Pokročilé chochp má rovnakú prognózu ako karcinóm pľúc – aj čo sa týka kvality života. Typickí pacienti s rozvinutým obštrukčným ochorením pľúc sú dýchaviční, chudí, trčia im rebrá, pretože kostrové svalstvo postupnou stratou telesnej kondície atrofuje. To už je však pokročilé štádium ochorenia, do ktorého sa pacient pri včasnej diagnostike a kvalitnej liečbe dlho nemusí dostať. Ochorenie je chronické, čiže nevyliečiteľné – ale liečiteľné. „Je to druhá najrozšírenejšia neinfekčná choroba obyvateľov rozvinutého sveta,“ hovorí hlavná odborníčka pre pneumológiu a ftizeológiu doc. MUDr. Marta Hájková, CSc.
„Zadýchavanie nemusí byť len signálom slabej kondície,“ upozorňuje MUDr. Jana Bendová, praktická lekárka pre dospelých. "Je to najčastejší príznak chronickej obštrukčnej choroby pľúc. Problémom je, že dýchavica je subjektívny pocit nedostatku vzduchu – ide o sťažené prehlbujúce sa dýchanie či pocit skráteného dychu. Tento pocit však považuje za normálny mnoho fajčiarov a necítia potrebu vyhľadať lekára.
„Toto relatívne časté ochorenie preto ostáva nedostatočne diagnostikované a 75 % pacientov o svojej chorobe nevie. Myslia si, že dýchavicu spôsobuje vek, obezita, nedostatočná fyzická kondícia. Pritom môže vlastne ísť o slabú kondíciu pľúc, ktorá sa rokmi neustále zhoršuje, pretože ochorenie postupuje. Pacienta k riešeniu zdravotného problému často donúti až okolie, pretože kašľom vyrušuje napríklad v kostole či v divadle. Ženy niekedy prinúti kašeľ riešiť únik moču,“ pokračuje lekárka prvého kontaktu. Samozrejme, že všeobecní lekári môžu pri diagnostike obštrukcie pľúc zohrať dôležitú úlohu. Poznajú anamnézu pacienta a majú prehľad o jeho chorobnosti na akútne respiračné ochorenia.
Chýba im však podstatný nástroj na overenie podozrenia, prístroj na meranie obštrukcie v dýchacích cestách, spirometer alebo aspoň jednoduchý výdychomer. „Ak má napríklad všeobecný lekár pacienta, ktorý je poľnohospodársky robotník, fajčí, niekoľkokrát ročne prichádza do ambulancie s bronchitídou – diagnóza chochp je takmer istá aj bez kompletného funkčného vyšetrenia,“ konštatuje MUDr. Bendová.
Pacienti s doteraz nezistenou chochp sa v podstatnej miere môžu vyskytovať v ambulanciách všeobecných lekárov pre dospelých, ktorí často z neinformovanosti liečia iba akútne vzplanutia choroby (veľmi sa podobajúce na zápal priedušiek), bez odhalenia a liečby pomaly sa zhoršujúcej chochp. "Dnešná prax je taká, že pri podozrení na chochp na základe zdĺhavého kašľa, častých bronchitíd a vyšetrenia pacienta fonendoskopom všeobecný lekár odošle pacienta na ďalšiu diagnostiku do pneumologickej ambulancie. Pľúcny lekár urobí spirometrické vyšetrenie, na základe ktorého sa diagnóza chochp potvrdí alebo vyvráti.
„Priemerný všeobecný lekár na Slovensku má v starostlivosti 1 800 dospelých pacientov, z toho sú približne dve tretiny vo veku nad 40 rokov. Približne 40 % z nich sú fajčiari. Ak je výskyt tohto ochorenia v populácii vo veku nad 40 rokov niečo vyše 5 %, znamená to, že každý praktik má vo svojej ambulancii asi 50 – 70 pacientov s chochp. Koľko z nich je však diagnostikovaných?“ pýta sa všeobecná lekárka. O tomto ochorení treba uvažovať v prípade všetkých fajčiarov a bývalých fajčiarov vo veku nad 35 rokov – u mužov, ale aj u žien.
Donedávna jestvovala akási „predpojatosť pohlavím“, pacienti s chochp boli totiž predovšetkým chlapi. Dnes to už neplatí, pretože máme čoraz viac fajčiacich žien. Najdôležitejšia v diagnostike je spirometria, lenže všeobecní lekári nemajú tento výkon hradený poisťovňami.
Všeobecní lekári ani nie sú motivovaní mať v ambulancii aspoň prístroj na orientačné meranie pľúcnych funkcií. V každom prípade – ak pacient kašle viac ako tri týždne, alebo sa mu kašeľ neustále vracia, potrebné je vyšetrenie u pľúcneho lekára. Dnes už mnohí poznajú hodnotu krvného tlaku, koľko fajčiarov však pozná hodnoty svojich pľúcnych funkcií?
K hlavným príznakom CHOCHP patria:
1. Dýchavica: Typické je, že sa zhoršuje pri námahe. Tieto ťažkosti pacienti obyčajne pripisujú veku, nadváhe alebo nedostatočnej fyzickej kondícii.
2. Kašeľ: Spočiatku môže byť len občasný, suchý alebo s vykašliavaním hlienu. Mnohí fajčiari tento kašeľ považujú za bežný fajčiarsky kašeľ a nepripisujú mu význam.
3. Nešpecifickými príznakmi ochorenia sú tlak na hrudníku, pískanie, u časti pacientov je zvýšený výskyt zápalov dýchacích ciest, najmä v zimných mesiacoch. Opakujúce sa zápaly priedušiek vedú k výraznému zhoršovaniu ochorenia.