Boli tam zavreté deti a mladiství s ťažkými postihnutiami. Zdravé deti o nich nepočuli. Bývalý režim skutočne telesne postihnutých zatváral, aby sme o nich nevedeli," spomína ortopéd a fyzioterapeut MUDr. Július Kazimír na to, v akej situácii žili telesne postihnutí jedinci na Slovensku v osemdesiatych rokoch. O čosi lepšie to bolo vo východnom Berlíne, ktorý bol bezbariérovo prebudovaný, ale aj to len preto, že syn istého člena politbyra utrpel úraz a ostal na vozíku.
„Keď sa dnes pozrieme na bezbariérový prvok v živote týchto pacientov, určité snahy a pokroky tam sú,“ skonštatoval ďalej lekár, ktorý v minulosti denne dostával od vozičkárov na rehabilitačnom lôžkovom oddelení v Galante otázky typu: „Pán doktor, už vedci na niečo prišli, už niečo vyskúmali?“ Nádej totižto skutočne umiera posledná.
Poranenie miechy podľa jeho slov patrí k mimoriadne závažným, pretože postihuje niekoľko systémov. A čím vyššie sa chrbtica poraní, tým viac systémov je dočasne vyradených – dýchanie, chôdza, hybnosť. Je teda rozdiel, či si pacient zraní krčnú chrbicu, hrudnú alebo driekovú. Kazimír tiež upozornil na to, že v prvých štádiách sú títo pacienti úplne vyradení z pohybu. Nastáva totiž fáza miechového šoku a tým, že nie sú pohybliví, hrozia u nich infekcie či preležaniny. Rehabilitácia je však našťastie v porovnaní s minulosťou tiež niekde inde.
Vozíky sú už na úplne inej úrovni ako kedysi a v národnom rehabilitačnom centre Kováčová je pre pacientov okrem iného k dispozícii švajčiarsky špičkový prístroj Lokomat, ktorý pacientom umožňuje vertikalizovať. Pacient sa „obuje“ do špeciálnej ortézy a prístroj zaňho chodí. „U pacienta sa imituje chôdza, no keby nebolo kvalifikovaného oddaného personálu, prístroj by tam bol úplne zbytočne,“ upozornil doktor na potrebný ľudský faktor.
Foto: Peter Brichta
Prečo vedci stále neprišli na to, ako ľudí postaviť z vozíkov? Július Kazimír nás dal do obrazu. Na tejto problematike je totiž mimoriadne zaujímavé to, že na rozdiel od iných tkanivových štruktúr, ako je koža či kosť, ktoré majú dobrú regeneračnú schopnosť (v prípade zranenia sa zahoja, na koži ostane jazva), bunky miechy túto schopnosť nemajú. V okamihu poranenia miechy sa vylúčia určité molekuly, ktoré regeneráciu miechového systému zablokujú.
Štatisticky je najviac poranení miechy pri dopravných nehodách, pracovných prazoch (pád z výšky) či extrémnych alebo iných športoch či výstrelkoch. Známe prípady sú totiž aj skoky do neznámej vody. Odhaduje sa, že na Slovensku je dvadsať poranení miechy na milión obyvateľov ročne. Amerika má štatistiku presnejšiu, tam je na milión obyvateľov ročne až štyridsať prípadov poranení miechy.