Cieľom tohtoročného Svetového dňa obličiek s mottom Obličky starnú spolu s nami bolo zvýšiť informovanosť ľudí o tomto dôležitom orgáne a jeho ochoreniach súvisiacich s vekom. „K zmenám, ktoré môžu zdravie obličiek ovplyvniť, začína dochádzať už okolo štyridsiatky. So zvyšujúcim sa vekom rastie najmä riziko chronického ochorenia obličiek, ktoré sa dlhé roky nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi, no pokiaľ bez liečby postupuje, môže viesť až k úplnému zlyhaniu obličiek,“ upozornil docent Demeš. Toto ochorenie celosvetovo postihuje až 10 % obyvateľstva a niektorý stupeň chronického ochorenia má až polovica ľudí nad 75 rokov. „Vo veku 65 až 74 rokov postihuje každého piateho muža a každú štvrtú ženu. Najväčšie riziko chronického ochorenia obličiek majú ľudia s vysokým tlakom a cukrovkou. Tieto dve ochorenia môžu ich životnosť výrazne znížiť,“ dodal.
Určité štádium chronického ochorenia obličiek má každý desiaty Slovák. Väčšina však o svojich problémoch ani len netuší. Choré obličky totiž nebolia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo ľudia prichádzajú k lekárovi zvyčajne neskoro. Prevencia je preto nevyhnutná. Len vďaka nej dokážu lekári odhaliť poškodenie obličiek včas a poskytnú vhodnú liečbu. „Zhoršovanie obličkových funkcií postupuje pomaly a nebadane,“ hovorí docent Adrián Okša, vedecký sekretár Slovenskej nefrologickej spoločnosti a pracovník Lekárskej fakulty SZU. „Môže však viesť k takému poškodeniu, že obličky prestanú fungovať.“
Podľa docenta Demeša by sme v rámci prevencie mali deň odštartovať pohárom vody, keďže dostatočný pitný režim je pre správnu funkciu obličiek nevyhnutný a pomáha ich chrániť pred poškodením. Pri nedostatku tekutín sa obličky snažia udržať čo najviac vody v organizme, tým však zároveň zadržiavajú toxické látky, ktoré by sa inak z tela vylúčili. Nedostatok vody tiež zhusťuje krv, čím sa zhoršuje prekrvenie a okysličenie orgánov.
Obličky vyzerajú ako jednoduchý orgán a väčšina ľudí vie, že ak jedna zlyhá alebo sa človek rozhodne ju darovať, môže žiť spokojne len s jednou obličkou. Nie je to však preto, že by tento orgán nebol dôležitý, ale je natoľko dômyselný, že mnohí ľudia ani pri znížení funkcie o 90 % nepociťujú žiadne príznaky ochorenia, lebo obličky ešte stále dokážu zabezpečiť fungovanie organizmu.
Okrem tvorby moču majú množstvo ďalších nenahraditeľných funkcií. Pôsobia ako filter krvi a zabezpečujú jej očistenie od odpadových látok, udržiavajú krvný tlak, ovplyvňujú tvorbu červených krviniek, kontrolujú množstvo krvi a tkanivových tekutín, regulujú soli a tekutiny v organizme, kontrolujú hladinu vápnika a fosforu v krvi a kostiach, aktivujú vitamín D z jeho neaktívnej formy a tiež udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia.
Ochorenia obličiek preto ovplyvňujú aj iné, zdanlivo nesúvisiace orgány. Medzi najčastejšie sprievodné komplikácie chronického ochorenia obličiek či ich zlyhania patrí vysoký tlak, srdcovocievne ochorenia, chudokrvnosť, obličková choroba kostí, sklon k infekciám a tiež vysoká hladina cholesterolu, draslíka a kyseliny močovej.
Komu hrozí chronické ochorenie obličiek?
- komukoľvek a na veku v tomto prípade nezáleží. Niektorí ľudia však môžu mať väčšie riziko, že práve u nich dôjde k ochoreniu obličiek. Vyššie riziko hrozí ľuďom, ktorí:
- majú cukrovku
- majú vysoký krvný tlak
- majú v rodinnej anamnéze zlyhanie obličiek
- starší ľudia
Príznaky chronického ochorenia obličiek
Prvé príznaky chronického ochorenia obličiek sa často objavujú až pri znížení obličkovej činnosti o 35 až 40 %, niekedy dokonca aj neskôr. Patrí medzi ne:
- bolesť hlavy
- nesústredenosť
- slabosť, rýchla únava
- nechutenstvo, opakované zvracanie
- častejšie močenie – najmä v noci
- opuchnuté nohy a členky
- zvýšený pocit smädu
- bledá, suchá koža
- vysoký krvný tlak
- vznik anémie, poruchy v zložení krvi s nedostatkom vápnika a nadbytkom fosforu, draslíka, často aj sodíka a kyseliny močovej. Zároveň chýba vitamín D a zvyšuje sa kyslosť krvi.