Kliešťová sezóna je už v plnom prúde, a preto by ste pri prechádzkach po lese či v parku nemali zabúdať na prevenciu. A ak si aj napriek prevencii prinesiete domov neželaný darček v podobe kliešťa, odstráňte ho správne.
„Kliešť obyčajný sa v prírode vyskytuje celoročne, no aktivizuje sa až pri teplotách okolo 5 až 10 stupňov Celzia. Preto sa o sezóne kliešťov začína hovoriť od skorej jari a utícha s prvými jesennými mrazmi. Kliešte obľubujú listnaté a zmiešané lesy, no stretnúť ich môžete aj v mestských parkoch či záhradách. Najčastejšie sa vyskytujú v tráve a nízkom poraste,“ vysvetľuje doktorka Mária Avdičová, vedúca Odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
„V súčasnosti sa kliešte vyskytujú v lesných oblastiach takmer po celom Slovensku. V dôsledku oteplenia sa šíria aj do vyšších horských oblastí,“ hovorí docent Branislav Peťko, riaditeľ Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied. „Priemerne žije na každom piatom štvorcovom metri lesa jeden kliešť,“ dodáva.
O kliešťoch v skratke…
- vyskytujú sa hlavne v tráve a v nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodnej strane listov
- životný cyklus kliešťov prechádza štyrmi štádiami: vajíčko, larva, nymfa a dospelý kliešť
- ochorenie môže kliešť preniesť na človeka počas posledných troch štádií
- kliešte sú v prírode voľným okom ťažko viditeľné. Larvy pripomínajú škvrnu sadze a nymfy majú veľkosť špendlíkovej hlavičky alebo zrniečka maku
- samička kliešťa však po nasatí, keď sa jej telo naplní krvou, môže narásť až do veľkosti hrachu. Dospelý kliešť môže mať rozličnú farbu – od červenkastej cez tmavohnedú až po čiernu
Kliešte sú prenášačmi viacerých závažných ochorení. Prenášajú kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu či anaplazmózu. Riziko prenosu pôvodcov chorôb sa zvyšuje s dobou, po ktorú kliešť bol pricicaný na tele človeka. No je to rôzne pri kliešťovej encefalitíde a lymskej borelióze. Vírus encefalitídy sa prenesie už v prvých hodinách cicania kliešťa, pretože vírus je v infikovanom kliešťovi prítomný v slinách, ktoré kliešť pri cicaní krvi sústavne vpúšťa do rany. Zabraňuje tým zrážaniu krvi a súčasne tlmí imunitné reakcie hostiteľa proti kliešťovi. No infikovaných kliešťov vírusom je málo, rádovo promile, jeden z tisíc.
„Pri lymskej borelióze sú pôvodcom baktérie, ktoré sídlia v čreve infikovaného kliešťa. Ak sa kliešť napije určitého množstva krvi, tak baktérie sa pomnožia najprv v čreve, potom preniknú do buniek čreva, z nich do telovej dutiny a až potom sa dostávajú do slinných žliaz a slín kliešťa. Tento „pochod“ borélií trvá 24 až 48 hodín. Aj keď je kliešť infikovaný, nebezpečný sa stáva až na druhý či tretí deň po pricicaní, ale neplatí to úplne. Sú známe ojedinelé infekcie už po niekoľkých hodinách od pricicania. No je potrebné zdôrazniť, že počet infikovaných kliešťov je vysoký, bežne 10 až 20 %, miestami aj viac. To znamená, že takmer každý piaty kliešť môže byť nebezpečný pre prenos boreliózy,“ dodal docent Peťko.
