Hypertenzia: Znižovanie krvného tlaku. Naozaj áno?

, 02.07.2017 10:06
lekár, krvný tlak, tlakomer, vyšetrenie
Ilustračné foto. Autor:

Tlaková výš nech klesne! O škodlivosti krvného tlaku počul naozaj každý. Naozaj však platí, že znižovanie krvného tlaku je prospešné? Výsledky najnovšej štúdie SPRINT sú presvedčivé.

Normálna hodnota tlaku v päťdesiatke znamená predĺženie zdravého života o sedem rokov," tvrdí kardiológ prof. MUDr. Róbert Hatala, PhD., z Bratislavy. „Sme svedkami nabitých ambulancií u ortopédov, pretože nás bolí koleno, ale treba si uvedomiť, že nedostatok fyzickej aktivity nás zabije spoľahlivejšie ako to boľavé koleno.“ Pacienti so srdcovo-cievnymi diagnózami majú pritom tendenciu prestať užívať lieky. Mesiac po akútnom infarkte myokardu prestane svojvoľne 25 – 30 % z nich užívať aspoň jeden liek. Keď sa robil prieskum, v rámci ktorého sa pacientov pýtali, čo si myslia, ako dlho budú brať lieky na tlak, polovica z nich si myslela, že najviac 6 rokov.

„Pritom hypertenzia je, bohužiaľ, doživotná diagnóza,“ dodáva prof. Hatala. Do popredia sa tak dostáva otázka vzťahu medzi pacientom a lekárom, pretože nepravidelné užívanie liekov, ich svojvoľné vysadzovanie a zlá spolupráca medzi pacientom a lekárom je často dôvodom, že kontrola ich krvného tlaku je nedostatočná. Až 54 % prípadov cievnej mozgovej príhody a 47 % srdcových infarktov vzniká ako dôsledok hypertenzie. Spomedzi orgánov zaťažuje vysoký krvný tlak najmä srdce, mozog, cievy, obličky a oči. Pacienti s hypertenziou majú 2,5-krát vyššie riziko rozvoja cukrovky.

Výhodnejšia bola intenzívnejšia liečba

Už v minulosti prebiehali štúdie, ktoré potvrdzovali zníženie zdravotného rizika, keď sa liečbou znížil krvný tlak. Zároveň sa však objavovali obavy, či benefity znižovania krvného tlaku nemajú svoju hranicu, pod ktorou je už riziko nežiaducich účinkov liečby vyššie ako jeho prínos. Odborníci viedli diskusie, či je intenzívne znižovanie tlaku lepšie ako menej intenzívna terapia a po aké cieľové hodnoty vlastne krvný tlak znižovať. V súčasnosti sa za dobre zvládnuté ochorenie považuje systolický (horný) tlak nižší ako 140 mmHg. Nedávno publikovaná štúdia SPRINT však dokázala, že hypertenziu treba liečiť ešte intenzívnejšie! Dosiahnuté cieľové hodnoty tlaku by mali byť okolo 120 – 140 mmHg.

Na štúdii SPRINT sa zúčastnilo takmer 9 400 pacientov, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín – intenzívne liečená skupina s cieľovou hodnotou horného tlaku 120 mmHg užívala tri druhy liekov na vysoký krvný tlak a štandardne liečená skupina s cieľovým tlakom nižším ako 140 mmHg užívala priemerne dva druhy antihypertenzív. Štúdia bola predčasne ukončená už po 3,3 roka. Prečo? „Už počas tohto času sa ukázal významný prínos intenzívnej liečby,“ konštatuje kardiologička z Bratislavy doc. MUDr. Slavomíra Filipová, CSc.

Intenzívnejšia liečba viedla k poklesu rizika infarktu, mozgovej mŕtvice, akútneho koronárneho syndrómu a srdcového zlyhávania až o štvrtinu. Celková úmrtnosť v intenzívne liečenej skupine sa znížila v porovnaní s bežnou terapiou o 27 %. Intenzívnejšia liečba je spojená s vyšším rizikom nežiaducich účinkov ako hypotenzia (prinízky tlak), poruchy s hospodárením s elektrolytmi a vodou (nežiaduci účinok liekov na odvodnenie – diuretík), synkopa (náhle krátke bezvedomie) či zlyhávanie obličiek – napriek tomu ich výskyt neprevýšil výhody terapie.

Dôležitý vzťah lekár – pacient

Podľa výsledkov štúdie SPRINT aj predchádzajúcich štúdií a ich analýz je možné pre väčšinu pacientov s hypertenziou odporučiť cieľový systolický tlak 130 mmHg. Časť pacientov by dokonca mohla profitovať z ešte nižšieho tlaku. Podľa odborníkov je však v súčasnosti problém dosahovať cieľové hodnoty tlaku už na tej vyššej hranici – pod 140 mmHg. Napriek liečbe sa ich nedarí dosiahnuť u tretiny až polovice pacientov. Častým dôvodom nedostatočnej kontroly tlaku je tzv. terapeutická inercia – necitlivosť pacienta na liečbu, ktorá sa objavuje až u tretiny pacientov s vysokým tlakom. Dôvodom je však aj príliš neskoré začatie liečby antihypertenzívami, ale aj zlá spolupráca pacienta s lekárom, nedôvera pacientov k liečbe, nepravidelné užívanie liekov alebo ich neužívanie.

Štúdia SPRINT ukázala, že u väčšiny pacientov nestačí na kontrolu tlaku jeden liek, ale musia užívať kombináciu dvoch až troch antihypertenzív. To, prirodzene, znižuje ochotu pacienta spolupracovať – dodržiavať predpísanú terapiu. „Aj preto je taká dôležitá otvorená, partnerská komunikácia medzi pacientom a lekárom – najmä pri chronickom ochorení, akým je hypertenzia. Ak pacient lekárovi dôveruje, nebude o liečbe pochybovať a je väčšia šanca, že ju dodrží,“ tvrdí kardiologička z Bratislavy doc. MUDr. Eva Goncalvesová, PhD.

Stačí použiť jemné nuansy v komunikácii. Napríklad namiesto formulácie: „Budete sa liečiť až do smrti, použiť výraz do konca života. Zdôrazniť, že aj pri iných ochoreniach, napríklad cukrovke, je nevyhnutné liečiť sa do konca života. Klásť pacientovi otvorené, nie zatvorené otázky. Nespýtať sa: Je vám všetko jasné, ale opýtať sa: Čo vám nie je zrozumiteľné? Nespýtať sa: Hýbete sa dostatočne? Ale: Aký máte vzťah k fyzickej aktivite? Nie je to vždy jednoduché, nadviazať komunikáciu a viesť ju správnym smerom, ale aj na strane nás lekárov treba ešte urobiť veľa zmien.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#srdcovo-cievne ochorenia #MUDr. Róbert Hatala #krvný tlak #hypertenzia #Eva Goncalvesová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk