Najviac sa im páči v dubovo-hrabových lesoch do nadmorskej výšky šesťsto až osemsto metrov, no v posledných rokoch sa začali objavovať aj vyššie, v horských oblastiach, aj do výšky 1 000, ojedinele dokonca 1 400 metrov nad morom. "Kliešte obľubujú listnaté a zmiešané lesy, no stretnúť ich môžete aj v mestských parkoch či záhradách. Najčastejšie sa vyskytujú v tráve a nízkom poraste,“ vysvetľuje docentka Mária Avdičová, vedúca odboru epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Infikovaný kliešť môže na človeka preniesť závažné ochorenia – kliešťovú encefalitídu, lymskú boreliózu či anaplazmózu. Krv pije samička, larvy a nymfy, samček nie, má za úlohu oplodniť cicajúcu samičku.
V posledných rokoch sa na Slovensku zvýšil počet ochorení na kliešťovú encefalitídu. Človek sa môže nakaziť nielen po prisatí infikovaným kliešťom, ale aj konzumáciou nepasterizovaného mlieka a mliečnych výrobkov od nakazeného zvieraťa. Vlani ochorelo 174 ľudí. Medzi oblasti s dlhodobo najvyšším výskytom ochorení patrí aj Trenčiansky a Žilinský kraj. „Z analýzy trendu chorobnosti na kliešťovú encefalitídu za ostatných 15 rokov v jednotlivých krajoch Slovenska je evidentný prudký, až päťnásobný nárast chorobnosti v Žilinskom a dokonca osemnásobný v Banskobystrickom kraji. Príčinou je aj rozširovanie kliešťov do nových oblastí,“ upozorňuje doktor Tomáš Molčányi z Úradu hlavného lekára Ozbrojených síl SR Ružomberok.
„Nákaze sú vystavené hlavne kozy, prípadne ovce aj kravy, ktoré sa týmto vírusom ľahko nakazia. Nemajú zvláštne príznaky, ale vírus sa krvou dostáva do mlieka,“ konštatuje docentka Avdičová. Vírus kliešťovej encefalitídy sa začne vylučovať mliekom na 2. až 3. deň po nakazení zvieraťa a v mlieku sa objavuje asi 6 dní. „Nepasterizované mlieko infikovaného zvieraťa potom vyvoláva epidémie. Za uplynulý rok ich bolo na Slovensku hlásených päť, z toho v jednej z nich sa infikovalo až 44 pacientov,“ dodáva docentka Avdičová. Ako dodala, najlepšie prežíva vírus v teplotách chladničky (4 až 8 °C). Pri zahriatí na 30 °C a následnom chladení, čo je bežný postup pri výrobe syra, sa zníži počet jednotiek vírusu, ale stále je ho dostatočné množstvo na vyvolanie ochorenia. Vírus sa inaktivuje až pri 65 °C za 10 minút. Inkubačný čas ochorenia sa pohybuje zvyčajne od 7 do 14 dní, zriedka do 28 dní. Vírus vnikne do ľudského organizmu, začne sa rozmnožovať a rozširuje sa do lymfatických uzlín.
Lymfatickými cestami sa dostáva do centrálneho nervového systému a rozličných orgánov. Môže spôsobiť zápal mozgových blán alebo zápal mozgu, ktorého sprievodným znakom môže byť opuch vyvolávajúci tlak na mozog a nervové tkanivo. Tlak môže zhoršiť alebo natrvalo poškodiť funkciu nervov a centrálneho nervového systému.
Keďže pôvodcom ochorenia je vírus, antibiotiká sú proti nemu neúčinné. Liečba je preto zameraná na zmierňovanie príznakov ochorenia. Pacientov hospitalizujú na infekčnom oddelení väčšinou až počas druhej fázy, dostávajú lieky na tíšenie bolesti hlavy, lieky proti opuchu mozgu a na zníženie teploty. Musia byť pod stálym dozorom, pretože si vyžadujú intenzívnu starostlivosť. Jediný účinný spôsob ochrany pred kliešťovou encefalitídou je očkovanie.