Encefalitída je vírusové, zápalové ochorenie, ktoré postihuje mozog. Spôsobujú ho mikroorganizmy, predovšetkým vírusy. Inkubačná doba ochorenia je 2 až 28 dní. „Kliešťová encefalitída je nebezpečné vírusové ochorenie centrálneho nervového systému, ktoré spôsobuje zápal mozgu alebo obalov mozgu,“ vysvetľuje pediatrička Zuzana Košťálová. Dodáva, že nebezpečenstvo tejto choroby spočíva najmä v tom, že si ho v prvom štádiu môžeme ľahko zameniť s iným vírusovým ochorením. „Prvá vlna ochorenia pripomína chrípku s typickými príznakmi ako horúčka, bolesť hlavy či svalov. Druhá vlna prichádza asi týždeň po doznení prvých príznakov.“ Keď vírus zaútočí na centrálny nervový systém, môže spôsobiť dočasné či trvalé ochrnutie a v najhoršom prípade aj smrť.
V druhej fáze nastáva postihnutie centrálneho nervového systému. Chorí sú svetloplachí, majú silné bolesti hlavy, svalstva šije a chrbta, vracajú. Horúčka môže vystúpiť na 40 až 41 °C. Môžu sa pridružiť aj svalové kŕče, poruchy vedomia, koordinácie, v ťažkých prípadoch až kóma alebo smrť. V tých lepších prípadoch trvá horúčka 3 až 7 dní a s jej poklesom sa zastavuje postup ochorenia. Pri ťažších formách môžu zdravotné problémy pretrvávať niekoľko týždňov až mesiacov. U niektorých pacientov sú následky trvalé.
Mali by ste vedieť, že…
- v posledných desaťročiach sa do pozornosti epidemiológov, virológov a klinikov dostávajú vírusové antropozoonózy. Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich antropozoonóz nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe je kliešťová encefalitída
- Svetová zdravotnícka organizácia sústavne sleduje výskyt arbovírusov a podporuje ich výskum zriadením spolupracujúcich centier na všetkých kontinentoch
- teplé a suché podnebie, ako aj listnaté porasty do nadmorskej výšky 800 metrov vytvárajú vhodné podmienky na výskyt kliešťa obecného. Kliešte sa vyskytujú nielen v lesoch, ale aj v parkoch a záhradách, predovšetkým na steblách trávy a v nízkych porastoch do výšky 1 metra, tvrdenie, že kliešte padajú zo stromov, je vymyslené
- ak na svojom tele nájdete tohto nepríjemného spoločníka, sledujte, či sa u vás neprejaví po niekoľkých dňoch alebo týždňoch niektoré z ochorení. Ide o dva druhy ochorení, a to kliešťovú meningitídu (kliešťový zápal mozgu) a lymskú boreliózu. Kým kliešťová encefalitída je vírusové ochorenie, lymská borelióza je vyvolaná špirálovitou baktériou – spirochétou
- nie každý kliešť je infekčný
- prvé kmene vírusu kliešťovej encefalitídy boli izolované v rokoch 1935 – 1937 vo východných oblastiach Sovietskeho zväzu. Až po druhej svetovej vojne prichádzajú správy o izolácii prvých kmeňov vírusu kliešťovej encefalitídy aj z oblasti mimo hraníc ZSSR. V roku 1948 bol izolovaný vírus kliešťovej encefalitídy v bývalom Československu
- prvé ochorenia na lymskú boreliózu v Európe sú známe od konca 19. storočia. Ochorenie nie je teda nové, ale až objav pôvodcu v roku 1982 Dr. Bucgdorferom priniesol rozvoj diagnostiky, poznaní rozmanitosti klinických príznakov ochorenia a epidemiologických a mikrobiologických vlastností pôvodcu ochorenia. Lymská borelióza je ochorenie, ktoré bolo zistené v mnohých krajinách, ale aj na viacerých kontinentoch. V Európe sú hlásené ochorenia zo Švédska, z Nemecka, Anglicka, Francúzska, Bulharska, zo Slovinska, z Českej aj Slovenskej republiky
- prvá zmienka o výskyte kliešťovej encefalitídy na Slovensku pochádza z roku 1951, keď bola zaznamenaná rozsiahla epidémia v okrese Rožňava po požití neprevareného kozieho mlieka. Epidémia spôsobená mliekom bola zaznamenaná aj v Nitrianskom kraji v obci Jarok (okres Nitra) v roku 1955 a v obci Závada (okres Topoľčany) v roku 1974. Odvtedy sa postupne identifikovali prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy, ktoré sú sústredené najmä na západnom Slovensku – Malé a Biele Karpaty, Nitrianska pahorkatina, Tríbeč, Vtáčnik, Považský a Pohronský Inovec a Kováčske kopce. Pomerne menšie prírodné ohniská sa nachádzajú v lokalitách južného Slovenska – Strážske, Súľovské a Štiavnické vrchy, Krupinská a Revúcka planina, Slovenský kras a Slanské vrchy. V posledných rokoch ide najmä o oblasť Nitry, Topoľčian, Púchova a Považskej Bystrice
- najúčinnejšou ochranou je podľa odborníkov očkovanie a používanie repelentných prípravkov
Zdroj: uvzsr.sk
Ako sa chrániť pred prisatím
- vyhýbajte sa miestam s najväčším výskytom kliešťov. Ak sa kliešť neprisaje, choroby sa neprenášajú. Larvy a nymfy dosahujú veľkosť len 1 mm a sú takmer priehľadné, takže je možné ich prehliadnuť.
- pohyb v oblasti s výskytom kliešťov obmedzte na čas, keď sú najmenej aktívne. Relatívne bezpečná je zima a suché leto. Najrizikovejšia je jar a jeseň.
- používajte oblečenie, ktoré chráni ruky aj nohy a pevnú obuv. Oblečenie by malo byť svetlé, aby ste zachytený hmyz na ňom dobre videli. Oblečenie môžete naimpregnovať repelentom.
- repelenty používajte správne. Pre krátky pobyt (2 až 4 hodiny) je možné aplikovať ho priamo na kožu. Pri dlhšom pobyte je lepšie impregnovať odev.
- včas a správne ošetrite miesto vpichu. Prisatý kliešť by mal byť čo najskôr objavený a odstránený. Po návrate z prírody celé telo dôkladne prezrite. Ak nájdete na tele kliešťa, odstráňte ho a ošetrite dezinfekčným roztokom.
- sledujte svoj zdravotný stav aj po opustení oblasti, aby ste prípadne vedeli upozorniť lekára a možný prenos infekcie.
Ako usmrtiť vírus v mliečnych výrobkoch
Keďže vírus kliešťovej encefalitídy sa môže nachádzať aj v tepelne neupravených mliečnych výrobkoch z domáceho chovu infikovaných zvierat (kravy, ovce, kozy), odporúča sa mlieko prevariť. Vírus pri teplote 56 °C stráca infekčnosť v priebehu 30 minút.
Kam sa najčastejšie prisaje
- do podkolennej jamky
- do slabín a podpazušia
- za uši
- do hlavy (medzi vlasy)
- na intímne miesta
Patríte do rizikovej skupiny?
Riziko prisatia kliešťom sa, samozrejme, zvyšuje v závislosti od intenzity pohybu v prírode. Kliešte sa však nevyskytujú len v lese, ale aj v záhradách či v parkoch uprostred miest. Kliešť sa môže prisať aj pri prechádzke so psom uprostred sídliska či prechádzke v mestskom parku, rovnako ako pri práci s drevom v lese.
- Rizikové skupiny: turisti, rybári, poľovníci, športovci, zamestnanci lesného a vodného hospodárstva vrátane žiakov a študentov lesníckych učilíšť a škôl, zamestnanci v poľnohospodárstve, zememerači, geológovia, značkári turistických chodníkov, zamestnanci horských chát a lanoviek, zamestnanci rekreačných zariadení, príslušníci Policajného zboru a colníci, profesionálni vojaci a vojaci v zálohe, zamestnanci, ktorí vykonávajú práce spojené s prevádzkou a údržbou železničných dráh
- rizikovým faktorom pri kliešťovej encefalitíde je aj vek. Ochorenie síce postihuje všetky vekové skupiny, priebeh u detí však býva miernejší. Všetky deti, ktoré prekonali kliešťovú encefalitídu, by však mali byť dlhodobo a pozorne sledované. V prípade ochorenia starších ľudí je priebeh ochorenia komplikovanejší. U seniorov sa častejšie vyskytujú trvalé následky a riziko zlyhania organizmu sa zvyšuje.
Zdroj: www.pozorkliest.sk
Ako ho nájsť a odstrániť
- Po pobyte v prírode alebo v oblasti s výskytom kliešťov si skontrolujte svoje oblečenie a telo.
- Pozornosť venujte oblastiam hlavy, krku, podpazušia, pupku, slabín a nôh. U detí sa kliešť často nachádza na hlave vo vlasovej čiare a za ušami.
- Ak sú kliešte veľmi malé, môžete ich prehliadnuť. Užitočné je použiť lupu.
Miesto uhryznutia kliešťom nie je vo väčšine prípadov bolestivé.
- Prisatého kliešťa je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť. Pri odstraňovaní kliešťa buďte opatrní. Dôležité je odstrániť celého kliešťa tak, aby ste nezanechali v rane jeho hlavičku a aby ste ho nerozpučili.
- Na miesto prisatého kliešťa nenanášajte žiadne tekuté ani olejové prípravky. Mohlo by to spôsobiť vyprázdnenie obsahu čriev kliešťa do rany, čím by vzniklo riziko prenosu baktérií alebo vírusov do krvi.
- Kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Kliešťa vyťahujte pomaly kývavým pohybom bez točenia.
- Po vytiahnutí kliešťa zabaľte do papiera a odhoďte. Najvhodnejšie je spláchnuť ho v toalete.
- Po vytiahnutí kliešťa kožu v mieste jeho prisatia vydezinfikujte použitím dezinfekčného prostriedku s obsahom alkoholu alebo jódovej tinktúry.
- Ak rana po niekoľkých dňoch neustúpi, vyhľadajte čo najrýchlejšie odbornú lekársku pomoc.
Zdroj: uvzsr.sk
Kliešte môžu prenášať závažné ochorenia
Kliešte sú po komároch druhým najznámejším prenášačom pôvodcov infekčných ochorení na ľudí. Žijú vo vidieckych, ako aj v mestských lokalitách. Najcharakteristickejšími miestami ich výskytu sú listnaté lesy a zmiešané lesné porasty s dostatočnou vlhkosťou. Nachádzajú sa predovšetkým v tráve a v nízkych krovinách vo výške do 50 centimetrov. Najviac ich je na okrajoch lesov, na čistinách a pozdĺž lesných chodníkov. Vyhýbať by ste sa mali aj kríkom a hustému porastu. Kliešte sa živia krvou cicavcov, plazov a vtákov, od ktorých môžu získať baktérie alebo vírusy. Na Slovensku sa najčastejšie vyskytujú dve ochorenia prenášané kliešťami: lymská borelióza a kliešťová encefalitída. Nasledujúce dni po uštipnutí kliešťom sledujte, či máte príznaky, ktoré sú prítomné pri ochoreniach prenášaných kliešťami.
Kliešťová encefalitída
- sa prejavuje príznakmi podobnými chrípke, ako sú horúčka, únava, bolesť hlavy a bolesť svalov, žalúdočná nevoľnosť
- vyhľadajte svojho lekára, ak pocítite niektorý z uvedených príznakov počas 4 týždňov po uštipnutí kliešťom. V neskoršej fáze tohto ochorenia môže dôjsť k poškodeniu nervového systému človeka, ktoré sa prejaví príznakmi zápalu mozgových blán
- liek na ochorenie nejestvuje. Lekári ordinujú len lieky na zmierňovanie príznakov v prvom štádiu (často zamieňanom s chrípkou či virózou). Rozpoznanie kliešťovej encefalitídy sa dá urýchliť vyšetrením krvi. Ak pacient vie o tom, že ho pohrýzol kliešť a prejavili sa u neho chrípkové príznaky, mal by požiadať o vyšetrenie krvi. V prípade, že sa prejavili príznaky druhého štádia a pacient má preukázanú kliešťovú encefalitídu, musí ísť do nemocnice, kde sa podrobí špeciálnemu vyšetreniu. Počas pretrvávania príznakov dostáva infúzie a je v režime absolútneho pokoja. Zároveň sa urobí vyšetrenie mozgovomiechového moku a na základe informácií z tohto vyšetrenia sa určí ďalší postup liečby. Pobyt v nemocnici s touto diagnózou trvá zväčša 2 týždne, po ktorých nasleduje najmenej jeden mesiac rekonvalescencie a pokoja.
