- obličky sú párovým orgánom v tvare fazule
- sú bohato prekrveným orgánom, každú minútu nimi preteká u dospelého človeka spolu približne liter krvi
- napriek tomu, že za deň sa v nich vytvorí až 180 litrov tzv. primárneho moču, v skutočnosti človek vymočí len liter až liter a pol
- sú výbornou čističkou – väčšina odpadových látok v krvi pochádza z bežnej látkovej premeny vo svaloch a z metabolizmu bielkovín, ktoré prijímame potravou. Odpadové látky sa nazývajú močovina a kreatinín. Vo vode rozpustné toxíny sa tiež vylučujú obličkami. Objem krvi, ktorú prefiltrujú za jeden deň, je 1 700 až 2 000 litrov. Ak odpadové látky a toxíny obličky nevylučujú, tieto sa v tele hromadia a môžu mu uškodiť. Ak pri bežnom pitnom a stravovacom režime klesne množstvo vylučovaného moču pod 500 ml, zadržiava sa v tele močovina a vyvoláva otravu tela.
- pre život každého z nás majú zásadný význam tri hormóny vylučované obličkami: renín, erytropoetín a kalcitriol. Renín sa vylučuje ak v nich poklesne krvný tlak. Renín spôsobuje zúženie ciev v tele a tým spôsobuje zvýšenie krvného tlaku späť k normálu. Erytropoetín stimuluje kostnú dreň, aby vyrábala dostatok červených krviniek, ktoré roznášajú kyslík po celom tele. Viac sa tvorí vtedy, keď sa obličkám dostáva menej kyslíka – napríklad vo vysokých nadmorských výškach. Kalcitriol, známy ako aktívny vitamín D, pomáha udržiavať vápnik viazaný v kostiach a hladinu vápnika v krvi.
Vedeli ste, že…
- Približne 10 percent obyvateľstva má zníženú funkciu obličiek.
- Nie sú ohrození len preto, že niektorým ochorenie postúpi až do úplného zlyhania obličiek, ale aj preto, že väčšine z nich hrozí predčasné úmrtie v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia.
- Pacienti s obličkovou nedostatočnosťou sú v skutočnosti omnoho viac ohrození infarktom a mozgovou príhodou, než zlyhaním obličiek.
- „Tradičné“ rizikové faktory srdcovocievnych ochorení (napr. vysoký krvný tlak) sú známe a venuje sa im pozornosť, no o súvislosti medzi chorými obličkami a poškodením srdca sa hovorí len veľmi málo. Obličková nedostatočnosť je pritom nezávislým rizikovým faktorom srdcovocievnych ochorení.
- Obličkové ochorenia sú časté a majú závažné dôsledky, no dajú sa včas odhaliť a liečiť. Starostlivosť o zdravie obličiek môže zároveň zachrániť srdce.
- Pri chronickom ochorení obličiek sa zvyšuje celková mortalita o 44 percent, kardiovaskulárna úmrtnosť o 54 percent a úmrtnosť na cievnu mozgovú príhodu dokonca až o 73 percent. Zvýšené je aj riziko kardiovaskulárnych príhod, ktoré nemajú za následok smrť.
- Mnohé štúdie na širokom spektre populácie (vrátane zdravých ľudí) ukazujú, že aj mierne zníženie funkcie obličiek významne zvyšuje riziko smrteľných i menej závažných srdcovocievnych príhod.
- Už pacienti s miernym alebo stredne závažným znížením funkcie obličiek by mali byť považovaní za pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom a podľa toho by sa mali aj liečiť.
- Len včasná a účinná liečba pacientov už s mierne zníženou funkciou obličiek môže znížiť extrémne vysokú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek.
- Následkom chronického ochorenia obličiek a kardiovaskulárnych ochorení môže do roku 2015 zomrieť celosvetovo až 36 miliónov ľudí.
- Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejším neinfekčným chronickým ochorením, ktoré má dosah na celkovú úmrtnosť. Asi 30 % všetkých úmrtí na svete a asi 10 % stratených zdravých rokov sa pripisuje samotným srdcovocievnym ochoreniam.