„Inaktivita je novodobá epidémia šíriaca sa ako dôsledok konzumného životného štýlu a má deštruktívne účinky na naše zdravie. Závažne nám stúpa počet pacientov trpiacich napríklad tukovou chorobou pečene," upozorňuje hepatológ a prednosta II. internej kliniky SZU FNsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica Ľubomír Skladaný. Tuková choroba pečene sa vyvíja dlho nepozorovane, a ak sa neodhalí a nelieči, pacient končí s cirhózou pečene a jej následným zlyhaním až smrťou. „Toto ochorenie vzniká práve v dôsledku toho, ako sa stravujeme a koľko sa hýbeme. Snažíme sa na alarmujúci stav vo vývoji chorôb pečene, ktorých vznik priamo súvisí s nesprávnym životným štýlom, stále upozorňovať,“ vraví doktor Skladaný.
Pečeň je takzvaným mozgom tráviaceho traktu. Ako ho ovplyvňuje? Podľa doktora Skladaného mu ponúka zmierenie so všetkým, čo doň vstúpi, je takzvaným imunitným mierotvorcom a dáva mu správy o nebezpečnosti zložiek potravy. „Ľudia však zriedka najprv preskúmavajú svoje jedálničky, aby zistili, ktoré potraviny im spôsobujú ťažkosti. Radšej vyhľadajú lekára, aby im ťažkosti odstránil liekmi,“ konštatoval.
Vysiela vôbec pečeň nejaké signály o tom, že je v ohrození? „Postihnutému človeku obvykle žiadne, do krvi ich však vysiela alebo na sonografii „nevyzerá dobre“. Preto je dôležité aktívne sa jej pýtať, „ako sa má“. Tento prístup sa volá skríning. Sme v štádiu určovania, kto na Slovensku by si mal dať tieto vyšetrenia urobiť. Dnes sa dá povedať, že sú to všetci neabstinenti, ľudia s cukrovkou, nadváhou, so zvýšenou hladinou tukov v krvi a jedinci s rizikovým správaním pre infekciu hepatitídou C. Je snaha šíriť tieto informácie medzi ľudí všetkými možnými spôsobmi,“ konštatuje hepatológ.
Medzi najčastejšie ochorenia pečene patrí alkoholová choroba, autoimunitné choroby, vírusové hepatitídy a už spomínaná tuková choroba pečene. Ako upozornil hepatológ, práve steatóza je dobre preventabilná. „Jednoznačným nástrojom je životospráva. Je však neuveriteľné, že zdravý spôsob života sa dlhodobo udrží iba u asi 10 percent ohrozených jedincov. Preto je veľmi dôležité pomôcť im inak, ako iba strohými rozkazmi „schudnite“, „nepite“, „nejedzte“, „hýbte sa“ a po neúspechu kritikou, hnevom a odsudzovaním. Je to podobné, ako odporučiť niekomu „buďte šťastný“. Treba pôsobiť veľmi konkrétnym a osobným spôsobom. Pracuje sa na tom pre našich pacientov intenzívne. Za najsilnejší jed sa okrem alkoholu považuje cukor, predovšetkým fruktóza – hľadajte ju na obaloch a vyhýbajte sa jej. Je takmer všade. Varte doma, jedzte prevažne doma, a je to,“ približuje možnosti prevencie.
A aká strava jej prospieva? „My smieme informovať iba na základe takzvanej dokladovanej medicíny, teda na základe veľmi prísne usporiadaného výskumu. Najsilnejšie argumenty sú pre stredomorskú stravu,“ hovorí Skladaný.
Ľudia si musia uvedomiť, že ochorenia pečene súvisia aj s inými chorobami. Ako povedal doktor Skladaný, dokonca vo veľkej miere. "Súvislosti sa len teraz v plnej miere odhaľujú. Je značné zameranie na srdce, obličky, imunitu, rakovinu, črevá, mozog… Pečeň je predsa okrem mikrobiómu najväčší orgán tela. Ak sa k nej nezačneme správať inak, za zlozvyky v životospráve nám vystaví vysoký účet,“ upozornil.
