Alzheimerova choroba: najzákernejšia forma demencie

, 15.09.2016 06:00
alzheimerova choroba, pamat, demencia, mozog
Ilustračné foto. Autor:

Prichádza pozvoľna a medzi prvé príznaky patrí zhoršovanie krátkodobej pamäti. Nasledujú problémy s časovou a priestorovou orientáciou, rečou a rozhodovaním. Pripájajú sa poruchy správania a niekedy depresie, postupne chorý stráca sebestačnosť. Vo svete na ňu trpí okolo 44 miliónov ľudí.

Alzheimerova choroba je najčastejšou formu demencie, ktorá je príčinou 50 až 60¤% prípadov demencie a príčiny jej vzniku doteraz neboli známe. Medzinárodný tím vedcov, ktorí pôsobia v Ústave fyzikálnej chémie J. Heyrovského v Akadémii vied ČR, objasnil jednu z jej príčin. Pomocou modernej mikroskopickej metódy zistil, na akom princípe fungujú molekuly tejto najzákernejšej formy demencie, píše sa v správe ČTK. Objav môže do budúcnosti pomôcť lepšie pochopiť, ako choroba funguje, a prispieť k vývoju novej liečby, povedal vedúci vedeckého tímu, fyzikálny chemik Martin Hof.

Vedci sa sústredili na objasnenie funkcie takzvaných lipidových molekúl. „Alzheimerova choroba je komplikovaný proces. Ešte nikto nevie, ako presne funguje,“ konštatoval Hof. Tento uznávaný vedec nemeckého pôvodu pôsobí v Prahe už niekoľko rokov. Jeho tím nadviazal na už známy poznatok, že Alzheimerovu chorobu spôsobuje zhlukovanie peptidov v mozgu, kvôli ktorým sa mozgová hmota poškodzuje. Bunkové membrány neurónov sa proti tomuto zhlukovaniu podľa Hofa prirodzene bránia. „My vďaka nášmu výskumu však teraz vieme, že sa bránia pomocou cukrových lipidov,“ povedal.

S pribúdajúcim vekom u človeka dochádza k poklesu počtu týchto cukrových lipidov, čo môže Alzheimerovu chorobu rozvinúť. „Keď sa pozrieme na mozog pacienta, ktorý zomrel na alzheimera, a pacienta, ktorý zomrel na niečo iné, je vidieť, že alzheimer má menej percent cukrových lipidov,“ vysvetlil výsledok výskumu. Vďaka lepšiemu experimentálnemu výskumu, než bol doteraz, ukázal Hofov tím, že cukrové lipidy dokážu nebezpečné zhlukovanie peptidov zastaviť. „Jednu cestu, ktorá je spojená s Alzheimerovou chorobou, tak môžeme trošku spomaliť,“ tvrdí o výskume portugalská členka tímu Mariana Amarová. Hofov tím musí výsledky ešte preukázať na vzorkách pacientov, ktoré dostane z Experimentálnej neurobiológie Národného ústavu duševného zdravia.

Kým však budú objavené všetky príčiny ochorenia, ale najmä účinná liečba, ľudia s týmto ochorením, ale aj ich opatrovatelia sa musia vysporiadať s rôznymi predsudkami a mýtami. Mýty v spoločnosti spôsobujú, že pacienti s demenciou sa k lekárovi dostanú oveľa neskôr, ako by bolo potrebné, pretože spoločnosť vníma zabúdanie ako normálnu a prirodzenú súčasť starnutia. Práve preto vznikol projekt odborníkov z Centra Memory – Spolu proti demencii. Jeho cieľom je informovať verejnosť o Alzheimerovej chorobe ako o najčastejšej forme demencie, o jej varovných príznakoch a štádiách, o potrebách pacientov, o spôsobe zvládania prejavov ochorenia v rodine či v zariadení a v neposlednom rade o prevencii a možnostiach včasnej diagnostiky.

Nie je zabúdanie ako zabúdanie

Každému sa občas stane, že si na niečo nevie spomenúť či na niečo zabudne. S pribúdajúcim vekom sa tento fakt môže opakovať častejšie. Mária Čunderlíková, riaditeľka Centra MEMORY, však upozorňuje, že je obrovský rozdiel medzi zabúdaním, ktoré súvisí s vekom, a tým, ktoré je zapríčinené chorobou. Pri demencii alzheimerového typu ide o ochorenie.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Riaditeľka podčiarkuje, že pojem starecká senilita sa už nepoužíva. Ide totiž o zastaraný termín. „Sú problémy s pamäťou, ktoré spôsobuje starnutie, a potom sú poruchy pamäti, ktoré spôsobuje choroba,“ vysvetľuje. Rozdiel medzi nimi je v tom, že človek s demenciou pomaly a postupne zabúda na všetko, čo sa počas života naučil. „Starnúci človek občas zabudne nejaké veci, ale neskôr si spomenie, čo chcel,“ objasňuje Čunderlíková. Takýto senior je tiež schopný urobiť úlohy, ktoré si naplánuje. Aj keď občas niečo zabudne, činnosť, ktorú začal, aj dokončí. Naopak, človek s demenciou nie je schopný úlohu naplniť. Dôvod je zrejmý. Jednoducho si na to nespomenie.

