Už niekoľko desiatok Slovákov sa mohlo vrátiť do plnohodnotného života vďaka implantovanému neurostimulátoru. Tento prístroj prostredníctvom elektrických impulzov stimuluje miechu a odstraňuje pocit vnímania bolesti, ktorá sa vďaka modernej technológii mení na akési mravčenie.
Má ho aj Miroslav Zemanovič, ktorého problémy s chrbticou sa začali pred piatimi rokmi seknutím v krížoch. Celé toto obdobie prežil doslova v predklone. „Bolesti chrbta, ktoré vystreľovali až do palcov nôh, boli hrozné,“ hovorí. „Podstúpil som obstreky, liečenia, neustále som zvyšoval dávky analgetík, z ktorých som sa potil a bolo mi zle. Celé noci som nespával. To si neviete predstaviť.“
Foto: MEDTRONIC
Dnes s voperovaným najnovším typom neurostimulátora uvažuje tento invalidný dôchodca o návrate do zamestnania. Najnovší typ, ktorý umožňuje absolvovať aj magnetickú rezonanciu (MRI), majú od uvedenia na trh v decembri 2013 implantovaný štyria slovenskí pacienti. Odolnosť proti MRI je veľmi dôležitou vlastnosťou, pretože toto vyšetrenie skôr či neskôr potrebuje 70 % pacientov, ktorí podstúpili neurostimuláciu. Pôsobenie silného magnetického poľa však môže vodivé časti stimulátora výrazne zahriať, a keďže sú v okolí elektródy miechové tkanivá, táto forma diagnostiky ako tepelného skenu bola dosiaľ tabu. Moderná technológia pri výrobe neurostimulátorov však v tomto smere priniesla pozitívnu zmenu, tým skôr, že MRI je šetrnejšie ako rtg či CT vyšetrenie.
Bolesť chrbta má ničivý vplyv
Pri rozhodovaní, ktorý pacient je vhodný na implantovanie neurostimulátora, je nevyhnutná úzka spolupráca odborníka na bolesť – algeziológa a neurochirurga. „Ide o stavy, keď silné chronické bolesti chrbtice nie je možné zvládnuť menej invazívnymi algeziologickými postupmi. Sú to napríklad stavy po nevydarených operáciách chrbtice, keď sa istá časť pacientov má stále zle, hovoríme tomu syndróm zlyhaného chrbta,“ vysvetľuje doc. MUDr. Igor Martuliak z Algeziologickej kliniky Rooseveltovej fakultnej nemocnice v Banskej Bystrici.
Bolesť chrbta vo všeobecnosti predstavuje najväčšiu finančnú záťaž pre zdravotný systém, má na kvalitu života pacientov ničivý vplyv. 19 % pacientov stratí zamestnanie, 21 % trpí depresiami, viac ako polovica všetkých pacientov s chronickou bolesťou trpí únavou a logicky dosahujú nižšiu produktivitu práce.
Najnovší typ neurostimulátora voperoval primár Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave MUDr. Róbert Illéš ako prvý v strednej a východnej Európe. „Títo pacienti už užívajú také dávky liekov proti bolesti, že sa už často prejavujú ich toxické účinky a hľadá sa iná alternatíva,“ hovorí. „Majú 40–50 rokov a niektorí sú doslova na pokraji samovraždy. Ak nadobudnem presvedčenie, že ďalšou operáciou chrbtice takémuto pacientovi viac poškodím, ako pomôžem, môžem odporučiť implantáciu tohto prístroja. Pacienta však musíme s pomocou algeziológa prísne vybrať a pripraviť, pretože ak dušou stimulátor ako súčasť svojho tela neprijme, môže sa stať, že mu ho budeme musieť vyoperovať.“ Pritom cena je niekoľko desiatok tisíc eur, tieto náklady sa však vrátia, ak sa pacient opätovne zaradí do života.
Nerieši príčinu bolesti, len ju tíši
Treba zdôrazniť, že tento titánový stimulátor s tantalovými elektródami nerieši príčinu bolesti, len ju utíši, moduluje a pacient nikdy nezostáva úplne bez bolesti. Môže však výrazne znížiť dávky silných opiátových analgetík. Okrem toho má vonkajší ovládač, ktorým prístroj zapína a vypína. Musí sa správne rozhodnúť, kedy ho použiť. Jedna pacientka prístroj vybila v priebehu dvoch rokov, lebo často používala vysoké hodnoty stimulácie. Batérie v neurostimulátore by však mali v priemere vydržať 3–5 rokov.
