„Aby počiatočné problémy neprerástli do štádií, ktoré si vyžadujú radikálne riešenia, musíme sa naučiť svoje nohy počúvať a brať vážne signály, ktoré nám vysielajú,“ konštatuje profesorka Viera Štvrtinová, prezidentka Slovenskej angiologickej spoločnosti SLS. Bolesť je pritom jedným z prvých príznakov, keď by už mal pacient navštíviť lekára. Doktor František Žernovický, angiochirurg z kliniky cievnej chirurgie NÚSCH v Bratislave, upozorňuje, že ľudia chodia k lekárovi často neskoro, až v pokročilých štádiách ochorenia.
Užitočné informácie nájdete aj v článku Ako vzniká chronické žilové ochorenie.
Ak si chcete prečítať tento článok, zaregistrujte sa v systéme plateného obsahu Piano.
Boleli vás niekedy nohy po celodennom sedení či státí v práci alebo len tak, bez zjavnej príčiny? Ak áno, s veľkou pravdepodobnosťou sa hlásia o slovo práve vaše žily. Aj keď ste na svojich nohách nespozorovali žiadne iné príznaky, ako sú napríklad viditeľné modré žilky, patríte do skupiny viac ako 20 % pacientov, u ktorých sa prejavilo prvé štádium chronického žilového ochorenia ľudovo nazývaného i kŕčové žily.
Kŕčové žily sú najčastejším cievnym ochorením, ktoré ako typická civilizačná choroba postihuje najmä obyvateľstvo vyspelých krajín a navyše sú len chorobou ľudí. „Vo zvieracej ríši sa nevyskytujú. Ochorenie pravdepodobne súvisí so vzpriamenou polohou tela, nedostatkom pohybu a sedavým spôsobom života,“ povedala profesorka Štvrtinová.
Ide o progredujúce zápalové ochorenie, a preto je pre pacientov dôležitá včasná a správna diagnóza a liečba. Návšteva praktického lekára je dôležitá, prax je však často iná. „Ľudia zvyknú práve ochorenie žilového systému nôh podceňovať a samých seba presviedčať, že príznaky, ktoré ho sprevádzajú, sú len dôsledkom náročného denného režimu. Návštevu lekára odkladajú do poslednej chvíle, keď ochorenie už môže prerásť do závažných štádií. Preto by ste mali počúvať svoje nohy a vyhľadať lekára už pri prvých príznakoch ochorenia,“ konštatuje praktická lekárka Diana Ganajová.
Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny, strata jej pružného napätia a následné rozšírenie žily. Tento proces urýchľujú aj rizikové faktory zhoršením odtoku žilovej krvi z dolných končatín. Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť jej chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. Všetko to spôsobuje hromadenie krvi predovšetkým v povrchovom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten na úrovni veľkých žíl zvyšuje tlak aj v malých a lymfatických cievach. Dochádza k spomaleniu krvného prietoku, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo spôsobuje poškodenie cievnej výstelky, poruchy jej funkcií a následné uľahčenie vzniku zápalu.
Najčastejšie subjektívne príznaky, akými sa kŕčové žily prejavujú, sú:
pocit „ťažkých nôh“
únava dolných končatín
pocity horúčavy prípadne, naopak, pocit chladu
svrbenie kože
kŕče v lýtkach
zvýšená potivosť
bolesti (najmä po dlhodobom sedení či státí)
opuchy
„Žilný tok je výsledkom práce svalov predkolenia, a práce žilných chlopní, ktoré usmerňujú tok krvi smerom k srdcu. Súhrou žilných chlopní a svalovej práce dokáže organizmus transportovať krv proti gravitácii naspäť do srdca, aby mohla byť okysličená v pľúcach a obohatená o kyslík opäť vyvrhnutá do tepnového systému. Reflux – alebo obrátený tok je základnou známkou zlyhávania prirodzenej cirkulácie v žilách. Jeho vznik je dôsledkom nedostatočnosti žilných chlopní a obrátený tok krvi vedie k postupne narastajúcemu pretlaku v žilách. Následkom zvýšeného tlaku v žilnom riečisku vznikajú prvé príznaky žilného ochorenia, pocit ťažkých nôh ku koncu dňa, nočné kŕče," vraví Žernovický.