„Zvyšujúci sa trend výskytu ochorenia, ako aj počtu alimentárnych epidémií kliešťovej encefalitídy na Slovensku poukazuje na význam a potrebu zvyšovania povedomia obyvateľov o rizikách tohto ochorenia, ako aj o prevencii,“ hovorí profesorka Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo vznikla stránka, na ktorej je možné nájsť si informácie o nákaze a prenose kliešťovej encefalitídy, liečbe, prevencii, ale aj o najčastejších mýtoch a otázkach. K dispozícii sú na webstránkach www.cestykliesta.sk.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako sa chrániť pred prisatím
- vyhýbajte sa miestam s najväčším výskytom kliešťov. Ak sa kliešť neprisaje, choroby sa neprenášajú. Larvy a nymfy dosahujú veľkosť len približne 1 mm a sú takmer priehľadné, takže ich možno ľahko prehliadnuť.
- pohyb v oblasti s výskytom kliešťov obmedzte na čas, keď sú najmenej aktívne. Relatívne bezpečným obdobím je zima a suché leto. Najrizikovejšia je jar a jeseň.
- používajte mechanickú ochranu – oblečenie, ktoré chráni ruky aj nohy, a pevnú obuv. Oblečenie by malo byť svetlé, aby ste zachytený hmyz na ňom dobre videli. Oblečenie môžete naimpregnovať repelentom.
- repelenty používajte správne. Pre krátky pobyt (2 až 4 hodiny) je možné aplikovať ho priamo na kožu. Pri dlhšom pobyte je lepšie impregnovať odev.
- včas a správne ošetrite miesto vpichu. Prisatý kliešť by mal byť čo najskôr objavený a odstránený. Po návrate z prírody si preto celé telo dôkladne prezrite. Ak nájdete na tele kliešťa, odstráňte ho a miesto prisatia ošetrite dezinfekčným roztokom.
- sledujte svoj zdravotný stav aj po opustení oblasti, aby ste prípadne vedeli upozorniť lekára a možný prenos infekcie.
Kam sa najčastejšie prisaje
- hlava
- uši
- krk
- podpazušie
- pupok
- slabiny
- nohy
Patríte do rizikovej skupiny?
- Riziko prisatia kliešťom sa, samozrejme, zvyšuje v závislosti od intenzity pohybu v prírode. Kliešte sa však nevyskytujú len v lese, ale aj v záhradách či v parkoch uprostred miest. Kliešť sa môže prisať aj pri vychádzke so psom uprostred sídliska či prechádzke po mestskom parku, rovnako ako pri práci s drevom v lese.
- Rizikové skupiny: turisti, rybári, poľovníci, športovci, zamestnanci lesného a vodného hospodárstva vrátane žiakov a študentov lesníckych učilíšť a škôl, poľnohospodárski zamestnanci, zememerači, geológovia, značkári turistických chodníkov, zamestnanci horských chát a lanoviek, zamestnanci rekreačných zariadení, príslušníci Policajného zboru a colníci, profesionálni vojaci a vojaci v zálohe, zamestnanci, ktorí vykonávajú práce spojené s prevádzkou a údržbou železničných dráh
- Rizikovým faktorom pri kliešťovej encefalitíde je aj vek. Ochorenie síce postihuje všetky vekové skupiny, priebeh u detí však býva miernejší. Všetky deti, ktoré prekonali kliešťovú encefalitídu, by však mali byť dlhodobo a pozorne sledované. V prípade ochorenia starších ľudí je priebeh ochorenia komplikovanejší. U seniorov sa častejšie vyskytujú trvalé následky a riziko zlyhania organizmu sa zvyšuje.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ako ho nájsť a odstrániť
- Po pobyte v prírode alebo v oblasti s výskytom kliešťov si skontrolujte svoje oblečenie a telo.
- Pozornosť venujte oblastiam hlavy, krku, podpazušia, pupku, slabín a nôh. U detí sa kliešť často nachádza na hlave vo vlasovej čiare a za ušami.
- Ak sú kliešte veľmi malé, môžete ich prehliadnuť. Užitočné je použiť lupu.
- Miesto uhryznutia kliešťom nie je vo väčšine prípadov bolestivé.
- Prisatého kliešťa je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť. Pri odstraňovaní kliešťa buďte opatrní. Dôležité je odstrániť celého kliešťa tak, aby ste nezanechali v rane jeho hlavičku a aby ste ho nerozpučili.
- Na prisatého kliešťa nenanášajte žiadne tekuté ani olejové prípravky. Mohlo by to spôsobiť vyprázdnenie obsahu čriev kliešťa do rany, čím by vzniklo riziko prenosu baktérií alebo vírusov do krvi.
- Kliešťa odstraňujte pinzetou, ktorú pritlačte čo najbližšie ku koži. Kliešťa vyťahujte pomaly kývavým pohybom bez točenia.
- Po vytiahnutí kliešťa zabaľte do papiera a odhoďte. Najvhodnejšie je spláchnuť ho v toalete.
- Po vytiahnutí kliešťa kožu v mieste jeho prisatia vydezinfikujte použitím dezinfekčného prostriedku s obsahom alkoholu alebo jódovej tinktúry.
- Ak rana po niekoľkých dňoch neustúpi, vyhľadajte čo najrýchlejšie odbornú lekársku pomoc.
Zdroj: uvzsr.sk
Vedeli ste, že…
- Larvy kliešťa pripomínajú škvrnu sadze, nymfy sú veľké ako špendlíková hlavička alebo zrniečko maku.
- Po nacicaní krvou narastie samička do veľkosti hrachu.
- Dospelý kliešť môže mať rôznu farbu – červenkastú, tmavohnedú i čiernu.
- Kliešte majú radšej mužov, fajčiarov a tých, ktorí si s mierou doprajú alkohol.
- Nemajú rady cesnakovú arómu, sú slepé, obete si vyhľadávajú podľa dychu, alebo podľa niektorých látok v pote.
- Ľudí so studenými nohami a rukami nenapádajú.
- Po šatách vám môžu loziť aj niekoľko hodín, ak im „nesadnete“ odpadnú a hľadajú si inú obeť.
- Najviac im vyhovuje vlhké teplé počasie do dvadsať stupňov, počas horúcich suchých dní sa zahrabú do pôdy alebo zalezú pod listy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Kde žijú kliešte
Kliešte sú rozšírené v celej Európe a s nimi sa do krajín rozširuje aj vírus kliešťovej encefalitídy. V súčasnosti je rozšírený najmenej v 27 krajinách Európy. Najkritickejšia situácia je v Česku, Litve, Lotyšsku a Slovinsku, kde sa ročne objaví 5 až 10 prípadov ochorenia na 100-tisíc ľudí. Tesne za nimi sa nachádza Estónsko, Slovensko, Švédsko a Švajčiarsko. V Rakúsku, Bielorusku, vo Fínsku, v Maďarsku a Poľsku je výskyt zo spomenutých krajín síce najnižší, rozhodne však nie je zanedbateľný.
Riziko nezaočkovaného cestujúceho, ktorý strávi v endemických oblastiach Rakúska 4 týždne, je jedna k 10-tisíc. Na porovnanie: rovnaké riziko predstavuje pre cestovateľov do Indie brušný týfus.
Ich prirodzeným prostredím sú zmiešané lesy do výšky približne 800 až 1 000 metrov nad morom. Obľubujú vlhké prostredie a najčastejšie sa vyskytujú v tráve a v nízkom poraste na kraji lesov, na čistinách, pri vodných tokoch a pozdĺž lesných chodníkov. V posledných rokoch sa v dôsledku oteplenia presúvajú aj do vyšších nadmorských polôh.
Nie každý kliešť je infikovaný vírusom kliešťovej encefalitídy a nie každý má v sebe baktériu spôsobujúcu lymskú boreliózu. Keďže však nevieme rozlíšiť, ktorý jedinec je a ktorý nie je infekčný, oplatí sa chrániť pred všetkými.
V Európe sa ročne objaví 2– až 3-tisíc prípadov kliešťovej encefalitídy za rok. Monitoring kliešťov na Slovensku potvrdil, že v súčasnosti sa horná hranica kliešťov posunula do výšky 1 000 až 1 400 m n. m., čo je nárast za posledných 30 až 50 rokov o 400 až 600 výškových metrov.
Úmrtnosť na európsky subtyp kliešťovej encefalitídy sa pohybuje od 1 do 4 percent. Za ostatných 20 rokov počet ochorení na kliešťovú encefalitídu vzrastá takmer vo všetkých krajinách Európy vrátane tej našej. Slovensko zatiaľ nepatrí ku krajinám s vysokým rizikom ochorenia, ako je to napríklad v susednom Česku. Napriek tomu je dôležitá prevencia u ľudí žijúcich alebo cestujúcich do oblastí, kde sa ochorenie vyskytuje najviac. Na Slovensku ide najmä o oblasť povodia Váhu, ktorá sa šíri na sever krajiny. Objavujú sa aj nové oblasti výskytu ochorenia. Je dôležité myslieť na to, že Slovensko je známe prenosom kliešťovej encefalitídy prostredníctvom surového kozieho a ovčieho mlieka a výrobkov z nich.
Zdroj: MUDr. Jana Kerlik, PhD., oddelenie epidemiológie, RÚVZ Banská Bystrica
Príbeh: Študentka medicíny so zápalom mozgových blán
Mladá študentka medicíny Eva trávila ešte v 70. rokoch každé prázdniny na Slapskej priehrade v Čechách. Na chatu uprostred lesov a lúk jazdievala pravidelne, občas si na tele našla prisatého kliešťa, ale nijako zvlášť to neriešila. V tom období sa ešte o závažnosti tohto ochorenia veľa nevedelo a preventívne opatrenie v podobe očkovania neexistovalo.
Jeden konkrétny rok sa však, bohužiaľ, pre ňu stal výnimočným. Asi dva týždne po tom, čo sa vrátila z chaty, objavili sa u nej príznaky v podobe horúčky, silných bolestí hlavy a opakované vracanie. Vyzeralo to na ťažší priebeh letnej virózy.
Vracanie a horúčky čoskoro poľavili a vyzeralo to, že všetko bude v poriadku. Lenže o niekoľko dní infekcia udrela s plnou silou – veľké bolesti hlavy, svetloplachosť, tŕpnutie šije. Evina obvodná lekárka bola, našťastie, výbornou diagnostičkou a podľa príznakov spoznala, že pravdepodobne pôjde o zápal mozgových blán. Po prevoze na infekčnú kliniku sa diagnóza kliešťovej encefalitídy potvrdila z lumbálnej punkcie.
Nastali trúchlivé dni na izolačke bez možnosti návštev. Profesor, ktorého Eva poznala zo svojich prednášok na fakulte, ju na jednej strane potešil, že z vírusovej infekcie, ktorú prenášajú kliešte, sa na rozdiel od iných pacientov dostane bez zjavných následkov, pravdepodobne sa jej však podstatne zhorší krátkodobá pamäť. Odporúčal jej dokonca uvažovať o zmene školy, pretože medicína je veľmi náročné štúdium.
Eva musela po prepustení z nemocnice prerušiť svoje štúdium na celý rok. Ťažko sa sústreďovala na čítanie a na ďalšie činnosti spojené s potrebou vnímania a vštepovania si nových pojmov. Priateľ sa s ňou rozišiel a spolužiaci z fakulty zatiaľ pokračovali v medicínskom štúdiu. Dievčina to však nevzdala a po nevyhnutnej zdravotnej prestávke študovala ďalej, hoci to bolo omnoho ťažšie ako pred ochorením. Paradoxom bolo, že si na skúške z infekcií vytiahla otázku na tému kliešťovej encefalitídy. Po dvoch rokoch sa stretla s profesorom z kliniky, ktorý jej odporúčal zmeniť štúdium. To napokon dokončila – hoci s veľkým úsilím a rôznymi problémami. Jej strach z kliešťov pretrváva. Keď sa neskôr stala mamou, postarala sa o to, aby jej deti boli zaočkované proti kliešťovej encefalitíde. Našťastie, už existuje táto možnosť.
Zdroj: Podľa odborného časopisu Očkování a cestovní medicína, kazuistika MUDr. Věry Faierajzlovej, bs
Kliešte môžu prenášať závažné ochorenia
Kliešťová encefalitída
- je závažné vírusové ochorenie mozgu, miechy alebo mozgových obalov. Vírus sa po vniknutí do ľudského organizmu začne rozmnožovať a rozširuje sa do lymfatických uzlín. Lymfatickými cestami sa ďalej dostáva do rôznych orgánov, predovšetkým však mieri do centrálneho nervového systému. Tam môže spôsobiť zápal mozgových blán alebo zápal mozgu, ktorého sprievodným javom je aj opuch spôsobujúci tlak na mozog a nervové tkanivo. Tlak môže zhoršiť alebo natrvalo poškodiť funkciu nervov a centrálneho nervového systému.
- vírus sa môže prenášať: prisatím kliešťa; konzumáciou nepasterizovaného mlieka nakazených zvierat; krvnou transfúziou od nakazeného človeka
- výskyt kliešťovej encefalitídy má na Slovensku dlhodobo rastúci trend. Najčastejším dôvodom nákazy je prisatie kliešťa. Dôvodom šírenia nákazy je aj rozširovanie kliešťov do nových oblastí. Kým v minulosti žili v nížinách, v súčasnosti sa vyskytuje aj vo výškach 1 000 až 1 400 m n.m.
- príznaky a štádiá: diagnóza sa potvrdzuje vyšetrením prítomnosti protilátok v krvi. Kliešte prenášajú vírus ochorenia aj na zvieratá a z nich ďalej na človeka. K prenosu ochorenia dochádza najmä od jari do jesene.
- Prvá fáza pripomína chrípku, sprevádzanú bolesťami hlavy a svalov, zvýšenou teplotou.
- Druhá fáza nasleduje s odstupom niekoľkých dní a situácia sa začína komplikovať. Môžu nastúpiť nasledujúce príznaky: stupňujúca sa bolesť hlavy; poruchy pamäti; dezorientácia; závraty; poruchy spánku; poruchy vedomia
- väčšina pacientov vyzdravie, časť z nich však znáša aj po vyliečení trvalé následky ochorenia. Až 58 % pacientov trpí postencefalitickým syndrómom (nešpecifické poruchy neurologického charakteru – obrna, hluchota, poruchy správania atď.), 26 až 46 % má dlhodobé následky; 10 % trpí trvalým ochorením chrbtice. Priebeh ochorenia u detí býva miernejší, no štúdie poukazujú na to, že ani pri deťoch nie sú trvalé následky výnimkou. Deťom hrozí rovnako ako dospelým riziko chronickej bolesti hlavy, zhoršenej pamäte, únavy, podráždenosti a problémov so sústredením. Na kliešťovú encefalitídu neexistuje liek.
Foto: SHUTTERSTOCK
Lymská borelióza
- infekčné bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje celý organizmus. Prenášajú ju kliešte, ale aj iný cudzopasný hmyz, napríklad komáre, blchy, vši a muchy. Najčastejšie postihuje kožu, kĺby, srdce a nervový systém. Ochorenie hrozí, najmä ak je kliešť prisatý na tele hostiteľa viac ako 24 hodín. Ak ho hostiteľ objaví a odstráni skôr, riziko ochorenia klesá
- diagnostika: špeciálnym vyšetrením krvi
- prejavy: okrúhla začervenaná škvrna na koži v mieste, kde sa kliešť prisal na telo. Môže mať priemer až 15 centimetrov a môže sa objaviť niekoľko dní, ale aj týždňov po uhryznutí. Najčastejšie sa prejaví horúčkou, únavou, bolesťami svalov a kĺbov. Môže sa vyskytnúť pocit obmedzenej hybnosti šije, bolesti svalov a kĺbov, zväčšené lymfatické uzliny alebo začervenanie spojoviek
- liečba: antibiotikami. Hlavným problémom tohto ochorenia je však častá neprítomnosť príznakov a neobjavenie choroby. Neliečené ochorenie sa môže vyvinúť do chronického štádia a postihnúť srdcový sval alebo centrálny nervový systém. Hrozia zápaly mozgu, mozgových blán, miechy, obrna tvárového svalstva a podobne. V týchto prípadoch sa ochorenie lieči intravenóznym podávaním antibiotík
- ako sa chrániť: najlepšou ochranou je chrániť sa pred prisatím kliešťa, ale aj pred samotným ochorením tak, že budete pri pohybe v prírode nosiť dlhé tričko a nohavice; používať repelent; pri návrate z prírody si pozorne poprezerajte celé telo aj oblečenie.
Foto: SHUTTERSTOCK
Ehrlichióza
- je ďalšie infekčné ochorenie prenášané kliešťami. Ide o vážne ochorenie, ktoré, ak sa nelieči, môže mať závažné následky najmä u ľudí so zníženou obranyschopnosťou. Je ťažké ju diagnostikovať len podľa klinických príznakov. Prejavuje sa horúčkami, ktoré trvajú 3 až 8 dní. Sprevádzajú ju bolesti hlavy a svalov, len pri 20 percentách sa objavuje vyrážka. V raných štádiách je dobre liečiteľná. Najvhodnejšia liečba je antibiotická.
Anaplazmóza
- je infekčné ochorenie ľudí a zvierat, ktoré spôsobuje baktéria Anaplasma phagocytophilum. Pôvodcom anaplazmózy je v niektorých oblastiach Slovenska infikovaný v priemere každý dvadsiaty kliešť. V súčasnosti je známa prítomnosť anaplaziem aj u voľne žijúcich líšok, jeleňov, hlodavcov i hmyzožravcov, ktoré sú rezervoármi pôvodcu ochorenia v prírodných ohniskách.
- inkubačná doba je 1 až 3 týždne od prisatia infikovaného kliešťa, keď sa objavia príznaky pripomínajúce chrípku. V tele Anaplasma phagocytophilum napáda biele krvinky a oslabuje tým imunitný systém. Vyvoláva horúčky, nechutenstvo, bolesti hlavy, t. j. ochorenie podobné chrípke. Lieči sa antibiotikami. Bakteriálne ochorenie môže byť smrteľné len vo výnimočných prípadoch (pravdepodobnosť je menšia ako 1 percento u ľudí s oslabenou imunitou).
Babezióza
- ochorenie prenášané tiež kliešťami spôsobuje prvok rodu Babesia. V Európe doteraz prevažujú ochorenia spôsobené druhmi Babesia divergens alebo B.bovis žijúcimi v červených krvinkách pacienta. Ochorenie je diagnostikované zriedkavo, trpia ním predovšetkým osoby bez sleziny, prípadne imunodeficitné. Býva často ďalšou infekciou sprevádzajúcou lymskú boreliózu. Postihuje väčšinou pacientov starších ako 50 rokov.
Rickettsióza
- ochorenie spôsobené malými pleomorfnými coccobacillmi (vši, ploštice, blchy, kliešte). Diseminujú krvou a v mieste pohryznutia vektorom vzniká vyrážka, sprevádzaná hemorágiou a tvorením chrást. Lokálne obštrukcie ciev za 1 – 4 týždne, nasleduje kašeľ, príznaky podobné chrípke, horúčky, vyrážky, zápal pľúc, delírium, šok.
Zdroj: uvzsr.sk
Mýty a fakty: O kliešťoch
- Mýtus: Kliešť je záležitosťou prírody a vidieka, nie mesta.
- Fakt: Pravdou je, že kliešte sa vyskytujú v mestských parkoch či záhradách rovnako ako v lesoch a na lúkach na vidieku.
- Mýtus: Mal som už v živote množstvo kliešťov, nič sa mi nemôže stať.
- Fakt: V minulosti sa na našom území podľa prieskumov nachádzalo dokázateľne menej prípadov kliešťovej encefalitídy. Počet nakazených sa do roku 2013 každý rok zvyšoval.
- Mýtus: Kliešte tu vždy boli, napijú sa a spadnú.
- Fakt: Pravdou je, že čím skôr kliešťa objavíte a správne vyberiete, tým nižšia je šanca, že sa nakazíte vírusom kliešťovej encefalitídy. Včasné a skoré odstránenie kliešťa je rovnako dôležité ako spomínaná prevencia proti ochoreniam.
- Mýtus: Lymská borelióza je „horšia“ a nedá sa proti nej očkovať.
- Fakt: Áno, kliešte prenášajú okrem pôvodcu kliešťovej encefalitídy aj pôvodcu lymskej boreliózy, proti ktorej neexistuje očkovanie. Boreliózu však možno liečiť antibiotikami, na rozdiel od encefalitídy, pri ktorej lekári liečia len príznaky.
- Mýtus: Kliešte skáču na ľudí zo stromov.
- Fakt: Kliešte sa najčastejšie zdržujú v tráve a na nízkych porastoch do výšky 50 cm. Po tele sa však pohybujú, preto si ich môžete nájsť napríklad aj na krku či vo vlasovej časti hlavy.
Foto: SHUTTERSTOCK
Otázky a odpovede: O prevencii
Prečo si dať pozor na kliešťa?
Kliešte sa nachádzajú po celom Slovensku. Číhajú teda všade. Kliešť sa na hostiteľa neprichytí bezprostredne po tom, čo sa dostane na jeho telo, ale hľadá si vhodné miesto, ktorým je obvykle jemná a vlhká pokožka. Najmä v podpazuší, slabinách, zákolenných jamkách, za ušami alebo na bruchu. Môže sa prisať na akomkoľvek inom mieste, často i na hlave vo vlasoch. Veľmi nebezpečné ochorenia, ktoré môže spôsobiť, je kliešťová encefalitída alebo lymská borelióza. Z boreliózy hrozí postihnutie nervov, kĺbov a ďalšie komplikácie, napríklad choroby srdca.
Ako sa chrániť?
Prvoradé je pred odchodom do prírody použiť ochranný prostriedok – repelent. Vhodné je obliecť si aj dlhé nohavice či vrchný diel s dlhými rukávmi, aby sme mali čo najmenej odhalenej kože. Ak sa dá, vyhýbať sa vysokým trávam a kríkom, pretože práve tam sa kliešte zdržujú najviac. Po príchode domov je potrebné si dôkladne prezrieť celé telo a skontrolovať, či sa nejaký kliešť predsa len neprisal. Prevenciou je aj očkovanie proti kliešťovej encefalitíde. Toto zápalové ochorenie mozgu a mozgových blán môže mať až smrteľné následky.
V ktorých častiach Slovenska sa najčastejšie vyskytujú?
Kliešte sa vyskytujú na celom Slovensku, ale nie všetky sú nosičom vírusu. V niektorých oblastiach je veľké množstvo infikovaných kliešťov, v iných sú nakazené ojedinelo alebo vôbec nie. Endemické oblasti (oblasti s výskytom nakazených kliešťov) sú na Slovensku lokalizované predovšetkým pozdĺž brehov rieky Váh. V tejto oblasti sa zaznamenáva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu, aj keď je potrebné poznamenať, že na Slovensku nie je vysoký výskyt ochorení na kliešťovú encefalitídu (v posledných 10 rokoch sa výskyt ochorení pohyboval od 57 do 163). Okrem okolia Váhu možno za endemické územie považovať aj juhozápadnú časť Slovenska (napr. pohorie Tríbeč, Vtáčnik, Nitrianska a Pohronská pahorkatina, oblasť Malých Karpát okresy Trenčín, Nové Zámky, Nitra a Levice). Výskyt infikovaných kliešťov sa však v súčasnosti zaznamenáva už aj v oblastiach, kde v minulosti neboli endemické, t. j. mení sa na Slovensku areál ich rozšírenia. Podľa tvrdenia parazitológov kliešte postupujú do vyšších polôh. S týmto parazitom sa tak môžu stretnúť ľudia v oblastiach, kde ich doteraz nepoznali. Je to dôsledok zmeny klimatických podmienok.
Kedy je najlepší čas na očkovanie proti kliešťovej encefalitíde?
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde možno začať kedykoľvek počas roka, ale najvhodnejšie je začať s očkovaním práve v zimných mesiacoch. Zima je najvhodnejšia, pretože vtedy je aktivita kliešťov nízka a organizmus má dostatok času vytvoriť si protilátky v adekvátnom množstve skôr, ako nastane obdobie masívneho výskytu kliešťov.
Hradia vakcíny proti kliešťovej encefalitíde zdravotné poisťovne?
Vakcíny proti kliešťovej encefalitíde nehradia zdravotné poisťovne, hradí si ich každý záujemca o očkovanie sám.
Ako sa treba chrániť pred kliešťovou encefalitídou?
Pred ochorením na kliešťovú encefalitídu sa môžeme chrániť správnym odevom, prípadne použitím repelentov. Kliešťová encefalitída sa môže preniesť aj alimentárnou cestou kozím, kravským či ovčím mliekom, ktoré nebolo dostatočne tepelne upravené. Mlieko je potrebné pred konzumáciou prevariť alebo piť pasterizované. Hneď ako si nájdeme prisatého kliešťa je potrebné ho čo najrýchlejšie odstrániť, najlepšie pinzetou kývavými pohybmi, bez točenia. Následne je potrebné kožu v mieste prisatia kliešťa vydezinfikovať.
Zdroj: uvzsr.sk, cestykliesta.sk