Foto: SHUTTERSTOCK
Najčastejšie ochorenia pečene
Pečeň je životne dôležitý orgán umiestnený pod pravým rebrom. Orgán s váhou 1 až 1,5 kg má pre ľudské telo celý rad funkcií: premenu živín z potravy na nevyhnutné zložky krvi, ukladanie vitamínov a minerálov, reguláciu krvnej zrážanlivosti, metabolizáciu a detoxikáciu látok, ktoré by inak boli pre organizmus škodlivé. Pečeň tiež vytvára faktory, ktoré pomáhajú imunitnému systému bojovať s infekciami, odstraňujú baktérie z tela a tvoria žlč, ktorá je nevyhnutná pre trávenie.
Pečeňové choroby sú delené podľa príčiny aj účinku na pečeň. Príčiny pečeňových chorôb zahŕňajú infekcie, poranenia, liekové a toxické poškodenie, autoimunitné procesy alebo genetické defekty. Tieto príčiny môžu viesť k hepatitíde, cirhóze, k vzniku žlčových kameňov, k pečeňovej steatóze a vo vzácnych prípadoch aj k rakovine pečene. Genetické defekty môžu poškodzovať jej vitálne funkcie a viesť k akumulácii poškodzujúcich látok, ako sú železo alebo meď.
Hepatitídy
Existujú dve hlavné formy. V prvom prípade dochádza k rýchlemu rozvoju zápalu (akútna hepatitída), v druhom k pomalému rozvoju zápalu a poškodenia pečene (chronická hepatitída). Hoci ju môže vyvolať čokoľvek, najčastejšie je spôsobená infekciou jedným z niekoľkých vírusov infekčnej hepatitídy. Tieto vírusy sa nazývajú podľa poradia, ako boli objavené ako vírusy hepatitídy A, B, C, D, a E.
Hepatitída A sa šíri infikovanou vodou a potravou a je obzvlášť bežná u detí. U dospelých sa môžu vyvinúť príznaky ako žltačka, nauzea, hnačka a únava, ale u detí často ani nevieme, že boli infikované.
Hepatitída B sa vyskytuje na celom svete a je obzvlášť častá v Juhovýchodnej Ázii a Afrike. Je stále najčastejšou príčinou akútnej vírusovej hepatitídy v Severnej Amerike a v Európe. Podľa Národného centra pre infekčné choroby v USA je počas svojho života infikovaný vírusom hepatitídy B v Spojených štátoch jeden človek z 20. Prenáša sa expozíciou krvi, pohlavným stykom a z matky na dieťa. Príznaky nemusia byť žiadne, môžu byť mierne a pripomínať chrípku alebo môžu byť akútne. U väčšiny pacientov dôjde k zlepšeniu bez akejkoľvek liečby, ale zhruba 1 až 3 % ochorie chronickou infekciou, títo pacienti sú schopní infikovať iných ľudí a vyvinie sa u nich chronické progresívne ochorenie pečene. Chorí s oslabeným imunitným systémom majú zvýšené riziko chronickej infekcie (približne 10 %). Obzvlášť rizikoví sú novorodenci, u ktorých dochádza v 90 % k rozvoju chronickej infekcie.
Hepatitída C sa šíri najmä kontaminovanou krvou. Môže to byť používaním spoločných ihiel alebo iných nástrojov medzi narkomanmi; použitím kontaminovaných nástrojov používaných pre piercing a tetovanie; profesionálnou expozíciou pracovníkov v zdravotníctve používajúcich ihly alebo iné ostré predmety; pri sexuálnych aktivitách vedúcich k poraneniu tkanív; prenosom z matky na plod; alebo poranením pri športe alebo iných aktivitách.
Hepatitída D a E sú vzácne.
Steatóza pečene (stukovatenie pečene)
Pečeňová steatóza vedie k zväčšeniu pečene, k jej bolestivosti a k abnormálnym pečeňovým funkciám. Najčastejšou príčinou je nadmerná konzumácia alkoholu. Ide väčšinou o reverzibilné ochorenie, ktoré ustupuje pri abstinencii. Inou príčinou pečeňovej steatózy je nealkoholová steatohepatitída (NASH), najčastejšia chronická hepatitída po vírusových zápaloch pečene. Hoci príznaky sú väčšinou mierne, môže viesť až k rozvoju cirhózy. Najčastejšie sa vyskytuje u jedincov s nadváhou a u diabetikov.
Cirhóza
Akákoľvek príčina vedúca k chronickému poškodzovaniu pečene môže viesť k cirhóze. Tá je charakterizovaná bunkovým odúmrtím a zjazvenatením, je to progresívne ochorenie, ktoré vedie k nevratnému poškodeniu. Lieči sa obmedzením vyvolávajúcej príčiny. Ak je spôsobená vírusovou infekciou alebo inou liečiteľnou príčinou poškodenia pečene, môže liečba stabilizovať ochorenie a zabrániť zhoršeniu pečeňových funkcií. Cirhóza nemá v skorých štádiách žiadne príznaky, ale pri progresii môže viesť k zväčšovaniu brucha, atrofii svalov, krvácaniu do zažívacieho traktu, tvorbe modrín, zväčšeniu prsníkov u mužov a k ďalším problémom.
Obštrukcie žlčových ciest
Žlčové kamene, nádory, trauma zápaly môžu viesť k blokáde alebo obštrukcii žlčových ciest odvádzajúcich žlč z pečene. Ak dôjde k obštrukcii, akumuluje sa žlč s odpadovými produktmi a koža a oči pacienta zožltnú (žltačka); bilirubín v moči mení jej farbu na tmavohnedú, zatiaľ čo jeho chýbanie v čreve spôsobuje svetlú farbu stolice (podobné symptómy sa môžu vyskytnúť aj pri akútnej hepatitíde a občas aj pri cirhóze). V krvných testoch môžu byť vyššie hladiny bilirubínu, alkalickej fosfatázy (ALP) a ďalších pečeňových enzýmov. Cholesterol a žlčové pigmenty (bilirubín) v žlči môžu vytvárať v žlčníku kamene. Tieto môžu, ale nemusia spôsobovať problémy, v závislosti od ich veľkosti a umiestnenia. Ak sú prítomné dlhší čas, môžu poškodiť žlčník a jeho funkcie; to je často vnímané pacientmi, ako nadúvanie a diskomfort v epigastriu po jedle, obzvlášť po tučných jedlách. Žlčové kamene môžu blokovať žlčovody, ktoré odvádzajú žlč zo žlčníka, a spôsobujú ostrú bolesť, ktorá sa vyvíja náhle v pravej hornej časti brucha a v mnohých prípadoch vedú k infekcii žlčníka a k horúčke. Môže tiež dôjsť k obštrukcii pečeňovej žily, žily odvádzajúcej krv z pečene, čo vedie k zníženiu prietoku krvi odchádzajúcej z pečene. Obštrukcie môžu byť spôsobené nádormi stláčajúcimi žilu alebo krvnou zrazeninou v žile. Obštrukcie môžu byť chronické a spôsobovať niektoré symptómy, ale väčšinou sú akútne a život ohrozujúce. Niektoré môžu byť liečené medikamentózne, iné vyžadujú chirurgickú liečbu.
Rakovina pečene
Hepatitída a cirhóza môžu viesť v niektorých prípadoch k rakovine pečene, ale častejšie nádorové ochorenie vychádza z inej časti tela a potom metastázuje do pečene. Pokiaľ nádor vychádza z pečene, hovoríme o primárnej rakovine pečene. Najčastejším typom je hepatocelulárny karcinóm, nádor, ktorý vychádza z pečeňových buniek. Podľa Americkej spoločnosti pre rakovinu tento typ nádoru vysvetľuje 3 zo 4 prípadov primárnej rakoviny pečene. Ďalšie jeden až dva prípady z 10 sú cholangiokarcinómy, nádory, ktoré vychádzajú zo žlčovodov. Ľudia, ktorí majú chronickú hepatitídu alebo cirhózu, by mali byť pravidelne kontrolovaní pre možný rozvoj rakoviny pečene, a to pomocou sledovania hladín alfa-fetoproteínu a ultrazvukového vyšetrenia.
Genetické ochorenia
Hemochromatóza je najčastejším genetickým ochorením pečene. Je spôsobené nadmerným ukladaním železa a je zvyčajne diagnostikované u dospelých. Ďalej existuje množstvo genetických chorôb pečene, ktoré postihujú deti. Najbežnejšia je deficiencia alfa 1-antitrypsínu. Väčšina genetických chorôb pečene je spôsobená chýbaním enzýmu alebo bielkoviny, čo vedie k poškodeniu pečene ukladaním materiálu (napríklad galaktosémie, absencia enzýmu pre mliečny cukor vedúca k akumulácii tohto cukru; alebo Wilsonova choroba, kde dochádza k akumulácii medi v pečeni). U novorodencov môže poškodenie pečene vyvolať aj iný defekt (napríklad biliárna atrézia, kde chýbajú žlčové cesty alebo sú príliš malé).