- kliešť je hlavným prenášačom kliešťovej encefalitídy vo všetkých vývojových štádiách (larvy, nymfy, dospelé kliešte)
- ako nositeľ vírusu dokáže prežiť a preniesť ho na rôznych hostiteľov tým, že saje ich krv
- vírus kliešťovej encefalitídy prenáša približne 2 až 10 percent kliešťov
- pri kliešťovej encefalitíde môže dôjsť k prenosu vírusu okamžite po prisatí kliešťa
- keďže infikované môžu byť domáce zvieratá, tento vírus sa môže preniesť aj produktmi ich chovu (potravinami), ktoré sú tiež infikované. Ochorenie sa môže preniesť aj konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného kozieho, kravského či ovčieho mlieka alebo výrobkov z neho.
Ako choroba prebieha
- inkubačná doba ochorenia sa pohybuje od 7 až do 28 dní, môže však trvať aj dlhšie
- prebieha typicky v dvoch vlnách, pričom začiatok ochorenia – prvá fáza pripomína typickú ľahkú virózu s bolesťami hlavy, zvýšenou teplotou, pokašliavaním, sťaženým dýchaním, tečením z nosa, nechutenstvom, prípadne ľahkými črevnými problémami. Po troch až piatich dňoch príznaky ustúpia, pacient ani nepredpokladá a nehľadá spojitosť medzi uhryznutím kliešťa spred dvoch týždňov a cíti sa relatívne zdravý. Po ďalšom týždni môže nastúpiť druhá fáza – vysoké teploty, úporné bolesti hlavy migrénového typu, vracanie, svetloplachosť, nesústredenosť, poruchy koncentrácie, stuhnutie šije. V najzávažnejších prípadoch môže viesť choroba až k ochrnutiu, chronickým bolestiam hlavy a výnimočne sa môže skončiť aj smrťou.
- závažnosť ochorenia stúpa s narastajúcim vekom človeka
Následky po prekonaní kliešťovej encefalitídy:
- úplné uzdravenie
- trvalé následky: 35 až 58 % chorých má dlhodobo pretrvávajúce bolesti hlavy, obrny, úbytok svaloviny, psychické problémy (depresia), poruchy koncentrácie
- úmrtie 1 až 2 % chorých
Ako sa chrániť pred kliešťovou encefalitídou
- do prírody noste oblečenie, ktoré zakryje čo možno najväčšiu časť vášho tela. Ideálne sú nohavice, ktoré sa dajú tesne zopnúť pri členkoch, a zatvorená obuv
- používajte repelenty určené na ochranu pred kliešťami
- po návrate zvonku si dôkladne skontrolujte celé telo aj šatstvo. Ak sa už kliešť stihol prisať, odstraňujte ho správnym spôsobom
- pri konzumácii nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov buďte obzvlášť opatrní a vždy si skontrolujte, či mlieko a mliečne produkty pochádzajú z kontrolovaného chovu. Od roku 2014 totiž platí opatrenie, podľa ktorého musia chovatelia zabezpečiť laboratórne vyšetrenie vzoriek ovčieho a kozieho mlieka na prítomnosť vírusu kliešťovej encefalitídy
- ak chodíte často do prírody, prípadne žijete v endemickej oblasti, je vhodné zvážiť očkovanie proti kliešťovej encefalitíde, ktoré poskytuje vysoko účinnú ochranu
Lymská borelióza
- sa prejavuje nasledujúcimi príznakmi: červenkastá škvrna okolo miesta uštipnutia kliešťom v tvare kruhu, príznaky podobné chrípke, ako sú horúčka, únava, bolesť hlavy
- vyhľadajte svojho lekára, ak pocítite niektorý z uvedených príznakov počas 30 dní po uštipnutí kliešťom. Väčšina prípadov lymskej boreliózy môže byť liečená počas niekoľkých týždňov použitím antibiotík. Pri neliečenom ochorení môže dôjsť k poškodeniu srdca, kĺbov a nervového systému.
- ochorenie prebieha v niekoľkých štádiách, pričom sa niektoré vôbec nemusia prejaviť
- prvé príznaky sa môžu objaviť zvyčajne po 1 až 2 týždňoch od prisatia kliešťa. Zvyčajne ide o začervenanú veľkú škvrnu na koži. Toto štádium je natoľko typické, že je priamo indikáciou k nasadeniu antibiotík lekárom
- v ďalších štádiách postihuje choroba nervy, svaly, vrátane srdcového a kĺby. Príznaky už nie sú také typické a je zvyčajne potrebná dlhá a problematická diagnostika, aby sa vylúčili ostatné možné príčiny problémov
- choroba je v prvom štádiu veľmi dobre liečiteľná antibiotikami, v ďalších štádiách jej úspešnosť klesá a môžu vzniknúť aj trvalé následky
Ehrlichióza
- je ďalšie infekčné ochorenie prenášané kliešťami. Ide o vážne ochorenie, ktoré ak sa nelieči, môže mať závažné následky najmä u ľudí so zníženou obranyschopnosťou
- je ťažké ju diagnostikovať len podľa klinických príznakov. Prejavuje sa horúčkami, ktoré trvajú 3 až 8 dní. Sprevádzajú ho bolesti hlavy a svalov, len pri 20 percentách sa objavuje vyrážka
- v raných štádiách je dobre liečiteľná. Najvhodnejšia liečba je antibiotická
Anaplazmóza
- je infekčné ochorenie ľudí a zvierat, ktoré spôsobuje baktéria Anaplasma phagocytophilum. Prenášačom je kliešť obyčajný
- pôvodcom anaplazmózy je v niektorých oblastiach Slovenska infikovaný v priemere každý dvadsiaty kliešť. V súčasnosti je známa prítomnosť anaplaziem aj u voľne žijúcich líšok, jeleňov, hlodavcov i hmyzožravcov, ktorí sú rezervoármi pôvodcu ochorenia v prírodných ohniskách.
- inkubačná doba je 1 až 3 týždne od prisatia infikovaného kliešťa, keď sa objavia príznaky pripomínajúce chrípku. V tele Anaplasma phagocytophilum napáda biele krvinky, a oslabuje tým imunitný systém. Vyvoláva horúčky, nechutenstvo, bolesti hlavy, t. j. ochorenie podobné chrípke. Lieči sa antibiotikami. Bakteriálne ochorenie môže byť smrteľné len vo výnimočných prípadoch (pravdepodobnosť je menšia ako 1 percento u ľudí s oslabenou imunitou).
Zdroj: uvzsr.sk, www.pozorkliest.sk
Mýty a fakty o kliešťoch
Mýtus: Kliešť je záležitosťou prírody a vidieka, nie mesta.
Fakt: Pravda je, že kliešte sa vyskytujú v mestských parkoch či v záhradách rovnako ako v lesoch a na lúkach na vidieku.
Mýtus: Mal som už v živote množstvo kliešťov, nič sa mi nemôže stať.
Fakt: V minulosti sa na našom území podľa prieskumov nachádzalo dokázateľne menej prípadov kliešťovej encefalitídy. Počet nakazených sa do roku 2013 každý rok zvyšoval.
Mýtus: Kliešte tu vždy boli, napijú sa a spadnú.
Fakt: Pravda je, že čím skôr kliešťa objavíte a správne vyberiete, tým je šanca, že sa nakazíte vírusom kliešťovej encefalitídy, nižšia. Včasné a skoré odstránenie kliešťa je rovnako dôležité, ako spomínaná prevencia proti ochoreniam.
Mýtus: Lymská borelióza je „horšia“ a nedá sa na ňu očkovať.
Fakt: Áno, kliešte prenášajú okrem pôvodcu kliešťovej encefalitídy aj pôvodcu lymskej boreliózy, proti ktorej neexistuje očkovanie. Boreliózu však možno liečiť antibiotikami, na rozdiel od encefalitídy, pri ktorej lekári liečia len príznaky.
Mýtus: Kliešte skáču na ľudí zo stromov.
Fakt: Kliešte sa najčastejšie zdržujú v tráve a na nízkych porastoch do výšky 50 cm. Na tele sa však pohybujú, preto si ich môžete nájsť napríklad aj na krku či vo vlasovej časti hlavy.
Zdroj: www.pozorkliest.sk
Otázky a odpovede: O kliešťovej encefalitíde
Kedy je najlepší čas na očkovanie proti kliešťovej encefalitíde?
Možno ho začať kedykoľvek počas roka, ale najvhodnejšie je začať s očkovaním v zimných mesiacoch. Zimné mesiace sú najvhodnejšie, pretože vtedy je aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov. Na Slovensku sú v súčasnosti registrované bezpečné očkovacie látky tak pre deti, ako aj pre dospelých. Základné očkovanie pozostáva z podania troch dávok očkovacej látky, pričom prvú dávku je najvhodnejšie podať v chladných mesiacoch (január, február). Druhá dávka sa podáva 1 až 3 mesiace po prvej dávke a tretia dávka 9 až 12 mesiacov po druhej dávke. Existuje aj skrátená schéma očkovania, keď sa druhá dávka podá už o 2 týždne. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť prvé dve dávky. Kompletné očkovanie tromi dávkami chráni minimálne počas troch rokov a po troch rokoch sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Protilátky, chrániace pred infekciou sa vytvoria o 10 až 14 dní po podaní druhej dávky.
Ako má postupovať osoba, ak sa chce dať zaočkovať proti kliešťovej encefalitíde? Stačí povedať svojmu praktickému lekárovi pre dospelých alebo praktickému lekárovi pre deti a dorast?
Očkovaciu látku sa vo všeobecnosti odporúča aplikovať všetkým osobám, ktoré o očkovanie proti kliešťovej encefalitíde požiadajú svojho praktického lekára, ale odporúča sa hlavne u osôb, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku nákazy. V najvyššom riziku nákazy sú ľudia, ktorí v rámci výkonu svojej profesie alebo za rekreačnými účelmi sa zdržiavajú v endemických oblastiach. Sú to najmä pracovníci lesných závodov, poľovníci, chatári a pod. Vhodnosť očkovania musí však vždy posúdiť ošetrujúci lekár, ktorý predpisuje očkovaciu látku a očkovanie aj vykonáva.
V ktorých častiach Slovenska sa najčastejšie vyskytujú kliešte?
Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie. Endemické oblasti (oblasti s výskytom nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. V tejto oblasti sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu, aj keď je potrebné poznamenať, že na Slovensku nie je vysoký výskyt ochorení na kliešťovú encefalitídu (v posledných 10 rokoch sa výskyt ochorení pohyboval od 50 do 108). Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát, okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice). Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, ktoré v minulosti neboli endemické, t. j. mení sa na Slovensku areál ich rozšírenia. Podľa tvrdenia parazitológov kliešte postupujú do vyšších polôh. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali. Je to dôsledok zmeny klimatických podmienok.
Ako sa treba chrániť pred kliešťovou encefalitídou?
Pred ochorením sa môžeme chrániť správnym odevom, prípadne použitím repelentov. Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Mlieko je potrebné pred konzumáciou prevariť alebo piť pasterizované. Len čo si nájdeme prisatého kliešťa, je potrebné ho čo najrýchlejšie odstrániť, najlepšie pinzetou kývavými pohybmi, bez točenia. Následne je potrebné kožu v mieste prisatia kliešťa vydezinfikovať.