Obezita je závažný zdravotný problém. Prečo?
Obezita je chronické ochorenie, ktoré dosahuje epidemické proporcie. Je jedným z najvýznamnejších celosvetových zdravotníckych problémov nielen v dospelej, ale aj v dospievajúcej a detskej populácii. V súčasnej dobe je najrozšírenejším metabolickým ochorením na svete s trvalo vzostupným trendom výskytu. Dnes sa javí závažnejším problémom ako podvýživa. Podľa najnovších vedomostí je obezita chápaná ako výsledok zlyhania regulácie normálnej hmotnosti a energetických regulačných mechanizmov.
Americká lekárska spoločnosť uznala obezitu za chronickú chorobu v roku 2013, ako choroba je klasifikovaná zatiaľ napríklad v Kanade, USA, v Turecku, Portugalsku a inde. Obezita je spojená so zhoršenou funkciou tela, podobne ako ostatné choroby je výsledkom poškodenia fyziologických funkcií, ktoré sú ovplyvňované mnohými faktormi modernej spoločnosti. Jedným z faktorov sú nesprávne stravovacie návyky, najmä konzumácia jedla s vysokou energetickou denzitou (tuky alebo sladené nápoje). Tieto potraviny vedú k aktivácii a k nerovnováhe centier hladu a sýtosti a centier odmeňovania v mozgu. Svoju úlohu spĺňajú aj ďalšie faktory ako fyzická inaktivita, chronický stres, úzkosť, poruchy spánku, ale napríklad aj lieky na liečbu iných ochorení súvisiacich s obezitou, ktoré vedú k nárastu hmotnosti.
Týka sa problém obezity aj Slovenska?
Obezita je epidémia, ktorá zasiahla celý svet, Slovensko nevynímajúc. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má obezita v tomto storočí podobný alebo vyšší výskyt ako podvýživa a infekčné choroby. Vo vyspelých krajinách postihuje deti, adolescentov, dospelých mužov i ženy všetkých rás a vekových kategórií. Predpokladáme, že v roku 2025 bude mať viac ako polovica svetovej populácie túto chronickú chorobu. V Európskom regióne trpelo v roku 2015 podľa údajov WHO obezitou 21,5 % mužov a 24,5 % žien. Rovnaká správa WHO uvádza, že výskyt nadhmotnosti u detí do 5 rokov je 12,4 %.
Situácia na Slovensku kopíruje celosvetový trend. Podľa údajov z roku 2012 sa v pásme nadhmotnosti a obezity nachádzajú približne 2/3 dospelej populácie. Sedem z desať mužov vo veku 18 až 64 rokov a šesť z desať žien rovnakého veku má nadhmotnosť alebo obezitu. Jeden zo štyroch mužov a jedna zo štyroch žien má obezitu (BMI viac ako 30 kg/m2). Tretí stupeň obezity (BMI > 40 kg/m2 ) má viac ako 1 % dospelej populácie. Alarmujúce sú údaje nielen o náraste počtu obéznych dospelých osôb, ale obezita je ochorenie, ktoré sa nevyhýba ani detskej a dospievajúcej populácii.
Je situácia horšia ako napríklad pred dvadsiatimi či tridsiatimi rokmi?
Áno, situácia je žiaľ horšia. V roku 1993 bol priemerný index telesnej hmotnosti (BMI) u 25– až 64-ročných slovenských mužov 26,5 kg/m2, v roku 2011 už takmer 28,0 kg/m2. Nárast priemerného BMI bol v uvedených rokoch zaznamenaný aj u slovenských žien. Tieto trendy sa z roka na rok zvyšujú. Príčinou sú nesprávne stravovacie zvyklosti, nízka konzumácia ovocia a zeleniny, konzumácia veľkých energeticky náročných porcií s nesprávnym pomerom základných živín (tukov, cukrov, bielkovín). V pozadí stojí naša pohodlnosť, málo pohybu v pomere k fyzickej inaktivite, chronický stres, poruchy spánku, atď.
Hrozí dnešným deťom väčšie riziko ako ich starým rodičom?
Spomeňme si na našich starých rodičov. Dennodenne náročná fyzická práca s podstatne jednoduchším jedálnym lístkom. Nebolo také jednoduché sadnúť do auta a namiesto chôdze sa rozvážať. Dnešné deti spravidla sedia v škole, potom doma za počítačom alebo pred televízorom namiesto toho, aby sa bicyklovali, naháňali so svojimi rovesníkmi alebo trávili čas s rodičmi v prírode. Celosvetovo viac ako dvadsaťdva miliónov detí do päť rokov a stopäťdesiatpäť miliónov detí v školskom veku trpí nadhmotnosťou a obezitou. U nás situácia nie je lepšia, z roka na rok počet týchto detí narastá.
Ako vplýva životný štýl na rozvoj nadváhy a obezity?
Životný štýl je súhrn toho, ako človek žije. Jeho najdôležitejšími bodmi sú nefajčenie, zdravá výživa, primeraná pohybová aktivita, limitovaná konzumácia alkoholu. Z ďalších sú to: dostatok spánku, optimizmus a dobrá nálada, radosť zo života, vyhýbanie sa pôsobeniu škodlivých látok a všeobecne škodlivých a rizikových faktorov.
Zdravý životný štýl sa prejaví na primeranej hmotnosti, normálnom krvnom tlaku, normálnymi hodnotami cholesterolu a ďalších tukov v krvi, dobrou telesnou kondíciou a výkonnosťou, zdravým vzhľadom, dobrou psychickou pohodou, odolnosťou voči chorobám s nízkym výskytom chronických civilizačných ochorení. Nedodržiavanie zásad zdravého životného štýlu sa premietne do rozvoja nadváhy až obezity s vyššou trajektóriou rizika rozvoja pridružených chronických ochorení.
V prevencii obezity je veľmi dôležitý aj pohyb. Ako vplýva jeho nedostatok na ľudský organizmus?
Pohyb patrí k základným prejavom života. Podľa WHO zapríčiňuje jeho nedostatok ročne vyše päť miliónov úmrtí, čo je porovnateľné s dôsledkami fajčenia. Sedavosť sa možno práve preto označuje ako „novodobé fajčenie“. Už minimálna redukcia denného výdaja energie približne o desať kalórií (toľko energie vynaložíme napríklad počas niekoľkých minút bicyklovania so strednou intenzitou) môže v priebehu roka viesť k zvýšeniu hmotnosti o 0,5 kg. Ide však o viac ako o telesnú hmotnosť.
Pozrime sa skôr na pozitíva pravidelnej pohybovej aktivity. Výskum, ktorý sa robil na desiatkach až stovkách tisícok dobrovoľníkov, poukázal na 2– až 3-násobné zníženie rizika chorobnosti a úmrtnosti u priemerne fyzicky zdatných mužov a žien v porovnaní s tými, ktorí zdatní nie sú. Takýto významný efekt sa pritom dá dosiahnuť zvýšením pohybu na 30 minút stredne intenzívnej aeróbnej fyzickej aktivity päť a viac dní v týždni, k tomu je potrebné pridať 10¤000 krokov denne. Zvýšenie fyzickej aktivity vedie k významnému poklesu chronických ochorení spojených s obezitou, a to nezávisle od poklesu hmotnosti. Na druhej strane nízka fyzická zdatnosť svedčí o významne zvýšenom riziku chronických srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky 2. typu, porúch metabolizmu krvných lipidov, zvýšenia krvného tlaku, onkologických a neurodegeneratívnych ochorení.
Zvýšenie pohybovej aktivity a zníženie sedavého spôsobu života je z hľadiska dnešných poznatkov najvhodnejším prostriedkom na zvyšovanie energetického výdaja v rámci prevencie a liečby obezity.
Nedostatok pohybu je údajne jedným z hlavných rizikových faktorov chronických metabolických, kardiovaskulárnych, neurodegeneratívnych či niektorých onkologických ochorení. Je situácia skutočne až taká dramatická?
Nedostatok fyzickej aktivity vedie k nárastu nadhmotnosti a obezity, ktorá zapríčiňuje viac ako 236 závažných ochorení súvisiacich s obezitou – metabolických, zápalových, srdcovo-cievnych, neurodegeneratívnych aj onkologických. Obezita je spojená s 2-násobným zvýšením rizika pre ischemickú chorobu srdca a cievne mozgové príhody, s 3– až 7-násobným zvýšením výskytu cukrovky 2. typu v porovnaní s osobami s normálnou hmotnosťou, s 55 % zvýšením rizika depresií, s nárastom rakovinových ochorení a 2– až 7-násobným zvýšením rizika pre chronické ochorenia obličiek s následnou dialýzou alebo transplantáciou obličky. Obezita zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a invaliditu, významne zhoršuje kvalitu života a spoločenského uplatnenia obéznych jedincov. Navyše významne skracuje dĺžku života. Obezita I. stupňa (BMI 30 až 35 kg/m2) vedie ku skráteniu života o tri roky, obezita III. stupňa BMI ≥ 40 kg/m2 vedie ku skráteniu života o 8 až 10 rokov. U obéznych osôb sa zvyšuje prevalencia syndrómu spánkového apnoe. Hlavným rizikovým faktorom pre rozvoj spánkového apnoe je nahromadenie tuku v hltane. Obezita vedie k závažným ochoreniam tráviaceho traktu, k poruchám pohybového aparátu, ale vedie aj k enormnému nárastu zdravotných a sociálnych nákladov.