MUDr. Ján Mačkin z Brezna tvrdí, že zákon pravdepodobnosti si človeka nájde: „Keď vidíte denne na áre to čo ja, jednoducho s niečím podobným musíte podvedome počítať.“
Foto: archív Jána Mačkina
Mám veľmi rád život a teším sa z každého dňa, zdôrazňuje primár Oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny NsP v Brezne MUDr. Ján Mačkin. Pri svojej práci vie, o čom hovorí. Má nielenže dve atestácie z anestéziológie a resuscitácie, ale po celý život vyučuje prvú pomoc, vychováva k darcovstvu krvi a je dobrovoľným záchranárom v Horskej službe. Už niekoľko rokov je predsedom Územného spolku Slovenského Červeného kríža v Banskej Bystrici. „V roku 2006 som resuscitoval vlastnú manželku na dovolenke,“ spomína. „To, čo som školil po celý život, som bol nútený použiť na svojom najbližšom človeku. Dnes sa obaja stále tešíme zo života, svojich detí a vnúčat. Vidíte, aký to má význam, vedieť zachrániť život inému. Dobre, ja som lekár, ale poskytnúť dnes laickú prvú pomoc do príchodu sanitky je zázračne jednoduché. Mal by to vedieť každý, pretože nikdy neviete, kedy to budú potrebovať vaši najbližší.“
Takmer osudný deň
V roku 2009, keď došlo k tragickej zrážke vlaku a autobusu v Polomke, v ktorom zahynulo dvanásť ľudí, mal práve službu. „Mali sme pripravený traumatologický plán pre takéto prípady. Šťastím v nešťastí bolo, že bola sobota ráno a zlé počasie, všetci boli doma a rýchlo dostupní. Niektorých zamestnancov sme nemuseli ani obvolávať, dozvedeli sa to z médií, a kým sanitky začali privážať prvých zranených, všetky tímy boli postavené. Za dve hodiny sme mali pacientov vytriedených, ošetrených, prijatých do nemocnice alebo na vyššie pracovisko. Prebehlo to hladko, pokojne, profesionálne a som vďačný všetkým, čo sa na tom zúčastnili,“ vraví. Za profesionálne zvládnutie záchrany ľudí dostal doktor Mačkin aj ďakovný list od vtedajšieho ministra zdravotníctva.
Jeho takmer osudný deň nastal tohto leta v auguste. Nekontrolovaný pád z bicykla, pod koleso ktorého mu vbehla mačka. Keby nemal na hlave helmu, už tu nie je. „Okolití ľudia mi hneď pomohli, bol tam dokonca aj kolega lekár z úrazovej ambulancie,“ hovorí o šťastí v nešťastí.
„Bol som v bezvedomí, ťažký otras mozgu, pomliaždená pečeň, osem zlomených rebier. Ležal som na vlastnom oddelení a ako správny neposlušný pacient som sa hrabal domov. V sobotu ma prepustili, v pondelok som zakrvácal do hrudníka, dva a pol litra krvi, hemoragický šok, bezvedomie. Potreboval som krv, som áčko pozitív…“ Nasledovali dni na áre v Banskej Bystrici, hrudníková operácia vo Vyšných Hágoch. Do práce sa vrátil začiatkom novembra. „Teraz v decembri sme odovzdávali Jánskeho i Kňazovického plakety mnohonásobným darcom krvi. Ďakoval som za všetkých, ktorým darcovia pomohli, ale aj za seba, pretože už aj ja som bol v tom špecifickom postavení príjemcu krvi. Trochu ma to vyviedlo z miery a všetci sme boli dojatí.“
Nikto nie je výnimka zo systému
Cena mesta Brezna, Zlatý odznak Horskej služby, medaila za zásluhy pre Slovenskú lekársku spoločnosť, ocenenie prezidenta Lions klubu za charitatívnu činnosť… To určite nie sú všetky ocenenia, ktoré dostal, ale nechce o nich hovoriť.
„Poviem vám jednu vec, počas výučby prvej pomoci sa stretávame s kadejakými ľuďmi, ide najmä o žiadateľov o vodičské preukazy. Niektorí nie sú ochotní sa to učiť, myslia si, že ich sa prvá pomoc nebude týkať, že to nezvládnu, že neznášajú krv. Ak im to však správne vysvetlíte, poviete im príbehy z praxe, každý sa nad sebou aspoň zamyslí. Dnes je celá prvá pomoc koncipovaná tak, že stačí urobiť pár primitívnych vecí, ktoré zachránia život. Záklon hlavy na spriechodnenie dýchacích ciest, stabilizovaná poloha na boku, masáž srdca. Lenže aby som použil lasicovský výraz, my Slováci sa ohanbujeme. Ak nemáme istotu, že to dokážeme urobiť dobre, ani sa len nepokúsime. Aj keď sa učíte cudziu reč, musíte konverzovať, hoci gramatiku neviete na sto percent! S prvou pomocou i s darovaním krvi je to to isté. Nikto nemôže povedať, že jeho sa to netýka. Keď robíte na nemocničnom oddelení ako ja 38 rokov, pochopíte, že nikto z nás nie je výnimka zo systému.“
A človek si len vtedy vie vychutnať život, keď pochopí, aký je krehký.