Vážne zdravotné problémy sa objavia, keď obličky fungujú na menej ako 25 %. A keď ich funkcia klesne pod 15 až 10 %, pacient už nevyhnutne potrebuje niektorú z terapií, ktoré obličky nahrádzajú – buď dialýzu, čiže prečisťovanie krvi pomocou „umelej obličky“, alebo transplantáciu.
Príznaky obličkovej nedostatočnosti
- pacienti obyčajne potrebujú častejšie močiť; cítia sa unavení; stratia chuť do jedla a majú častejšie pocit na dávenie; trpia opuchmi na rukách a nohách; pociťujú svrbenie alebo tŕpnutie; sú ospalí, môžu mať problémy so sústredením; majú bledú pokožku; trpia svalovými kŕčmi
- ak obličky prestanú úplne fungovať, telo zaplaví zvyšková voda a odpadové látky, ktoré organizmus nedokáže vylúčiť. Tento stav sa nazýva urémia. Postihnutému človeku zvyknú opúchať nohy i ruky. Je navyše unavený, slabý až apatický, pretože telo potrebuje pre udržanie svojej funkcie čistú krv. Trpí bolesťami hlavy a kostí, hnačkami a zvracaním. Vo vážnych prípadoch môže dôjsť k strate vedomia alebo dokonca ku kóme, ktorá býva často príčinou smrti. Pacient, ktorému obličky prestanú pracovať, preto potrebuje urgentne dialýzu alebo transplantáciu
Chronické ochorenie obličiek
- funkcia obličiek sa stráca postupne. Veľmi často prebieha celé roky bez príznakov a nespôsobuje žiadne problémy. Liečba a prognóza závisia od toho, v akom štádiu sa ochorenie odhalí a do akej miery sú už obličky poškodené. O obličkovej nedostatočnosti hovoríme pri poklese ich funkcií asi na polovicu. Koncentrácia toxických látok v organizme sa už začne zvyšovať, no v tomto štádiu je ešte telo schopné vykonávať všetky svoje funkcie
- príčinou mnohých obličkových ochorení je strata filtračnej kapacity nefrónov. K ich poškodeniu nemusí vždy dôjsť rýchlo, častejšie ich ničia pomaly, potichu a nenápadne chronické ochorenia obličiek. Poškodenie je zjavné až po rokoch alebo dokonca desaťročiach
- najčastejšími príčinami, ktoré postupne zhoršujú ich funkciu a môžu viesť až k ich úplnému zlyhaniu, sú najmä: dlhoročná cukrovka; nedostatočne liečený vysoký tlak; zápal obličkových klbôčok; zápal obličkových kanálikov; dlhodobé a nadmerné užívanie liekov proti bolesti; prekážka v močových cestách (napr. obličkové kamene, nádor, u mužov zväčšená prostata); polycystické ochorenie obličiek; opakované infekcie v močovej sústave; ateroskleróza; vývojové deformácie alebo abnormality močových ciest; autoimunitné ochorenia; niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek
Diabetická obličková choroba
- pri cukrovke dochádza k poruchám tvorby inzulínu, ktorý pomáha premieňať glukózu na energiu potrebnú pre telo. Vysoká hladina cukru potom poškodzuje cievny systém. V konečnom dôsledku zasiahne aj obličky, pretože nefróny nestačia množstvo cukru spracovať. K prvým príznakom poškodenia obličiek u diabetika dochádza už v prvej dekáde cukrovky a k zlyhaniu orgánu zvyčajne v priebehu 15 až 25 rokov
Vysoký krvný tlak
- je častým dôsledkom obličkovej nedostatočnosti, no zároveň môže byť aj jej príčinou. Poškodené cievy nedokážu účinne filtrovať krv a zbavovať ju odpadových látok. A poškodené obličky zase spätne zvyšujú krvný tlak
Dedičné a vrodené choroby obličiek