Implantačné tímy sú v Bratislave, Nitre, Ružomberku a v Košiciach a pacientov vyberá indikačná komisia pri ministerstve zdravotníctva. „Úspešnosť liečby nás samotných prekvapila, u 93 % pacientov sa vnímanie bolesti znížilo o 50–100 % do dvoch mesiacov,“ dodáva doc. Martuliak.
Najmodernejšie medicínske technológie v Bratislave
Bratislava bola v druhej polovici marca po Austrálii a Indii treťou krajinou na svete, kde predstavili unikátne zobrazovacie, navigačné a monitorovacie systémy, ktoré medicínu približujú ku hraniciam science-fiction. Sú určené najmä pre neurochirurgov a traumatológov. Tí slovenskí patria medzi priekopníkov v zavádzaní nových postupov v regióne strednej a východnej Európy.
Foto: Bianka Stuppacherová, Pravda
O-rameno: Unikátny prístroj, ktorý trojrozmerne skenuje pacienta. Ako jediná v SR a jedna z mála v Európe ho už päť rokov využíva Vojenská nemocnica v Ružomberku. Pohyblivý posuvný kruh v tvare písmena O na začiatku operácie zosníma pacienta podobne ako CT a trojrozmerne zobrazí jeho anatómiu v reálnom čase. Kedykoľvek chirurg potrebuje obraz, prisunie zariadenie a získa ďalšie snímky. Podľa MUDr. Petra Durného, prednostu Neurochirurgickej kliniky Vojenskej nemocnice v Ružomberku, sa s využitím O-ramena väčšinou operuje chrbtica. Vďaka prístroju môžu urobiť minimálne invazívny výkon. „Často operujeme bez priamej vizuálnej kontroly a 3D zobrazenie nám prináša cenné informácie,“ hovorí.
Neuromonitoring: Tento systém stráži ruky chirurga tým, že pomocou elektród monitoruje počas celej operácie v blízkosti miechy funkcie miechy a nervových koreňov. V prípade priblíženia rizika poškodenia miechy okamžite vyšle signál a upozorní chirurga na aktiváciu konkrétneho nervu. Je to podobné ako parkovacie senzory na aute. Takýto neuromonitoring sa používa aj na Slovensku, kde bol vďaka tomuto systému a O-ramenu v Ružomberku operovaný 50-ročný pacient so psoriatickou artritídou, ktorému rozpadávajúce sa krčné stavce odmietli operovať kdekoľvek inde.
Kozmická umelá chlopňa: Lekár túto chlopňu implantuje cez katéter priamo do srdca pacienta za jeho plného vedomia v priebehu desiatok minút. Bez otvoreného chirurgického zákroku. Chlopňa je vyrobená zo špeciálneho kozmického materiálu nitinol (zliatina titánu a niklu) vynájdeného pre potreby NASA. Na tomto kove je pripevnená tkanina z prasaťa až 1 200 stehmi. Vyrábať ju môžu len ázijské ženy s drobnými prstami.
Najmenší kardiostimulátor: Má veľkosť eurovej mince a implantuje sa injekčne bez chirurgického zákroku. Lekári ho s pomocou malého katétra zavedú priamo do srdca, kde sa stane jeho súčasťou.
Foto: MEDTRONIC
Neurostimulácia pri Parkinsonovej chorobe a problémoch s močením: Aj parkinsonici v SR majú prístup k hĺbkovej stimulácii mozgu, ktorá odstráni alebo zmierni problém s trasom alebo kŕčmi. Neurostimulátor sa implantuje v oblasti pod kľúčnou kosťou pacienta a s pomocou elektród sa prepojí s mozgom. Iný druh neurostimulátora pomáha pri obnovení funkcie močového mechúra a močových ciest. Tentoraz sa implantuje do panvovej oblasti pacienta a okrem liečby zadržiavania a úniku moču sa využíva aj pri fekálnej inkontinencii (úniku stolice).