V súčasnosti je možné merať teplotu rôznymi druhmi teplomerov. Klasické ortuťové teplomery je zakázané predávať už od roku 2009, hoci mnohé rodiny ich ešte doma majú. Z nich bola v minulosti najspoľahlivejšia tzv. rýchlobežka v konečníku, keď sa ešte pred vybratím teplomera (ortuťový stĺpec totiž okamžite začal klesať) v prvom polroku dieťaťa odrátavalo 0,5 stupňa Celzia, v druhom polroku 0,7 stupňa Celzia.
Odrátavanie pol stupňa od nameranej teploty pri rektálnom meraní (čiže v konečníku) naďalej platí, hoci je bezpečnejšie na to použiť digitálnu rýchlobežku so špeciálnym ohybným hrotom, ktorá odmeria teplotu za niekoľko sekúnd. Meranie v konečníku je totiž stále najspoľahlivejšou a najpresnejšou metódou stanovenia telesnej teploty, pretože je najmenej ovplyvňované rôznymi vonkajšími faktormi. „Mnohé mamičky, ktoré prídu za lekárom, však odmietajú dieťa vyzliecť, pretože práve zaspalo, resp. aj bez toho je dosť mrzuté, preto uprednostnia iný spoľahlivý spôsob merania teploty,“ vysvetľuje pediatrička MUDr. Veronika Jendruchová, PhD.
Najčastejším druhom merania vo všeobecnosti je u väčších detí a dospelých asi meranie v podpazuší (tzv. axilárne meranie). Končatina sa po zasunutí teplomera pod pazuchu pritlačí na telo, aby sa zredukoval vplyv okolitej teploty. Úspešnosť tejto metódy je v jednoduchosti, má však nevýhodu v tom, že čas merania je pomerne dlhý. U dospelých je teplota meraná týmto spôsobom asi o 0,5 až 1,5 stupňa Celzia nižšia v porovnaní s reálnou teplotou v konečníku. V prípade detí sú však tieto rozdiely menšie.
Okrem toho je možné teplotu merať aj v ústach (orálne), pod jazykom (sublingválne) a ženy, ktoré sledujú s pomocou teplotnej krivky svoje plodné či neplodné dni, si merajú teplotu v pošve (vaginálne). Pre dojčatá dostať kúpiť cumlíkové digitálne teplomery, dieťa však musí mať pri takomto meraní zatvorené ústa, pretože namerané hodnoty by mohla ovplyvniť teplota vdychovaného vzduchu. Pri meraní v ústach musí byť akýkoľvek digitálny teplomer vždy v kontakte so sliznicou úst a meraniu by nemalo bezprostredne predchádzať pitie nápojov alebo jedenie. Prakticky všetky digitálne teplomery po dosiahnutí nameranej teploty vydávajú akustický signál.
Medzi najnovšie (ale aj finančne najnáročnejšie) výdobytky merania teploty patria infračervené teplomery. Tie získavajú údaje z infračerveného, čiže tepelného žiarenia, ktoré vyžaruje ľudské telo. Ich hlavná výhoda spočíva v tom, že výsledok merania je k dispozícii v priebehu niekoľkých sekúnd a meranie navyše prebieha na ľahko dostupných miestach – na čele alebo v uchu. Najmä teplota v uchu má veľmi blízko k skutočnej teplote ľudského jadra. Zvukovod je navyše pomerne málo vystavený vonkajším teplotným výkyvom. Miesta ako čelo či zvukovod sú navyše ľahko dostupné a dieťaťu možno takto kontrolovať teplotu aj v čase, keď spí. To je veľká výhoda. Obmedzenie merania teploty v uchu spočíva jedine v tom, že zvukovod musí byť čistý, bez nahromadeného mazu, dieťa nesmú bolieť uši (nesmie mať napr. zápal stredného ucha) a malo by byť staršie ako 6 mesiacov z dôvodu veľkosti zvukovodu.
Aj digitálne infračervené teplomery existujú kontaktné a bezdotykové. Bezdotykové infračervené teplomery často umožňujú aj meranie teploty okolia či tekutín, ich nevýhodou je zas to, že z dôvodu vysokého rozmedzia meraných teplôt (napr. od nula do 100 stupňov Celzia) môžu mať nižšiu presnosť merania. Kontaktné infračervené teplomery určené výlučne na meranie telesnej teploty sú veľmi rýchle a presné.
Všetky druhy teplomerov bez ohľadu na miesto merania treba po použití vždy očistiť a dezinfikovať.