"Postupne sa pridružujú závažnejšie príznaky ako bolesti, opuchy, farebné zmeny na koži predkolení. Veľmi jednoduchá analógia je jednosmerná ulica – v prípade že väčšina áut rešpektuje pravidlá je premávka bez obmedzenia. Jedno alebo dve autá môžu prekĺznuť aj v protismere, ak je ich však viac, dôjde ku kolapsu. Rovnako je dôležitá miera refluxu a jeho lokalizácia do povrchového alebo hlbokého žilného riečiska. Tieto parametre majú rozhodujúci vplyv na pacientove prejavy,“ vysvetlil.
Analgetiká alebo výživové doplnky, po ktorých pri spomínaných stavoch niekedy siahame, problém nevyriešia, pocit bolesti a prejavy ochorenia iba potlačia, čím sa zvyšuje riziko vzniku komplikácií spojených s rozširujúcim sa zápalom žíl.
„Lekárnik v lekárni je najpovolanejšia osoba, ktorá vie pacientovi pomôcť rozlíšiť klinicky účinné, bezpečné a overené lieky od obyčajných výživových doplnkov. Navyše dokáže pacientovi pri konzultácii správne poradiť pri výbere najvhodnejšieho prípravku či dať rady o jeho správnom použití. V neposlednom rade vie odkomunikovať pacientovi prospech, ale aj riziká užívania lieku alebo liekovej kombinácie. Platí to nielen pri riešení zdravotných komplikácií, ako sú žilové ochorenia, ale aj pri iných, na pohľad možno menej závažných zdravotných problémoch. Okrem toho, lekárnik usmerní pacienta k lekárovi,“ povedal lekárnik Peter Stanko, liekový analytik pre ADC číselník.
„Neskoro zistené a nesprávne liečené chronické venózne ochorenie spôsobuje závažné komplikácie, ako napríklad vred predkolenia alebo zápal žíl, ktorý sa môže komplikovať smrteľnou pľúcnou embóliou. Jedine včasnou a správnou liečbou zabránime vzniku komplikácií. Choroby na svete nie sú preto, že nedokážeme liečiť chorých, ale preto, že nedokážeme včas zachytiť počínajúce ochorenie a zmeniť životný štýl obyvateľstva,“ dodala profesorka Štvrtinová.
Aké sú najčastejšie rizikové faktory?
- dedičná predispozícia
- vek (so zvyšujúcim sa vekom riziko vzniku chronických žilových ochorení narastá, v kategórii viac ako 65 rokov troj- až štvornásobne oproti 40-ročným)
- ženské pohlavie, najmä počas obdobia prechodu (klimaktéria)
- tehotenstvo (najmä opakované tehotenstvo) a nárast hmotnosti počas neho; priberaniu sa prirodzene nedá vyhnúť, ide o kontrolovaný nárast
- užívanie antikoncepcie alebo hormonálna liečba
- nadváha a obezita
- nedostatok pohybu, dlhé sedenie, státie, ale aj neprimeraná svalová záťaž (nesprávne posilňovanie, silové športy) a časté zdvíhanie ťažkých bremien
- nevhodné oblečenie a obuv, najmä tesná spodná bielizeň a obuv na vysokých opätkoch
- horúce prostredie, ktoré spôsobuje neprirodzené roztiahnutie cievneho systému a zvýšenú záťaž na jeho funkčnosť
- fajčenie (vedie k zužovaniu a oslabovaniu cievnych stien)
- strava s nízkym obsahom vlákniny a následná zápcha (na cievy v podbrušku a slabinách pôsobí vnútorný tlak, ktorý sťažuje činnosť žíl)
- prekonaná žilová trombóza – teda chorobný vznik krvných zrazenín v srdci a cievach (najťažšie formy chronickej žilovej nedostatočnosti majú osoby, ktoré v minulosti prekonali na dolných končatinách žilovú trombózu, najmä ak tá nebola včas a správne liečená)