Zdravý senior vie aktivitu nielen dokončiť, ale najmä je schopný ju sám aj začať. „Človek s demenciou si nevie činnosť ani začať, lebo zabudol, ako sa robí. Dementný človek všetky činnosti, ktoré sa naučil, postupne zabúda robiť, zdravý nie,“ zdôrazňuje riaditeľka. Rozdiel spočíva aj v tom, že zdravý senior je schopný používať poznámky. „Človek s demenciou si na začiatku ochorenia všetko píše, ale postupne sa v tom začne strácať a pomaly zabudne, na čo a prečo si poznámky vlastne robil,“ dodáva.

Ďalším výrazným rozdielom je to, že človek, ktorého zabúdanie súvisí s vekom, je schopný postarať sa sám o seba. Má teda zachované sebaobslužné činnosti. „Človeku s demenciou postupom času odchádzajú tieto schopnosti, čo v praxi znamená, že začína mať problémy s hygienou, s domácnosťou, nevie si už navariť, zjednodušuje všetky pravidelné činnosti okolo seba, čo vyústi do určitej zanedbanosti,“ približuje Čunderlíková. Senior, ktorý na demenciu netrpí, tieto aktivity buď s niekým pomaly urobí, alebo si to dá urobiť niekomu inému. „Podstatou je, že zdravý senior vie, ako sa to robí, pozná princíp,“ konkretizuje. Zároveň dopĺňa, že človek s demenciou za svoju zanedbanosť nemôže. Takýto človek zabudne na to, ako sa napríklad upratuje. Zanedbanosť chorého seniora teda môže byť podľa odborníčky následkom demencie.

Máte problém s pamäťou?

Máte aj vy vo svojom okolí človeka, ktorý sa sťažuje na problémy s pamäťou? Bežia vám hlavou myšlienky, či je všetko s vašou pamäťou v poriadku? Ak máte 50 a viac rokov, nezostávajte so svojím trápením sami. Využite príležitosť a príďte na bezplatné testovanie pamäti do Centra MEMORY, n. o., na Mlynarovičovej 21 v Bratislave. Po vyšetrení pamäti odborníci centra odporučia ďalší postup. Príznaky zhoršovania pamäti nemusia nutne súvisieť so začínajúcim ochorením mozgu. V prípade, že výsledky naznačujú, že pokles pamäti je spôsobený ochorením mozgu, včasné začatie liečby, ktorá môže byť farmakologická, ale aj nefarmakologická, rozhoduje o priebehu ochorenia a dokáže spomaliť jeho postup. Preto je skorá diagnostika porúch pamäti jednou z našich priorít.

Čo môžeme urobiť, keď máme pochybnosti o tom, či je s našou pamäťou všetko v poriadku?
Existuje možnosť navštíviť odborníka zaoberajúceho sa problémami s pamäťou a otestovať vaše rozumové (kognitívne) schopnosti, akými sú pamäť, myslenie, pozornosť, reč a iné. Takéto vyšetrenie nemusí byť vôbec zdĺhavé. Ťažkosti v oblasti rozumovej výkonnosti môžu vypovedať o začínajúcom ochorení mozgu. No nemusí to tak byť zakaždým. Sú aj iné príčiny, pre ktoré môže človek u seba zaznamenať pokles v oblasti pamäti a myslenia (prípadne jednou – dvomi vetami napísať, že sa tak deje napríklad pri depresii či iných psychických ochoreniach).

Ako prebieha test pamäti?
Vyšetrenie je individuálne a vedie ho psychológ. Test je zložený z viacerých úloh, ktoré ukážu fungovanie jednotlivých rozumových schopností respondenta. Test je štandardizovaný, používaný v diagnostickej praxi aj v iných krajinách. Jeho cieľom je zachytiť prípadné kognitívne problémy a začať ich včasnú liečbu. Súčasťou vyšetrenia je aj vyhodnotenie výsledku testu a konzultácia o ďalšom postupe. Celé vyšetrenie trvá približne 30 minút.

Na koho sa môžeme obrátiť v prípade záujmu?
Možno ste nevedeli, ale v Bratislave existuje špecializované centrum, ktoré sa Alzheimerovou chorobou zaoberá už takmer 15 rokov. Neslúži len pacientom, ktorým bola demencia diagnostikovaná. Poskytuje svoje služby všetkým, ktorí chcú urobiť všetko pre to, aby ich žiadna forma demencie nezaskočila. Ak vám záleží na zdravom starnutí vášho mozgu, príďte na bezplatný test pamäti.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pamäť #demencia #Alzheimerova choroba
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk