Psoriáza nie je infekčná, ale nie je to len kozmetická chyba. Je to chronické ochorenie na imunitnom podklade, ktoré sa prejavuje zapálenými a šupinatými ložiskami na koži. Vyskytuje sa takmer v rovnakej miere u mužov aj u žien a často sa objaví medzi 15. až 20. rokom života, ale aj medzi 40. až 50. rokom. Nie je to smrteľná choroba, ale život s ňou je náročný. Bunky kože sa obnovujú sedemkrát rýchlejšie ako u zdravého človeka. Výsledkom sú červené šupinaté ložiská rôznej veľkosti, ktoré môžu aj bodkovito krvácať, stav môžu komplikovať zahnisané pľuzgieriky. Pri chronickej psoriáze sa ložiská ochorenia nachádzajú najčastejšie vo vlasoch, na lakťoch, kolenách, v krížovej a driekovej oblasti.
Striebristé šupiny z pacientov opadávajú, a ako tvrdí dermatovenerologička z Bratislavy prof. MUDr. Mária Šimaljaková, PhD., niekedy je v ambulancii po takomto pacientovi potrebné doslova pozametať. Psoriáza, bohužiaľ, nie je len kožným, ale systémovým ochorením. V posledných rokoch sa hromadia dôkazy, že súvisí s viacerými ďalšími diagnózami, ktorých spoločným menovateľom je zápal.
Chronické, ale neinfekčné ochorenie
Opísať, ako vlastne psoriáza vzniká, nie je jednoduché. Možno aj to je dôvod, prečo je stále nevyliečiteľná. V princípe ide o to, že na určitom mieste sa odrazu koža začne správať, akoby sa cyklus jej obnovy prudko zrýchlil. Kožné bunky človeka sa za normálnych okolností obnovujú každých 28 až 30 dní. Pri psoriáze sa však v tele nachádza zvýšená hladina špeciálnej bielkoviny zohrávajúca významnú úlohu v aktivácii zápalu. Tkanivá reagujú nadmerným obmieňaním povrchových buniek tela a životný cyklus bunky sa skráti na štyri dni. Preto pokožka šupinatie a opadáva.
„Psoriáza je geneticky podmienené chronické recidivujúce neinfekčné zápalové ochorenie na imunitnom základe, pri ktorom je postihnutá koža, kĺby, sliznice a nechty,“ tvrdí prednostka Dermatovenerologickej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave Mária Šimaljaková. Dôležitý je najmä poznatok, že psoriatik nemôže nakaziť zdravého človeka. A to bola psoriáza ešte do 18. storočia zaradená do jednej skupiny chorôb spoločne s leprou! Podľa prof. MUDr. Juraja Péča, CSc., prednostu Dermatovenerologickej kliniky v Martine, ak trpí psoriázou jeden z rodičov, pravdepodobnosť ochorenia u dieťaťa je 14 %. Ak obaja, riziko sa zvyšuje na 41 %. „Na rozvoj ochorenia vplýva napríklad stres, vplyvy a znečistenie životného prostredia, infekcie a zápaly v organizme, bakteriálne zápaly, ale aj niektoré lieky či vplyv životosprávy,“ tvrdí prof. Péč.
Vzopri sa psoriáze
Na Slovensku trpí psoriázou 200-tisíc ľudí. Mnohí sa však neliečia. Jednoducho to vzdali, pretože ich doterajšia liečba bola málo úspešná, respektíve sa im aktívne štádium ochorenia vrátilo či vracia pod vplyvom nejakých provokačných faktorov. Tento estetický problém často aj z extroverta urobí hanblivého človeka. „Psoriáza má veľmi negatívny dosah na kvalitu pacientovho života,“ tvrdí MUDr. Slavomír Urbanček, PhD., prednosta Dermatovenerologickej kliniky Rooseveltovej FNsP v Banskej Bystrici. Má vplyv na vzťahy v škole, doma, v práci. Psoriatici častejšie zažívajú pocit hanby, úzkosť, nedostatok sebadôvery či zvýšený výskyt depresií. „Na kožné ochorenia sa nezomiera, ale pacienti veľmi trpia,“ dodáva.
Vhodnou liečbou však možno toto nepríjemné ochorenie naozaj dostať pod kontrolu a významne zlepšiť kvalitu života. K metódam liečby patrí fototerapia, lokálne lieky, biologická či vhodne nastavená tabletková liečba. Pacientom pomáha aj slnenie alebo pobyt pri mori. Psoriatik Alexander Bubuš zo Štúrova má toto ochorenie už tri desiatky rokov: „Boli obdobia, keď som doslova celý kvitol, psoriáza mi zasiahla prakticky celé telo. Teraz mi výrazne pomohol pobyt pri mori a nová tabletková liečba. Bol som prvý na Slovensku, kto ju dostal." A prof. Šimaljaková dodáva: „Aj keď je psoriáza chronické ochorenie, prognóza je pre pacienta dobrá. Vďaka súčasným liečebným možnostiam môže žiť plnohodnotný život.“
Foto: SHUTTERSTOCK
Podoby psoriázy
- Chronická ložisková psoriáza: tvorí asi 80 % prípadov. Oválne až okrúhle ložiská psoriázy sa nachádzajú vo vlasoch, na lakťoch, kolenách, v krížovej a driekovej oblasti. Hoci sú lokálne, postupne môžu splývať do väčších, nepravidelných plôch. Niekedy sa ložiská objavujú aj na nechtoch a kĺboch, zväčša na kĺboch prstov rúk.
- Psoriasis pustulosa: objavuje sa ako komplikácia ložiskovej psoriázy. V ložiskách sa objavia zahnisané pupienky, pričom najčastejšie sú postihnuté dlane, chodidlá, prsty a nechty.
- Psoriasis guttata: špecifická forma ochorenia, pri ktorej sa na koži objavujú desiatky drobných červených šupinatých ložísk, ktoré vyzerajú ako kvapky vody rozstreknuté po koži. Častejšie sa vyskytuje u detí na začiatku puberty, neraz je spúšťačom streptokoková infekcia. Niekedy spontánne vymizne a po čase sa objaví ako ložisková psoriáza.
- Psoriasis erythrodermica: je závažná forma, keď sú začervenané veľké úseky tela prakticky na celom povrchu.
Psoriáza súvisí aj s inými zdravotnými ťažkosťami
- Až u 69 % pacientov môže dôjsť k zmene nechtov – k ich erózii, resp. oddeleniu nechta od nechtového lôžka.
- Až u 22 % psoriatikov sa rozvinie psoriatická artritída, ktorá vedie k poškodeniu kĺbov. Interval medzi vznikom psoriázy a rozvojom psoriatickej artritídy môže byť aj 20 rokov. Poškodenie kĺbov nemusí mať úroveň postihnutia kože. Ale môže byť aj ľahký psoriatik s ťažkým postihnutím kĺbov – a naopak.
- Iné súvisiace ochorenia môžu zahŕňať Crohnovu chorobu, metabolický syndróm, cukrovku, kardiovaskulárne ochorenia, obezitu, poruchy spánku a depresie.