Môžu sa však medzi nimi nachádzať aj baktérie, toxíny, jedy pre naše telo nebezpečné a je úlohou nášho čreva tieto rozoznať a bojovať s nimi. Naše črevo je dokonale vybavené na to, aby toto rozlíšenie previedlo spoľahlivo, a to, čo je pre nás prospešné tolerovalo, a to, čo je nebezpečné, eliminovalo," vraví doc. MUDr. Zuzana Zelinková z Gastroenterologickej ambulancie Nemocnice svätého Michala v Bratislave. Okrem tejto obrannej funkcie, samozrejme, črevá a celý tráviaci trakt plnia všetkým dobre známu funkciu, a tou je strávenie potravy, vstrebanie živín potrebných na fungovanie zvyšku organizmu. V prípade, že je črevo v dôsledku nejakej choroby poškodené, trpí v rôznej miere práve táto ich funkcia.
Crohnova choroba a ulcerózna kolitída sa často spomínajú spoločne. Čím sa tieto dve choroby líšia?
Základný rozdiel medzi týmito chorobami je časť tráviaceho traktu, ktorú postihujú a typ zápalu. Pri ulceróznej kolitíde je postihnuté výlučne hrubé črevo a zápal postihuje sliznicu čreva. Základnou úlohou hrubého čreva v trávení je absorpcia tekutín, preto, keď pri jeho postihnutí dochádza k poškodeniu tejto funkcie, je jedným z prejavov riedka stolica. Navyše, pri zápale sa v sliznici tvorí množstvo hlienu a črevný obsah sa zrieďuje aj ďalšími látkami tvoriacimi sa pri zápale. Zapálené hrubé črevo súčasne prehnane reaguje na stimuly, ktoré po najedení podporujú pohyb čriev a výsledkom sú hnačky s kŕčmi a neúprosným nutkaním na stolicu, ktoré sa dá len do určitej miery ovládnuť. Pri poškodení sliznice zápalom navyše dochádza aj k zvýšenej krehkosti sliznice, ktorá ľahko krváca, čo sa prejaví prímesou krvi v stolici alebo odchodom len samotnej krvi.
Naopak, Crohnova choroba môže postihovať ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu a zápal, ktorý ju charakterizuje, prechádza celou stenou tráviacej trubice v danom mieste. Často preto v priebehu vývoja ochorenia dochádza k vzniku zúženín v čreve, cez ktoré nedokáže stolica ideálne prechádzať, hromadí sa nad týmito zúženinami, čo spôsobuje bolesti brucha. Pokiaľ prevažuje v zápalovej reakcii deštrukcia steny čreva zápalom, môže tento prechádzať na okolité črevné kľučky alebo voľne do dutiny brušnej a môžu vznikať abscesy, dutiny vyplnené hnisom. Tieto sa prejavujú rovnako bolesťami brucha a navyše teplotami s triaškou. Rovnako môže byť pri Crohnovej chorobe postihnutá oblasť v okolí konečníka, čo sa prejaví už spomínanými bolestivými zdureniami. Tieto, tzv. penetrujúce, prejavy sprevádzajú výlučne Crohnovu chorobu.
Obidve ochorenia nie sú len ochoreniami postihujúcimi črevo, ale môžu byť pri nich vlastným imunitným systémom napádané aj iné orgány. Osobitne sa môžu vyskytovať zápaly kĺbov, pečene, očí a kože.
Existuje pri týchto ochoreniach prevencia?
Vzhľadom na to, že nie sú presne známe faktory, ktoré prispievajú k vzniku ochorenia, nie je možné ani jednoznačne určiť, aké preventívne opatrenia pomôžu predísť k vzniku IBD. Jedným zo známych faktorov, ktorý je možné ovplyvniť, a ktorý zvyšuje riziko Crohnovej choroby, je fajčenie. Ďalšími faktormi, ktoré, zdá sa, znižujú riziko vzniku IBD, je dojčenie a čo najmenšie užívanie antibiotík v detstve. Každý z týchto faktorov ale ovplyvňuje vznik ochorenia len čiastočne, netreba si to predstavovať tak, že nedojčené dieťa určite IBD dostane a dojčené celkom určite nie. Tak ako sme spomínali vyššie, u každého pacienta je potrebné ku genetickej výbave pripojiť ešte celý rad faktorov z prostredia, ktoré sú u každého iné a súčasná veda ich zďaleka všetky nepozná.
Aká je diagnostika?
Na diagnostiku IBD je nevyhnutné endoskopické vyšetrenie, minimálne endoskopické vyšetrenie hrubého čreva prostredníctvom ohybnej „hadice“, ktorá sa zavádza cez konečník a umožňuje detailné prezretie sliznice hrubého a časti tenkého čreva. Niekedy je potrebné aj vyšetrenie žalúdka, rovnakým spôsobom, len cez ústa. V prípade, že ochorenie postihuje tenké črevo, je niekedy potrebné vyšetriť tenké črevo ďalšími metodikami, ako je sonografia a magnetická rezonancia. Pre sledovanie ochorenia často už ďalej stačia laboratórne vyšetrenia krvi a stolice spolu so sonografiou, ale efekt každej novonasadenej liečby by mal byť zhodnotený aj endoskopicky.
Aký býva priebeh choroby a ako sa ulcerózna kolitída a Crohnova choroba liečia?
Priebeh ochorenia sa líši pri ulceróznej kolitíde a Crohnovej chorobe. Zatiaľ čo ulcerózna kolitída na seba neodbytne upozorňuje krvavými hnačkami, Crohnova choroba môže byť dlho potichu a upozorní na seba až komplikáciami – zúženým črevom alebo abscesom. Na obidve ochorenia sa používajú lieky, ktoré potláčajú imunitnú odpoveď a s malými rozdielmi sú na obidve ochorenia tieto lieky rovnako účinné. Vďaka enormnému výskumnému úsiliu posledných dvadsiatich rokov sú v súčasnosti k dispozícii účinné lieky, ktoré dokážu väčšine pacientov výrazne zlepšiť kvalitu života. Stále však existujú pacienti, u ktorých liečba buď nezaberá, alebo bola začatá neskoro, keď už došlo k poškodeniu časti čreva natoľko, že nie je možné toto poškodenie zvrátiť. U týchto pacientov je potom potrebná chirurgická intervencia.
Znižujú tieto zápaly pacientom kvalitu života?
Nešpecifické črevné zápaly výrazne znižujú kvalitu života pacientov. Vo viacerých štúdiách, ktoré sa zaoberali kvalitou života, bola táto pri IBD pacientoch na úrovni pacientov s nádorovými ochoreniami v poslednom štádiu. IBD sa typicky prejavuje medzi 20. a 40. rokom života, postihuje teda mladých ľudí, ktorí stoja na prahu života, plánujú svoje vzdelanie, budúce povolanie, založenie si rodiny. Do takéhoto životného momentu zrazu prichádza chronické, nevyliečiteľné ochorenie, ktoré vás oberá o energiu pre nepredvídateľné obdobia hnačiek a bolestí brucha. Tieto príznaky je ťažké zdieľať v spoločnosti, takže sa často cítite veľmi izolovane. K tomu pridajte početné hodiny strávené návštevami gastroenterologickej ambulancie a nepríjemné vyšetrenia, časté práceneschopnosti, rodinu, ktorá nechápe, prečo nevládzete, a priateľov, ktorí o tejto chorobe nikdy nepočuli, a, prirodzene, sa hanbíte im vysvetliť, čo vám je.
Dobrou správou je, že medicínska a výskumná komunita, ktorá sa intenzívne venuje tomuto ochoreniu, stále lepšie rozumie, ako ho držať pod kontrolou a kvalitu života zlepšiť. Jedným z úspechov v manažmente IBD sú, popri nových liekoch, celé nové liečebné koncepcie, keď sa snažíme predísť komplikáciám ochorenia a uľahčiť pacientovi život prostredníctvom zavádzania neinvazívnych diagnostických metód, ako je sonografia v kombinácii s vyšetrením stolice.
Existujú nejaké stravovacie tipy pre týchto pacientov?
Stravovanie, respektíve vplyv stravy na priebeh IBD patrí medzi kontroverzné témy. Jednoznačná diéta, ktorá by zaručila, že ochorenie nikdy nevzplanie, neexistuje, rovnako ako neexistujú jednoznačne definované „diétne chyby“, ktoré spustia zhoršenie ochorenia. Keďže ide o ochorenia tráviacej trubice, tak sa súvis so stravou vyslovene ponúka ako vysvetlenie pre vznik symptómov. Súčasne je ovplyvnenie stravy niečo, čo sľubuje možnosť vziať ochorenie do vlastných rúk, nič takéto sa však rozsiahlymi výskumami nepodarilo jednoznačne dokázať.
Stretávate sa pri tomto ochorení s nejakými mýtmi, ktoré je potrebné vyvrátiť?
Klasický mýtus, s ktorým sa podľa mojich skúseností pacienti stretávajú, je práve „posadnutosť“ stravou. Nie je nič horšie, ako keď človeku, ktorý trpí bolesťami brucha spôsobenými nejasne vzniknutým zápalovým procesom, celé okolie ponúka zaručené vysvetlenia, čo všetko nemal jesť a ochorenie by nemal. Druhým častým mýtom je, že s príchodom tejto diagnózy sa končí život a treba zrušiť plány pracovné, ako aj plány na založenie si rodiny. Nič z tohto nie je nevyhnutnosť, život s IBD nie je prechádzkou ružovou záhradou, ale dá sa prežiť plnohodnotne s naplnením svojich cieľov.