- známe je polycystické ochorenie obličiek, čiže tvorba a rast veľkého množstva cýst v obličkách, ktoré znižujú ich funkčnosť a vedú napokon k ich zlyhaniu. Ochorenie sa môže začať ešte v prenatálnom štádiu. Dieťa zvyčajne rastie pomaly, máva problémy s dávením a bolesti v oblasti chrbta. Ochorenie však niekedy prebieha bez symptómov celé mesiace i roky. Niektoré vrodené ochorenia obličiek sa prejavia až v dospelosti. Ale moderná diagnostika vie už teraz objavovať nebezpečné cysty v obličkách už v období detstva a dospievania, kým orgán nie je príliš poškodený
Glomerulárna choroba
- niektoré druhy chorôb patria do kategórie autoimunitných ochorení a v prípade obličiek súvisia s poškodením systému drobných kanálikov – glomerúl. Dôsledkom môže byť proteinúria, keď má pacient zvýšenú hladinu bielkoviny v moči. V prípade hematúrie sa objavuje v moči krv. Glomerulárne ochorenie môže postupne znížiť funkčnosť celého orgánu
Akútne zlyhanie obličiek
- môže mať veľa príčin, ktoré vedú k náhlemu poklesu ich funkcie. V prípade akútneho zlyhania obličiek ide o ťažký výpadok obličkových funkcií. Obličky nedokážu udržať normálny objem alebo zloženie tekutín. Na rozdiel od chronického zlyhania obličiek je tento akútny stav často prechodný a nemusí ísť o definitívne zlyhanie obličiek. Funkcia obličiek sa môže úplne alebo takmer úplne obnoviť
- medzi hospitalizovanými pacientmi sa akútne zlyhanie alebo akútne poškodenie obličiek vyskytuje asi u 5 %
- Najčastejšie príčiny akútneho zlyhania obličiek: popáleniny, šok, intoxikácia liekmi, sepsa – ťažká infekcia, otrava krvi, silné hnačky, kontrastné latky používané pri zobrazovacích postupoch
- Príznaky akútneho poškodenia obličiek: apatia, slabosť, bolesť hlavy, hnačka, vracanie, bolesti kostí, opuchy, bolesť na hrudníku, svrbenie a bledé sfarbenie
Fakty o obličkových ochoreniach
- Chronickým ochorením obličiek trpí vo svete 500 miliónov ľudí, čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa.
- Na Slovensku žije 3¤000 ľudí, ktorí sú odkázaní na dialýzu, a asi 900 pacientov žije s transplantovanou obličkou (údaje z r.¤2009).
- V susednom Česku podstupuje liečbu dialýzou asi 4¤000 pacientov, s transplantovanou obličkou ich žije asi 3¤000.
- Na následky chronickej obličkovej nedostatočnosti a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré spolu úzko súvisia, môže do roku 2015 umrieť celosvetovo až 36 miliónov ľudí.
- Počet pacientov s chronickým ochorením obličiek rastie rýchlejšie ako počet odborných lekárov – nefrológov, a to 7 % verzus 2 %.
- Celosvetovo je odkázaných na pravidelnú dialýzu alebo má transplantovanú obličku viac ako 1,5 milióna ľudí.
- Asi 10 % obyvateľstva má zníženú funkciu obličiek.
- Pacienti s obličkovou nedostatočnosťou sú v skutočnosti omnoho viac ohrození infarktom a mozgovou príhodou ako zlyhaním obličiek.
- Pri chronickom ochorení obličiek sa zvyšuje celková mortalita o 44 %, kardiovaskulárna úmrtnosť o 54 % a úmrtnosť na cievnu mozgovú príhodu dokonca až o 73 %. Zvýšené je aj riziko kardiovaskulárnych príhod, ktoré nemajú za následok smrť.
- Už pacienti s miernym alebo stredne závažným znížením funkcie obličiek by mali byť považovaní za pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom a podľa toho by sa mali aj liečiť.
- Len včasná a účinná liečba pacientov už s mierne zníženou funkciou obličiek môže znížiť extrémne vysokú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek.
- Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejším neinfekčným chronickým ochorením, ktoré má dosah na celkovú úmrtnosť. Asi 30 % všetkých úmrtí na svete a asi 10 % stratených zdravých rokov sa pripisuje samotným srdcovo-cievnym ochoreniam.