wilde povedal: „To, čo nám v živote najviac chýba, je niekto, kto by za nás urobil to, čo môžeme urobiť sami," dodala.