Psychosociálne riziká súvisia s negatívnymi psychologickými, fyzickými a sociálnymi vplyvmi, ktoré vyplývajú z nevhodnej organizácie a riadenia na pracovisku, ako aj zo zlých sociálnych vzťahov v práci vrátane nadmernej náročnosti práce, rozporných požiadaviek a nedostatočnej zrozumiteľnosti úlohy, nesúladu medzi nárokmi pracovného miesta a schopnosťami zamestnanca a podobne.
Viaceré štúdie hovoria o tom, čo sa týka výskytu stresu, že neexistuje takmer nijaký rozdiel medzi pohlaviami. Pracovný stres zažívalo 23,3 percenta mužov a 21 percent žien. Z pohľadu veku ako stresového faktora viac ako iné vekové skupiny bývajú postihnutí zamestnanci vo veku od 40 do 54 rokov. Najmenej vystresovaní sú mladí ľudia vo veku od 15 do 24 rokov.
Z výskumu vyplýva, že psychosociálne riziká a pracovný stres vedú k vzniku značných nákladov pre organizácie aj pre národné hospodárstvo. Keď zamestnanci trpia pracovným stresom a inými psychologickými problémami, zvyknú vo všeobecnosti vymeškávať veľké množstvo pracovného času. U zamestnancov je tiež bežné, že prídu do práce, aj keď nie sú schopní pracovať naplno (čo sa označuje ako neželaná prítomnosť).
Celkové náklady vyplývajúce z porúch duševného zdravia (súvisiacich aj nesúvisiacich s prácou) sa v Európe odhadujú na 240 miliárd eur ročne. Menej ako polovicu tejto sumy predstavujú priame náklady napríklad na liečbu a 136 miliárd eur predstavuje strata produktivity vrátane práceneschopnosti v dôsledku ochorenia. Vnútroštátne náklady vyplývajúce z pracovného stresu vo Francúzsku sa v roku 2007 odhadovali na 2 až 3 miliardy eur. Odhaduje sa, že v Spojenom kráľovstve sa počas rokov 2009 a 2010 v dôsledku pracovného stresu stratilo približne 9,8 milióna pracovných dní a práceneschopnosť zamestnancov trvala v priemere 22,6 dňa.
V Rakúsku sa psychosociálne poruchy uvádzali ako hlavný dôvod predčasného odchodu administratívnych zamestnancov do dôchodku a bola to príčina viac ako 42 % prípadov predčasného odchodu do dôchodku v tejto kategórii zamestnancov. V priemere 51 % zamestnancov považuje pracovný stres za bežnú vec na svojom pracovisku.
Čo si európski zamestnanci myslia o pracovnom strese?
- Na základe nedávneho celoeurópskeho prieskumu verejnej mienky (EÚ OSHA 2013) sa ukázalo, že:
- 72 % zamestnancov sa domnieva, že jednou z najčastejších príčin pracovného stresu je reorganizácia pracovných miest a neistota zamestnania
- 66 % pripisuje stres počtu odpracovaných hodín alebo pracovnej záťaži
- 59 % pripisuje stres tomu, že sú vystavení neprijateľnému správaniu, ako je šikanovanie alebo obťažovanie
- 51 % všetkých zamestnancov uviedlo, že pracovný stres je na ich pracovisku bežný
- 4 z 10 zamestnancov si myslia, že problém stresu sa na ich pracovisku nerieši správne
Rizikové faktory pracovného stresu sú:
- práca pri veľmi vysokom tempe a s krátkymi termínmi
- tempo práce diktované vonkajšími požiadavkami alebo strojom
- nepredvídateľné prerušenia pri práci
- nesúlad medzi kvalifikáciou a pracovnými požiadavkami
- zastrašovanie a sexuálnej obťažovanie
- spôsob plánovania práce a jej riadenie
- profesionálny rozvoj, postavenie a plat, úloha jednotlivca v organizácii, medziľudské vzťahy a vzťah medzi domovom a prácou.
Vedeli ste, že…
- približne polovica zamestnancov sa domnieva, že pracovný stres je na ich pracovisku bežný. V Európe ide o druhý najčastejšie hlásený zdravotný problém súvisiaci s prácou
- 50 až 60 % zo všetkých vymeškaných pracovných dní sa dá pripísať pracovnému stresu a psychosociálnym rizikám
- každý šiesty zamestnanec bude počas svojho pracovného života trpieť poruchou duševného zdravia
- náklady vyplývajúce z psychosociálnych rizík pri práci dosahujú na vnútroštátnej úrovni miliardy eur
- riadenie stresu a psychosociálnych rizík pri práci sa oplatí – výhody pre podnik prevažujú nad nákladmi na zavedenie príslušných opatrení
Zdroj: Úrad verejného zdravotníctva a Európska agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
Prejavy stresu
- hnačka a zvierajúca bolesť brucha – spôsobuje ju kŕč v oblasti brucha
- búšenie srdca alebo arytmia
- bolesť a zvieranie hrudnej kosti
- plynatosť, nechutenstvo
- svalové napätie v oblasti krku a dolnej časti chrbta spojené s bolesťou
- úporné bolesti hlavy, ktoré často začínajú na zátylku a šíria sa k temenu hlavy a čelu
- nepríjemné pocity v krku (hrča)
- ťažkosti so sústredením zraku na jeden bod, dvojité videnie
- vyrážky na tvári
- pokles sexuálnej túžby, impotencia, frigidita
- zmeny v menštruačnom cykle
- prudké a výrazné zmeny nálad
- nadmerná únava
- nepozornosť, problémy sústredenia
- podráždenosť, úzkostlivosť
- pocit únavy hneď ráno po zobudení
- zvýšená konzumácia alkoholu, cigariet či drog