Podľa všetkého je najčastejšie sa vyskytujúcou arytmiou tzv. fibrilácia predsiení. Je to pravda?
Áno, touto chorobou trpia najmenej 3 % dospelej populácie, na Slovensku to môže byť okolo 150-tisíc ľudí. Spomedzi tých, ktorí dnes majú 40 rokov, bude v priebehu života každý štvrtý bojovať s fibriláciou predsiení.
A čo je vlastne príčinou abnormálneho srdcového rytmu?
Každé ochorenie srdca sa skôr alebo neskôr prejaví potenciálne závažnými srdcovými arytmiami vrátane fibrilácie predsiení. Fibrilácia predsiení sa však nezriedka objavuje aj na zdanlivo zdravých srdciach, dokonca aj na tzv. „veľmi zdravých“ srdciach športovcov. Najvýznamnejšie rizikové faktory fibrilácie sú však vek, fajčenie, vysoký krvný tlak, srdcové zlyhávanie, ochorenie štítnej žľazy, obezita, pľúcne a obličkové ochorenia.
Do akej miery tento problém súvisí s obezitou?
Obezita je len zriedkavo izolovaný problém, väčšinou sa spája s ďalšími, ako je vysoký krvný tlak, cukrovka a tzv. syndróm obštrukčného spánkového apnoe (ľudovo ho nazývame chrápanie s prestávkami v dýchaní). Obezita je rizikový faktor aj pre vznik fibrilácie predsiení. Mimochodom, niektoré poisťovne, trebárs v Austrálii, nehradia drahú katétrovú liečbu obéznym pacientom, ktorí neschudnú aspoň o 10 percent.
Akej komplikácie sa pri vzniku fibrilácie predsiení odborníci najviac obávajú?
Najobávanejšou komplikáciou fibrilácie predsiení je mozgová porážka, jej riziko pritom významne stúpa s vekom. Vo veku nad 65 rokov dosahuje hranicu, keď je takmer vždy potrebné pacientovi „riediť“ krv špeciálnymi liekmi. Ich zmyslom je zabrániť vzniku drobných krvných zrazenín v srdci, ktoré budú skôr či neskôr katapultované do mozgu, kde upchajú cievu so vznikom mozgovej mŕtvice. Tieto mozgové porážky majú ťažký priebeh, pacient v priebehu niekoľkých dní či týždňov často zomiera alebo ostane ťažko postihnutý. Krvné zrazeniny však môžu mať aj mikroskopické rozmery a vtedy spôsobujú „plazivý obraz“ postupujúcej demencie s obrazom podobným Alzheimerovej chorobe.
Čo je z vášho hľadiska „najtvrdším orieškom“ pri liečbe pacientov s fibrilujúcim srdcom?
Fibrilácia predsiení často nespôsobuje žiadne ťažkosti, pacient ju vôbec nevníma. V takýchto situáciách je väčšina z nich nedisciplinovaná a predpísané lieky neužívajú dôsledne. Z analýzy v reálnej praxi vyplýva, že len jedna tretina pacientov užíva predpísané lieky dôsledne, ďalšia tretina občas a zvyšná tretina ich ani len nezačne užívať! Účinnosť liekov na prevenciu cievnej mozgovej príhody – tzv. antikoagulancií – je pritom nesmierne závislá práve od disciplíny pacienta. Už jedno vynechanie sa spája s nárastom rizika mozgovej príhody. Túto (ne)disciplinovanosť pacientov nazývame „adherencia k liečbe“ – a to je veru „najtvrdší oriešok“. Vieme, že na Slovensku je podstatne horšia ako v takej Škandinávii. Slovenskí pacienti sú často presvedčení, že hlavnú ťarchu zodpovednosti za ich zdravie nenesú oni sami, ale niekto iný: lekár, poisťovňa, štát… Stále prevláda názor, že hrešiť voči vlastnému zdraviu sa dá beztrestne, a keď sa niečo vážne stane, niekto sa postará.
Sú na Slovensku možnosti liečby rovnaké ako v iných vyspelých európskych krajinách?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že Slovensko má málo kardiológov. Mnohí navyše nepripisujú problému fibrilácie dostatočný význam. Komplexnej liečbe fibrilácie predsiení sa venujú len tri pracoviská. Kardiológov schopných vykonávať zložité katétrové intervencie je na Slovensku menej ako prstov na rukách. Pracovať v prostredí rtg žiarenia v dvanásť kilogramov ťažkej olovenej zástere mnoho hodín, a pritom niekoľkokrát prepotiť bielizeň, pri súčasnom mzdovom ohodnotení pravdupovediac nie je príliš lákavé. Takže nemáme dostatok odborníkov ani primerané technické vybavenie. Napríklad rtg technika v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave je zastaraná a väčšina prístrojov by v krajinách EÚ už ani nedostala certifikát na prevádzku. To je problém, ktorý sme prevzali ešte z čias komunizmu – ambiciózne nákupy, ale následne žiadna údržba a starostlivosť o tieto investície. Najschopnejší mladí lekári odchádzajú hneď po skončení štúdia do zahraničia, resp. v posledných rokoch už najschopnejší maturanti so záujmom o štúdium medicíny odchádzajú študovať do zahraničia. V horizonte piatich rokov bude na Slovensku chýbať asi 30 percent lekárov.
To nie je veľmi optimistická predstava. Odhliadnuc od toho, aká liečebná metóda fibrilácie predsiení sa v súčasnosti považuje za najefektívnejšiu?
Nepochybne prevencia. Fibrilácia predsiení sa dá dlhodobo definitívne vyliečiť len u relatívne malej časti pacientov, aj to len v počiatočnom štádiu. Efekt sofistikovanej katétrovej liečby zväčša pretrváva okolo piatich rokov. Takže najefektívnejší postup je včas nájsť a určiť pacientov, ktorí majú vysokú pravdepodobnosť ochorenia a arytmiu následne definitívne vyliečiť tzv. katétrovou abláciou. Tých je však len malá časť. U ostatných má kľúčový význam stanovenie rizika mozgovej porážky a jej prevencia.
Odborníci tvrdia, že štandardným podávaním liekov možno dosiahnuť efektivitu liečby od 20 do 60 percent. Metódou tzv. počítačovo riadenej katetrizácie srdca sa úspešnosť pohybuje až na úrovni 95 percent. Prečo sa nemôže každý „pacient „riešiť“ katetrizáciou?
Vo všeobecnosti sa dá povedať, že fibriláciu predsiení vo väčšine prípadov nevieme vyliečiť ani liekmi, ani katétrovou operáciou. Väčšina pacientov pri stanovení diagnózy už nepatrí do kategórie, keď má zmysel vykonať katétrovú abláciu. Tých je len pomerne malá časť. Aj napriek tomu máme na Slovensku vážny problém. Skúsim to vysvetliť na číslach: Katétrová operácia fibrilácie predsiení trvá priemerne 3 až 6 hodín. Ak je dostupná potrebná technika, jeden lekár môže v najlepšom prípade urobiť dve operácie denne na jednej sále. Na Slovensku máme tri adekvátne vybavené operačné sály, na ktorých však treba operovať aj iné, často naliehavejšie arytmie vrátane tých u detí. Takže v ideálnom prípade by sa dalo na Slovensku takto pomôcť možno 10 pacientom týždenne, čo je cca päťsto ročne. A pacientov s fibriláciou je 150-tisíc, z toho je možno 20-tisíc reálnych kandidátov na operáciu. Takže päťsto ročne a 20-tisíc čakateľov – stačí?
Existujú klinické štúdie zamerané na účinnosť a bezpečnosť nových molekúl, ktoré významne znižujú riziko cievnej mozgovej príhody a vnútrolebečného krvácania. Je už takáto moderná liečba k dispozícii aj pre slovenských pacientov?
V súčasnosti máme na Slovensku dostupné všetky nové molekuly pre prevenciu mozgovej porážky s minimalizovaným rizikom krvácania. V tom je Slovensko lídrom v strednej Európe a myslím, že na to môžeme byť pyšní. Všetky tieto lieky vychádzajú z obrovských klinických štúdií, kde potvrdili svoje kvality v zmysle účinnosti a bezpečnosti. Budem preto rád, keď takáto liečba bude dostupná všetkým pacientom, ktorí ju potrebujú, a verím, že niektoré obmedzenia sa nám v tomto smere podarí prekonať. Je tiež dôležité, aby najmä praktickí lekári túto liečbu a jej prednosti poznali. Je to jedna z kľúčových stratégií prevencie cievnych mozgových príhod, ktorých dnes máme viac ako infarktov.