Zväčšená štítna žľaza, čiže struma, únava, svalová slabosť, zrýchlená srdcová činnosť, chudnutie, chvenie prstov rúk, potenie sa, psychická labilita. To sú len niektoré z príznakov, ktoré sprevádzajú Gravesovu-Basedowovu chorobu, ochorenie, ktoré je najčastejšou príčinou hypertyreózy, čiže zvýšenej činnosti štítnej žľazy. Protilátky, ktoré z nejakých dôvodov produkuje organizmus, stimulujú štítnu žľazu k zvýšenej tvorbe hormónov a nadmernému rastu.
Ochorenie postihuje najmä mladšie ženy predovšetkým medzi 30. a 40. rokom veku – desaťkrát častejšie ako mužov. „Diagnostika je vďaka presným laboratórnym metódam jednoduchá,“ píše sa v brožúrke pre pacientov Choroby štítnej žľazy. „Podozrenie na chorobu sa potvrdí dôkazom zvýšenej koncentrácie tyroxínu (T4) a zároveň zníženou hladinou TSH v krvi.“ Aby to bolo jasné: TSH je hormón stimulujúci štítnu žľazu, ktorý vylučuje podmozgová žľaza. Tyroxín je hormón, ktorý vytvára samotná štítna žľaza. Hormóny štítnej žľazy sú nevyhnutné pre normálnu funkciu väčšiny, ak nie všetkých tkanív organizmu.
Okrem toho sa u pacientov s Basedowovou chorobou nájdu v krvi protilátky proti štítnej žľaze a pri vyšetrení ultrazvukom sa zistí typický nález zväčšenej štítnej žľazy. „Neraz bývajú nápadné aj očné príznaky, ktoré sprevádza vysunutie očných buliev tlakom tkaniva v očnici za nimi,“ tvrdí endokrinológ doc. MUDr. Peter Hnilica, CSc. „Ukazuje sa, že u fajčiarov táto choroba prebieha ťažšie a takisto horšie odpovedajú na liečbu, vrátane očných prejavov. Preto by po zistení tejto diagnózy mali ako prvé zanechať fajčenie.“ Dôvodom vytláčania očí smerom dopredu je rozmnoženie tukového tkaniva v očnici, opuch, zápal okohybných svalov, čo v ťažkých prípadoch môže viesť až k neschopnosti zavrieť ich, k škúleniu, dvojitému videniu a, našťastie, zriedkavo aj k ohrozeniu zraku.
Liečba znamená užívanie liekov znižujúcich funkciu štítnej žľazy, tzv. tyreostatiká. Musí byť dostatočne dlhá, aby nedošlo k recidíve. Ide však o celoživotné ochorenie, ktorého priebeh sa vyznačuje striedaním období vzplanutia a remisií (upokojenia). Preto väčšina pacientov skôr či neskôr potrebuje definitívne riešenie, ktorým je operačné odstránenie štítnej žľazy alebo liečba rádioaktívnym jódom. Po operácii a často aj po liečbe rádiojódom do konca života musia užívať tzv. substitučnú liečbu, čiže hormón štítnej žľazy (levotyroxín) v tabletkách.
„Dlho som sa s touto chorobou trápila, bývala som nekonečne unavená a následkom užívania tyreostatík často chorá,“ spomína si Lenka (44) z Bratislavy. „Liečila som sa aj u homeopatky, ale nepomohla mi. Napokon som sa rozhodla pre liečbu rádioaktívnym jódom. Dali mi len malú dávku v tablete s tým, že možno bude potrebné liečbu 1-, 2-krát zopakovať podľa správania sa štítnej žľazy po ožiarení, ale je to bezbolestné a bez komplikácií. Ak aj budem musieť do konca života užívať Euthyrox, som spokojná.“