Podľa chirurga MUDr. Martina Huťana z Bratislavy je hojenie rán rozdelené do niekoľkých fáz. Prvotné poškodenie spôsobí krvácanie, ktoré je zastavené s pomocou krvných doštičiek. Pre túto prvú fázu je charakteristický zápal i bolesť. Dochádza k vyplaveniu buniek imunitného systému, ktorých úlohou je kontrolovať infekciu.
Ďalším spolupôsobením bielych krviniek a buniek podkožia a kože dochádza k oprave a náhrade tkaniva. Je to fáza, ktorá je najnáchylnejšia na stratu vlhkosti v rane. Najprv dochádza k doplneniu objemu tkaniva tzv. granulačným tkanivom, ktoré sa následne počas tzv. epitelizačnej fázy hojenia prekryje kožou. V tretej fáze sa teda rana zatvára od okrajov novou kožou tak, aby sa úplne zatvorila. Chronické rany sa vždy hoja neplnohodnotným tkanivom – jazvou.
Otázka hojenia rán je jednou z najstarších a najdiskutovanejších tém v medicíne. Každá civilizácia a kultúra mala vlastné metodiky hojenia rán, ktoré vychádzali z pozorovaní i skúseností. Písomné zmienky siahajú k nálezom na starovekých hlinených tabuliach, ale aj k Biblii. Klasickou a zaužívanou metodikou ošetrovania rán v posledných storočiach bol ich preväz čistou (a neskôr sterilnou) gázou alebo obväzom. Lekári boli presvedčení, že kontakt rany so vzduchom a najmä jej vysušenie zamedzujú infekcii a urýchľujú hojenie. Tradičná liečba je založená na použití tradičných prípravkov na ošetrovanie rán s obsahom mastnej zložky. Plocha rany sa priamo kryje sterilným nepriľnavým krytím s obsahom masti – toto krytie sa nazýva primárne. Takto ošetrená rana sa potom prikryje sekundárnym krytím, ktorým je tradične sterilný gázový štvorec, ktorý sa upevní náplasťou alebo obväzom.
Už v 60. rokoch minulého storočia však odborné práce ukázali, že rany sa hoja dvojnásobnou rýchlosťou vo vlhkom prostredí. V takomto prostredí klesá pH a tlak kyslíka, čo zvyšuje novotvorbu ciev a ich prerastanie do rany. Vlhké mikroprostredie tak podľa koncepcie „vlhkej terapie rán“ zabezpečí rýchlejšie zahojenie. Preto sa začali vyrábať prípravky na vlhkú terapiu rán, ktoré znižujú vyparovanie vody z rany, ale jej vlhkosť udržiavajú aj aktívne. Patria sem rozličné druhy krytia, hydrogély, hydrokoloidy a podobne.
Tri základné fázy v procese hojenia rán
- zápalová fáza zastavenia krvácania a vyčistenia rany
- granulačná fáza tvorby nového tkaniva
- epitelizačná fáza, počas ktorej dozrievajú bunky a tvorí sa jazva