Cysta na pečeni
Môže, ale tiež nemusí postihnutému komplikovať život. Záleží na jej umiestnenie, príčine a v niektorých prípadoch aj frekvencie, pretože na pečeni môže byť cýst viacero. Najčastejšie príznaky cysty na pečeni: nadúvanie, tráviace ťažkosti, bolesti brucha, zväčšujúci sa objem brucha, nechutenstvo, žltá koža, žltkasté beľmo, žltačka.
Infekčná mononukleóza
Je ochorenie, ktoré sa šíri vírusovou infekciou. Štatistiky ukazujú, že najčastejším zdrojom nákazy je vírus Epstein-Barrovej, takzvaný EB vírus. Ide o herpetický vírus. K infekcii dochádza najviac cez prenos slín. Rizikové je teda bozkávanie, pitie z rovnakej fľaše alebo hrnčeka, fajčenie spoločnej cigarety a pod. K nákaze však môže dôjsť aj prostredníctvom kvapôčkovej infekcie, aj keď ide o malé percento vzniku mononukleózy týmto spôsobom. Príznaky: veľká únava, bolesť v krku, zväčšené lymfatické uzliny, vysoké horúčky, bolesť pod pravým rebrom (dôsledok zväčšenie pečene a sleziny). Opakom je priebeh infekčnej mononukleózy bez zjavných príznakov a ťažkostí.
Foto: SHUTTERSTOCK
Príznaky, ktoré by ste nemali podceňovať
- Kožné zmeny: Jedným z viditeľných problémov s pečeňou sú náhle zmeny na koži. Tá zvykne meniť farbu a drží akýsi žltkastý odtieň. Okrem pokožky vám zožltnú nechty alebo špičky prstov. Dôvodom je, že pečeň neuvoľňuje toxíny z tela správne a bilirubín sa začína hromadiť pod kožou.
- Svrbenie alebo precitlivenosť kože: Skoré príznaky problémov s pečeňou sa môžu prejaviť aj ako svrbivé miesta na koži, ktoré sa postupne zhoršujú. Koža je na dotyk veľmi citlivá, ľahko sa zapáli a veľmi svrbí.
- Zmeny moču a stolice: Niektorí ľudia, ktorých pečeň nefunguje správne, si všimnú zmeny, keď idú na toaletu – moč môže byť tmavej farby. Často sa mylne domnievajú, že sú iba dehydrovaní. No ak pijete správne množstvo tekutín, moč by mal byť väčšinou jasný. Niektorí pacienti s ochorením pečene postrehnú aj zmeny v stolici, ktorá môže byť bledá, krvavá alebo sivá.
- Bolesti a opuch v bruchu: Kŕče alebo bolesti v podbrušku, ktoré sprevádzajú pocity nafúknutia a tlak v bruchu, sú signálom, že sa s pečeňou niečo deje. S každým zhoršením a vývinom ochorenia sa objavuje aj opuch.
- Chronická únava: Ak sa začnete cítiť malátne, pociťujete slabosť alebo chronickú únavu, aj to by mohlo byť prvým príznakom problémovej pečene. V takom prípade by ste mali spomaliť tempo. Ak sa príznaky nevytratia, navštívte lekára.
Fajčenie v tehotenstve poškodzuje pečeňové bunky nenarodených detí
Fajčenie v tehotenstve poškodzuje u nenarodených detí ich pečeňové bunky. Vyplýva to zo štúdie škótskych vedcov, ktorí zistili, že zmes chemikálií v cigaretách má výrazne škodlivý vplyv na vývoj týchto buniek. Odborníci zároveň zistili, že tieto chemikálie inak pôsobia na plody mužského a ženského pohlavia. Výsledky výskumu zverejnili v odbornom časopise Archives of Toxicology.
Foto: SHUTTERSTOCK
Tím vedcov z univerzít v Edinburghu, Aberdeene a Glasgowe skúmal vplyv fajčenia matiek na pečeňové tkanivo ich nenarodených detí pomocou metódy, pri ktorej použili embryonálne pluripotentné kmeňové bunky. Z nich dokázali vytvoriť pečeňové tkanivo, ktoré vystavili chemikáliám, ktoré obsahujú cigarety, vrátane látok špecifických pre plody fajčiacich matiek. Na základe toho zistili, že táto chemická zmes ničila toto tkanivo viac ako jednotlivé zložky. „Je známe, že cigaretový dym má škodlivé účinky na plod, ale nemáme primerané nástroje na ich detailnejší výskum. Tento nový prístup znamená, že máme nové zdroje obnoviteľného tkaniva, ktoré nám umožní pochopiť vplyv cigariet na nenarodené dieťa na úrovni buniek,“ uviedol pre BBC David Hay z Edinburskej univerz.
„Táto práca je súčasťou pretrvávajúceho projektu, ktorý nám má pomôcť porozumieť, aké škodlivé účinky na vývoj plodu má fajčenie u tehotných žien. Tieto zistenia poukázali na základné rozdiely medzi poškodením u mužských a ženských plodov,“ vysvetlil Paul Fowler z Aberdeenskej univerzity. Tieto rozdiely sa prejavovali tak, že pečeňové tkanivo u mužských plodov prejavovalo znaky zjazvovania, zatiaľ čo v prípade ženských embryí išlo o poškodenie bunkového metabolizmu.
(SITA)
Zásady pečeňovej diéty
- diéta je energeticky a biologicky plnohodnotná, vhodná na prechodný i na dlhší čas
- má sa skladať z potravín, ktoré majú pri zníženom obsahu tuku aj znížený obsah cholesterolu; je v nej obmedzené používanie vaječných žĺtkov a čiastočne aj masla
- dôležitý je správny výber tukov a vhodná technologická úprava. Vylučujú sa prepálené tuky a tuky s vysokým obsahom cholesterolu (masť, slanina, škvarky)
- okrem čerstvého masla možno na omastenie použiť iba jednodruhový olej
- často sa objavuje neznášanlivosť mlieka, preto sa musí úplne vylúčiť, alebo obmedziť jeho príjem na minimum; nevylučujú sa mliečne výrobky (nízkotučné syry, nízkotučný tvaroh)
- obmedzujú sa potraviny a jedlá ťažko stráviteľné, s vyšším obsahom celulózy, cholesterolu a nafukujúce jedlá
- všetky pokrmy majú byť ľahko stráviteľné
- z technologických postupov sa používa varenie a dusenie, zriedka pečenie; jedlá možno pripravovať aj na grile; vyprážanie sa nepoužíva vôbec
- pozornosť treba venovať výberu vhodných tukov, ich množstvu a spôsobu ich tepelného opracovania. Povolené množstvo čerstvého masla preto pridávame až do hotového pokrmu
- mäso sa opeká nasucho a podlieva sa nemastným vývarom z riedkych kostí alebo neveľkým množstvom vody
- pokrmy sa zahusťujú múkou opraženou nasucho alebo zátrepkou (zápražka sa nepoužíva)
- obmedzujú sa všetky potraviny s vyšším obsahom cholesterolu – najmä vaječný žĺtok, mozoček
- z ostatných potravín treba obmedzovať ťažko stráviteľné potraviny, najmä tie, ktoré obsahujú väčšie množstvo rastlinnej vlákniny (celulózy) a zapríčiňujú nafukovanie. Preto sa nepodáva napr. čerstvé kysnuté pečivo, kel, kapusta, strukoviny, väčšie množstvo zeleného hrášku, zelenej fazuľky a karfiolu
Foto: SHUTTERSTOCK
Polievky: sa zahusťujú iba múkou opraženou nasucho alebo zátrepkou. Až do hotovej polievky možno pridať trochu čerstvého masla. Ako závarka sa používa cestovina, ryža, krúpky, ovsené vločky, krupica, liate cesto, krupicové halušky, osušený rožok, strúhané cesto, zemiaky, vaječný bielok
- vhodné polievky: zemiaková zapražená so zeleninou, zelerová, drožďová, kuracia, drobková, diétna gulášová, hovädzia, kalerábová, rascová, mrkvová, ragú, rybacia, špenátová s bielkom, krúpová, vločková, zeleninová, žemľová, z hlávkového šalátu, hašé, karfiolová, brokolicová, jemná paradajková, polievka z riedkych kostí, bujón
Mäso: vhodné je: chudé hovädzie zadné, chudé bravčové stehno, chudé teľacie, králik, kurča, morčacie prsia, nemastné ryby – napr. kapor, pstruh, morské filé
- z údenín sú vhodné jedine diétne druhy – hydinová šunka, diétna šunka, morčacia a kuracia šunka, liptovská saláma, šunková saláma, hydinová saláma, jemné a hydinové párky a iné vhodné druhy mäkkých diétnych výrobkov (nemastné a nepikantné)
- vhodné mäsité pokrmy: hovädzie – na mrkve, na rasci, na zelenine, na pretlaku, nakyslo s džemom, varené, guláš, závitok plnený mäsovou alebo zeleninovou plnkou, špikované šunkou, mrkvou, párkom, prírodná roštenka, hovädzí plátok bratislavský, diétny kotlíkový guláš, bravčové – pečené, špikované, na karfiole, na brokolici, na hrášku, na zelenine, na rasci, na kalerábe, na zeleri a jablkách, na majoráne, guláš, perkelt, závitok plnený mäsovou alebo zeleninovou plnkou, meráno, prírodný rezeň, teľacie (úprava ako pri hovädzom a bravčovom mäse), kurča – dusené, pečené, varené, plnené, na zelenine, na paradajkách, prírodný kurací rezeň, kuracie špikované šunkou, kurací perkelt, ryby – varené, dusené na masle, na rasci, zapekané so syrom, zaprávané so zeleninou, na pretlaku, mleté mäsá – mäsové guľky, klopsy na zelenine, na pretlaku, mäsový nákyp, dusená sekaná, sekaná z rýb, mäsový puding, mäsové krokety
Omáčky a prívarky: sa odporúčajú jesť zriedkavejšie
- zahusťujú sa ako polievky – múkou opraženou nasucho alebo zátrepkou
- do hotovej omáčky možno pridať čerstvé maslo alebo jednodruhový olej
- vhodné omáčky: jemná paradajková, bešamelová, citrónová, mäsová, kôprová, zeleninová, meráno, ovocná, pažítková
- vhodné prívarky: zemiakový, špenátový, šalátový, fazuľkový, tekvicový, mrkvový, kalerábový, zeleninový
Prílohy: najčastejšie zemiaky v rozličnej úprave – varené, zemiaková kaša, jemná suchárová knedľa, jemná zemiaková knedľa, jemná žemľová knedľa, ryža, tarhoňa, slovenská ryža, krupicové a jemné halušky, cestoviny – kolienka, makaróny
Tuky: živočíšne maslo, rastlinné maslo, rastlinné oleje
Mlieko a mliečne výrobky: sú vhodné iba vtedy, ak ich chorý znáša
- mlieko sladké aj kyslé, tvaroh, nepikantné a nemastné syry, jogurt, vanilkový termix
- uprednostňovať treba nízkotučné mlieko a nízkotučné mliečne výrobky
Vajcia: používajú sa len na prípravu pokrmov
Zelenina: podáva sa podľa možnosti čerstvá, môže byť aj sterilizovaná a mrazená
- vhodná je mrkva, petržlen, zeler, mladý kaleráb, karfiol, brokolica, tekvica, špenát, cvikla, hlávkový šalát, paradajky bez šupky a zrniečok, v malom množstve zelená fazuľka a hrášok
- zelenina sa pripravuje varením alebo dusením, možno ju zapekať vo vodnom kúpeli
Ovocie: podáva sa bez šupiek a zrniečok. Vhodné sú – jablká, čerešne, višne, ošúpané marhule a broskyne, banány, pomaranče, grapefruity, mandarínky
- ovocie možno podávať aj vo forme kompótov, rôsolov, pyré, alebo vo forme ovocných štiav
Bezmäsité pokrmy: nákypy (ryžový s jablkami, krupicový, vločkový, tvarohový), pudingy, žemľovky, krupicové flamere, rezance s nízkotučným tvarohom, rezance so strúhankou alebo krupicou, kaše (ryžová, krupicová, vločková) – pri znášanlivosti mlieka, tvarohové guľky, piškótové kocky s vanilkovým krémom, zemiaky s tvarohom, zapekaný karfiol, zapekaná brokolica, zeleninový nákyp, zeleninové rizoto, diétny granadír, syrový nákyp, špagety s maslom a so syrom
Polomastné pokrmy: zapekané zemiaky s údeninou alebo mäsom, špagety s údeninou alebo mäsom, fliačky s údeninou alebo mäsom, šunková sadlina, plnené paradajky, mäsovo-zeleninové rizoto, zeleninový nákyp s mäsom
Chlieb: biely chlieb a biele pečivo sa odporúča konzumovať deň staré
Koreniny: solíme mierne, dochucujeme rascou, posekaným kôprom, zelenou petržlenovou vňaťou, pažítkou, bobkovým listom, bazalkou, majoránom, postrúhaným muškátovým orieškom, vývarom zo sušených húb a malým množstvom mletej sladkej červenej papriky. Vhodná je aj vanilka, škorica či citrónová a pomarančová kôra
Nápoje: slabý ruský, šípkový, ovocný, bylinkový čaj, melta káva, biela káva, nízkotučné mlieko (len pri znášanlivosti), acidofilné mlieko, ovocné džúsy, minerálne vody
Foto: SHUTTERSTOCK
Odľahčite si pečeň skvelými a jednoduchými receptami
Prírodný kurací rezeň na bylinkách
Suroviny: kurací rezeň, soľ, olivový olej, bazalka, oregano
Postup prípravy: Kurací rezeň jemne rozklepeme a trošku posolíme. Na panvicu kvapneme malú kvapku olivového oleja a až bude panvica rozpálená, vložíme kurací rezeň. Súčasne s rezňom na panvicu hodíme trochu oregana a bazalky. Po opražení rezeň dusíme do mäkka. Ako príloha je vhodná dusená zelenina na vode alebo varené zemiaky.
Cuketa s paradajkami a ryžou
Suroviny: cuketa, paradajky, olivový olej, bazalka, soľ, bobkový list
Postup prípravy: Cuketu ošúpeme a nakrájame na drobné kocky. Odstránime semienka. Rovnaký postup zvolíme pri paradajkách. Na panvicu kvapneme kvapku olivového oleja a na rozpálenú panvicu dáme nakrájanú cuketu a bazalku s malou štipkou soli. Cuketu krátko opražíme. Prilejeme vodu, vložíme bobkový list a dusíme do polomäkka. Na panvicu pridáme nakrájané paradajky bez semienok a všetko varíme do mäkka.
Zemiakový šalát
Suroviny: zemiaky, kuracie prsia, zázvor, pór alebo paradajka, petržlen, zeler, mrkva, kyslá smotana extra light
Postup prípravy: Zemiaky uvaríme v šupke, necháme vychladnúť. Kuracie prsia, pór, očistený petržlen, zeler a mrkvu uvaríme domäkka v mierne osolenej vode. Zemiaky ošúpeme, nakrájame na kolieska, kuracie prsia pokrájame, koreňovú zeleninu nastrúhame. Ďalej pokrájame buď čerstvý pór, alebo paradajku. Dáme do hrnca, mierne zalejeme vývarom, pridáme smotanu a podľa chuti strúhaný čerstvý zeler.
Kuracie závitky
Suroviny: kuracie prsia, paradajky, čerstvá paprika sladká, zázvor, rastlinné maslo
Postup prípravy: Kuracie prsia rozrežeme na roládu, naplníme nakrájanými paprikami a paradajkami, pridáme kúsok zázvoru (podľa chuti), lyžičku masla. Roládu zabalíme do alobalu tak, aby sa tam nedostala voda. V slanej vode varíme 30 až 40 minút. Podávame so zemiakmi.
Kuracie mäso na zelenine
Suroviny: 2 strúčiky cesnaku, 500 g kuracích pŕs, 2 lyžičky majoránu, 2 lyžičky mletej papriky, 400 g mrazenej zeleninovej zmesi, 10 dag nízkotučného tvrdého syra, štipka soli
Postup prípravy: Najprv si rozohrejeme rúru na 200 °C. Než sa rúra rozohreje na požadovanú teplotu, rozvrstvíme si mrazenú zeleninovú zmes na pripravený alobal. Na vrstvu zeleniny položíme naklepané kuracie prsia. Kuracie prsia predtým potrieme cesnakom, posypeme majoránom a sladkou paprikou. Prsia tiež podľa chuti osolíme. V tejto fáze všetko utesníme v alobale. Potom alobal vložíme na plech do rúry a pečieme 30 minút. Po polhodine pečenia vyberieme z rúry, roztvoríme alobal a posypeme mäso strúhaným nízkotučným syrom. Dáme znovu zapiecť dozlata.
Hovädzia polievka s cestovinou
Suroviny: hovädzie mäso, mrkva, petržlen, zeler, polievkové rezance, soľ, petržlenová vňať
Postup prípravy: Zeleninu očistíme a nakrájame na rezance. Mäso umyjeme a nakrájame na kocky. Mäso dáme variť do osolenej vody, neskôr pridáme zeleninu a uvaríme domäkka. Rezance uvaríme osobitne v osolenej vode. Pridáme ich do hotovej polievky. Nakoniec nasekáme petržlenovú vňať.
Hrášková polievka so závarkou
Suroviny: mrazený hrášok, hladká múka, olej, vajce, sladká paprika, soľ
Postup prípravy: Múku opražíme nasucho, zriedime vodou, osolíme a pridáme hrášok a olej. Druhú dávku múky rozšľaháme vo vajci, pridáme sladkú papriku a závarku zavaríme do polievky.
Pórová polievka
Suroviny: pór, zemiaky, hladká múka, olej, soľ
Postup prípravy: Pór a zemiaky očistíme. Pór nakrájame na kolieska, zemiaky na kocky. Na oleji speníme pór, zaprášime múkou a zalejeme vodou. Osolíme, pridáme zemiaky a uvaríme.
Zeleninová polievka
Suroviny: mrkva, petržlen, zeler, karfiol, hrášok alebo mrazená zeleninová zmes, hladká múka, olej, soľ
Postup prípravy: Z múky a oleja pripravíme zápražku, zriedime ju vodou, osolíme a dáme variť. Pridáme mrazenú zeleninu alebo očistenú a pokrájanú čerstvú zeleninu a uvaríme.
Zeleninová polievka s krupicou
Suroviny: mrkva, petržlen, zeler, krupica, vajce, soľ
Postup prípravy: Zeleninu očistíme, nakrájame na kocky alebo nastrúhame nahrubo. Dáme variť do osolenej vody. Krupicu zľahka opečieme nasucho a pridáme do polievky. Vajce rozšľaháme a postupne do vriacej polievky vlievame za stáleho miešania. Vajce v polievke vytvorí jemný zákal.
Jogurtový kokteil
Suroviny: 4 biele jogurty, 400 g mlieka, 80 g cukru, 120 g marhuľovej zaváraniny alebo 400 g kompótových broskýň
Postup prípravy: Jogurt s mliekom rozmixujeme, pridáme zaváraninu (alebo nakrájané kompótové broskyne), cukor a ešte raz rozmixujeme.
Syrová pena
Suroviny: 400 g topeného syra, 20 g rastlinného margarínu, 40 g mlieka, soľ, pažítka (sladká paprika)
Postup prípravy: Topený syr rozotrieme s margarínom, osolíme a pridáme mlieko. Vyšľaháme do peny. Nakoniec pridáme nasekanú pažítku. Pažítku môžeme zameniť za sladkú papriku, prípadne časť syrovej peny vymiešať s paprikou a časť s pažítkou.
Šľahaný tvaroh s pažítkou
Suroviny: 600 g mäkkého tvarohu, 150 g mlieka, 40 g pažítky, soľ
Postup prípravy: Tvaroh osolíme a rozšľaháme s mliekom. Pažítku posekáme nadrobno. Vmiešame do tvarohovej peny.
Hlávkový šalát so zákvasom
Suroviny: 1 až 2 ks hlávkového šalátu, 1 zákvas, soľ
Postup prípravy: Šalát umyjeme a rozoberieme na jednotlivé listy. Príliš veľké listy nakrájame. Zákvas osolíme a zalejeme ním šalát.
Žemľovka s jablkami a tvarohom
Suroviny: 400 g sendviča, 400 g mlieka, 300 g mäkkého tvarohu, 300 g jabĺk, 100 g cukru, 1 žĺtok, 60 g oleja, 20 g práškového cukru, olej
Postup prípravy: Pekáč vymastíme olejom. Sendvič nakrájame na plátky, pokvapkáme ich mliekom tak, aby boli vlhké, ale nie rozmočené. Jablká olúpeme a nakrájame na plátky alebo nastrúhame na hrubom strúhadle. Tvaroh vymiešame so žĺtkom a s cukrom. Do nádoby kladieme striedavo navlhčený sendvič, jablká a rozmiešaný tvaroh. Poslednú vrstvu tvoria plátky sendviča. Pokvapkáme ich olejom a zvyšným mliekom. Zvoľna pečieme. V prípade potreby počas pečenia ešte pokvapkáme mliekom. Hotovú žemľovku posypeme práškovým cukrom.