Ako vzniká chronické žilové ochorenie

, 04.04.2014 06:00
žila, žily
Ilustračné foto. Autor:

V dolných končatinách fungujú tri žilové systémy: hlboký, povrchový a spojovací. Ak je náš cievny systém zdravý, krv v ňom prúdi z povrchového - cez spojovací - až do hlbokého systému. Ak je však povrchový žilový systém poškodený, objavia sa žilové ochorenia, ktoré sa vyskytujú kdekoľvek na predkolení, menej na stehne alebo na zadnej strane lýtka.

Prvotnou príčinou ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia a následné rozšírenie žily. Tento proces urýchľuje aj zamedzenie odtoku žilovej krvi z dolných končatín.

Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť jej chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. Všetko to spôsobuje hromadenie krvi predovšetkým v povrchovom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten na úrovni veľkých žíl zvyšuje tlak aj v malých cievach – venulách, kapilárach a lymfatických cievach. Dochádza k spomaleniu krvného prietoku, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo spôsobuje poškodenie cievnej výstelky, poruchy jej funkcií a následne vzniká zápal.

Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je viac priepustná, dochádza k presakovaniu plazmy do okolia a k následnému preťaženiu lymfatických ciev, k prekročeniu ich transportnej kapacity – a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo a v dôsledku zhoršeného prísunu živín vznikajú zmeny kože, ktoré môžu viesť až k vredu predkolenia.

Samostatnou skupinou v rámci tohto ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie napomáhajú návratu krvi zo žíl do srdca). Postupne dochádza k prenosu žilového pretlaku aj do malých ciev a kapilár, čo má za následok vznik opuchu nôh, neskôr sa zhoršuje aj výživa kože, zvyšuje sa jej pigmentové stmavnutie, koža sa oslabuje a zle hojí. V najvyššom štádiu vzniká vred predkolenia (žilového pôvodu).

Štádiá žilových ochorení

Štádium C0S
Prejavy: bolestivosť, pocit opúchania, pocit „ťažkých nôh“, kŕče (bez viditeľných znakov)
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna a kompresívna liečba
Odborná pomoc: praktický lekár

Štádium C1
Prejavy: rozšírenie drobných koncových ciev alebo rozšírenie sieťových žíl
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna liečba a skleroterapia
Odborná pomoc: praktický lekár a angiológ

Štádium C2
Prejavy: kŕčové žily
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna liečba, skleroterapia a chirurgická liečba
Odborná pomoc: praktický lekár, angiológ a cievny chirurg

Štádium C3
Prejavy: opuchy
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna a kompresívna liečba
Odborná pomoc: angiológ

Štádium C4
Prejavy: zmeny na koži pripisované ochoreniu žíl, napr. pigmentácia, ekzém a lipodermatoskleróza
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna a chirurgická liečba
Odborná pomoc: angiológ a cievny chirurg

Štádium C5
Prejavy: trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna a chirurgická liečba
Odborná pomoc: angiológ a cievny chirurg

Štádium C6
Prejavy: trofické zmeny na koži uvedené v štádiu C4 s aktívnym vredom predkolenia žilového pôvodu
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna a chirurgická liečba, skleroterapia
Odborná pomoc: angiológ a cievny chirurg

Aký je priebeh ochorenia

Chronické žilové ochorenia majú svoj prirodzený priebeh, rozvíjajú sa v priebehu rokov od jednoduchých štádií k závažnejším. V prípade neliečenia sa tak metličky postupom rokov a vplyvom negatívnych faktorov zmenia na vredy predkolenia.

Kŕčové žily s kožnými zmenami
kŕčové žily a metličky (tiež modré žilky) patria medzi najčastejšie sa vyskytujúce formy chronického žilového ochorenia v krajinách Európy a Severnej Ameriky. V našej krajine sa vyskytujú až u polovice obyvateľstva, pričom ich výskyt je vyšší u žien. Ochorenie sa začína obvykle už v relatívne mladom veku. Najvýraznejšie postihuje tie skupiny obyvateľov, ktorí majú povolanie, kde sa musí veľa sedieť (napríklad bankoví úradníci, pokladníci, šoféri z povolania) alebo, naopak, dlhodobo stáť či musia dvíhať ťažké bremená (učitelia, kuchári, čašníci, stavební robotníci).

Opuch
opuchy končatín spôsobené ochorením žilového systému sú pomerne bežným civilizačným ochorením, pri ktorom žily dolných končatín nedokážu dostatočne rýchlo odvádzať krv z nôh naspäť do srdca. Časť krvi sa preto hromadí v končatinách, kde spôsobuje opuch, bolesť alebo pocit ťažoby, ktorý pacienti popisujú slovami „ťažké nohy“. Toto ochorenie nie je možné zamieňať s opuchmi, ktoré sú spôsobené nedostatočnou kapacitou lymfatického systému.

Pigmentácia kože nad členkom
kožné zmeny v akejkoľvek podobe – od stmavnutia alebo sčervenania pokožky až po rozpad tkaniva spojený s jeho odumieraním, tak ako sa deje v prípade vredov predkolenia. Často sa vyskytujú ekzémy.

Vred predkolenia
je chronické poškodenie kože. Vonkajšími prejavmi ochorenia je rozpad tkaniva spojený s jeho odumieraním. Vredy sa takmer vždy objavujú na vnútornej strane predkolenia a ich okolie je väčšinou zapálené. Typickým znakom je, že sú väčšinou málo bolestivé, ale ak sa včas nepristúpi k liečbe a trvajú dlho, môžu aj bolieť. Vred predkolenia, najťažší objektívny znak žilovej nedostatočnosti, býva rozsiahly, skôr mäkký a bez pravidelného okraja.

Ako prebieha vyšetrenie

  • Základom diagnostiky je anamnéza a vyšetrenie pacienta v stoji a poležiačky. Lekár tak získa základný obraz o ochorení, pričom si všíma všetky navonok badateľné zmeny na koži a prípadné opuchy.
  • Najčastejšie sa využívajú neinvazívne vyšetrovacie metódy, ktoré vykonávajú praktickí lekári, ako aj lekári iných špecializácií (internisti, chirurgovia, dermatológovia a pod.). Do tejto skupiny patria najmä ultrazvukové metódy, ktoré umožňujú lekárom nahliadnuť „pod kožu“ a preveriť prúdenie krvi žilami v dolných končatinách. Vyšetrenie pomocou Dopplerovho ultrazvukového prístroja sa robí v stoji, pričom ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu. Pacient je zväčša vyzvaný, aby zakašľal. Ak sa zistí spätný tok, trvajúci dlhšie ako pol sekundy, nález sa hodnotí ako chlopňová nedostatočnosť. Ďalšou možnou metódou je duplexná sonografia, ktorá priamo zobrazuje žilový systém s prietokom krvi. Použitím tejto metódy možno odmerať a stanoviť presné miesto porušenej funkcie.
  • Invazívne vyšetrovacie metódy sa používajú len vo výnimočných prípadoch a vykonávajú ich špecialisti – angiológovia a angiochirurgovia. Ich podstatou je meranie žilového tlaku krvavou cestou. Zo zobrazovacích metód sem patrí klasická kontrastná RTG flebografia, prípadne izotopová flebografia či CT venografia.

Zdroj: www.opuchnutenohy.sk

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kŕčové žily #žilové ochorenia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku