1. Dodržiavanie pitného režimu
Dospelý človek by mal počas dňa vypiť najmenej tri litre vody. Nevhodné sú však nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú tekutiny prijaté vo forme malinoviek, piva, alkoholu, kávy. Ideálna je obyčajná voda. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach. Dôležitá je aj ich teplota – vhodnejšie sú vlažné nápoje. Potreba pitia rastie nielen v závislosti od vonkajšej teploty, ale aj od telesnej aktivity a zdravotného stavu. Najmä u detí treba dbať na to, aby pili pred fyzickou námahou, počas nej i po nej. Vodu je potrebné piť aj vtedy, keď nepociťujete smäd.
2. Stravovanie
Strava má byť v letných mesiacoch „ľahšia“, teda ľahko stráviteľná, s nižšou energetickou hodnotou, súčasne však musí poskytovať dostatok výživných látok. Zložením má byť vyvážená a pestrá – dostatok celozrnných výrobkov, ovocia a zeleniny, nízkotučných mliečnych výrobkov, rýb, hydiny, zemiakov a strukovín, menej jedál a potravín bohatých na tuky a jednoduché sacharidy. Kupovať treba len také množstvo a druhy potravín, ktoré sme schopní skonzumovať do vyznačeného dátumu spotreby a pre ktoré máme zaistené podmienky skladovania podľa pokynov výrobcu na obale. Po nákupe dopraviť potraviny čo najskôr domov – uchovať v chladničke.
3. Kvalita vody
Opatrní treba byť aj pri návšteve prírodných či umelých kúpalísk. Kúpať by ste sa mali len v kúpaliskách, ktoré sú pod stálou kontrolou Úradu verejného zdravotníctva, ktorý pravidelne počas letnej sezóny vykonáva monitoring kvality vody. Aktuálne výsledky pravidelne v piatok zverejňuje na svojej internetovej stránke.
4. Klimatizácia
Schladiť sa okrem kúpania vo vode môžete aj klimatizáciou v aute, či v domácom, alebo pracovnom prostredí. Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak, bola na osoh, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5, maximálne 7 stupňov Celzia. Náhle zmeny teplôt vzduchu za krátky časový úsek predstavujú pre organizmus stresovú situáciu, vznik tzv. teplotného šoku (celkové oslabenie organizmu).
5. Vhodný odev
Podľa možnosti by mal byť zo svetlých farieb a z prírodných materiálov, má byť ľahký, vzdušný a voľného strihu. Syntetické materiály nie sú vhodné, pretože neumožňujú odparovanie potu. Počas pobytu mimo domova chráňte svoj zrak kvalitnými slnečnými okuliarmi a používajte pokrývku hlavy, ktorá chráni pred slnečným úpalom.
6. Slnenie
Na priame slnenie sú vhodné len ranné a neskoré popoludňajšie hodiny. V prípade pobytu pri vodných plochách, kúpaliskách a vo voľnej prírode sa treba od 10. do 16. hodiny zdržiavať na tienistom mieste. Pri opaľovaní treba používať kvalitné krémy s vysokým ochranným faktorom pred UV žiarením. Pri pobyte na slnku treba chrániť predovšetkým kožu, oči a používať prikrývky hlavy. Pred slnkom sa musia chrániť dojčatá a malé deti, starí ľudia, osoby trpiace ochoreniami srdca.
7. Horúčavy na pracovisku
Zamestnávateľ by mal dbať na dostatok pitnej vody na pracovisku a na pitný režim zamestnancov. Vhodným pracovným odevom by mal byť ten z prírodných materiálov, podľa možnosti jednovrstvový. Zamestnávateľ by mal upraviť režim práce a odpočinku dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov, najmä pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou a pri prácach na vonkajších pracoviskách (napr. posun začiatku pracovnej zmeny do skorších ranných hodín, zaradenie prestávok v práci).
Zamestnanci by mali mať možnosť osprchovať sa chladnou vodou, malo by fungovať tienenie okien a svetlíkov žalúziami, roletami. V odôvodnených prípadoch, ktoré sú vymedzené príslušnou legislatívou (t. j. ak je predpoklad prekročenia hodnôt dlhodobo a krátkodobo únosnej záťaže teplom na pracoviskách, na ktorých je tepelná záťaž spôsobená technológiou; pri dlhodobej práci na vonkajšom pracovisku počas mimoriadne teplých dní), má zamestnávateľ poskytovať navyše aj nápoje, prostredníctvom ktorých sa dopĺňajú aj minerálne látky stratené potením.
Povinnosti zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov pred pôsobením nadmerného tepla pri práci, ako aj opatrenia, ktoré je potrebné vykonať, sú obsiahnuté predovšetkým v § 37 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v § 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 544/200 Z. z. o podrobnostiach o ochrane zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci. Tieto povinnosti sú v legislatíve formulované prevažne všeobecne, pričom každý zamestnávateľ je povinný ich aplikovať so zreteľom na konkrétne podmienky daného pracoviska.
8. Úprava pracovného času
Prípadná úprava režimu práce a oddychu najmä pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou a pri prácach na vonkajších pracoviskách – napr. posun začiatku pracovnej zmeny, dĺžka a zaradenie prestávok a podobne – má byť riešená dohodou medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľ sa riadi Zákonníkom práce alebo ustanoveniami v kolektívnej zmluve.
9. Domácnosť v lete
V domácnosti je potrebné zabrániť insolácii, teda prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napr. žalúziami alebo roletami. Takisto je potrebné zabezpečiť zvýšenie pohybu vzduchu vetraním. Pri používaní ventilátorov je tieto potrebné umiestniť a nasmerovať tak, aby nedochádzalo k nežiaducemu priamemu ochladzovaniu povrchu tela. V prípade využitia klimatizácie je potrebné zabezpečiť, aby rozdiel vonkajšej a vnútornej teploty pri jej používaní nepresahoval hodnotu 5 až 7 °C, aby ste predišli tzv. teplotnému šoku spôsobenému náhlym prechodom z vychladeného prostredia do horúceho vonkajšieho prostredia.
10. Obmedzenie aktivít
Starší a chronicky chorí ľudia by mali na minimum obmedziť svoje aktivity a z domovov vychádzať, pokiaľ sa dá, len ráno alebo večer.