Na mozgovú príhodu sa liečilo takmer 46-tisíc ľudí. Pri infarkte bolo 1,5-krát viac liečených mužov. Pri mŕtvici je to z hľadiska pohlaví fifty-fifty. A zatiaľ kým v infarktoch vedie Žilina, v mozgových porážkach Trnava.
Viete, čo je najčastejšia príčina hospitalizácií na Slovensku? Pôrod. Áno, narodenie nového človeka. Takého, čo si raz možno bude chrániť svoje srdce viac, ako to robíme my. A možno ani nie. Súčasná doba, v rámci ktorej sa pohyb stáva vlastne niečím obťažujúcim, nevedie k zachovaniu dlhodobého zdravia. „A viete, čo je druhá najčastejšia príčina pobytu v nemocnici?“ pýta sa doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., primárka oddelenia pre zlyhávanie a transplantáciu srdca v Národnom ústave srdcovo-cievnych chorôb v Bratislave (NÚSCH). „Je to srdcové zlyhávanie. Minulý rok sme mali 21 531 hospitalizovaných pacientov so srdcovým zlyhávaním. Na Slovensku ich je diagnostikovaných 150-tisíc.“
Paradoxy zlyhania úspechu
V medicíne často dochádza k paradoxom. Jednému z nich sa hovorí „zlyhanie úspechu“. Ak niekto dostane napríklad infarkt, lekári ho dnes dokážu s omnoho väčšou pravdepodobnosťou zachrániť – ale nie vyliečiť. Z takéhoto človeka sa stáva chronicky chorý človek. Chronické srdcové zlyhávanie je posledným stupňom srdcovo-cievnych ochorení. Práve týchto prípadov pribúda. Áno, počet liečených na infarkt myokardu od roku 2014 klesá (podľa VšZP zo 45-tisíc v roku 2014 až po necelých 43-tisíc v minulom roku).
Lenže pribúda počet zlyhávajúcich sŕdc. Práve v rozvinutých krajinách sa ľudia od srdcového infarktu cez koronárnu chorobu srdca a anginu pectoris pri dobrej liečbe „dopracujú“ až k srdcovému zlyhávaniu. Je to diagnóza akoby na konci tejto cesty, stav „keď srdce nedokáže prečerpať dostatok krvi pre potreby orgánov a tkanív“, vysvetľuje doc. MUDr. Eva Goncalvesová. „Predstavte si, ako sa cíti netrénovaný bežec, ktorý práve odbehol sto metrov. A takto sa cíti pacient s chronickým srdcovým zlyhávaním pri umývaní riadu.“ Alebo možno v situácii, keď musí prejsť pár krokov z pohovky v obývačke po toaletu.
Motivácia sa ťažko získava, disciplína ťažko udrží
Medzi hlavné príčiny chronického srdcového zlyhávania patrí hypertenzia. Takisto fibrilácia predsiení. A takisto poškodené srdcové chlopne či vrodené srdcové chyby, ale tie človek svojím životným štýlom nemôže až tak veľmi ovplyvniť. Vysoký krvný tlak však áno. „Vaše srdce udáva tempo a rytmus vášmu životu a musíme sa oň starať. Práve preto sa aj lekári angažujú v preventívnych a edukačných kampaniach s vierou, že tak pomôžu zlepšiť kardiovaskulárne zdravie Slovákov,“ tvrdí MUDr. Ivana Šoóšová, PhD., novozvolená správkyňa Slovenskej nadácie srdca a primárka ambulantného oddelenia NÚSCH. Spolupodieľa sa aj na 11. ročníku známej preventívno-edukačnej kampane MOST (Mesiac o srdcových témach).
„Ľahké štádiá hypertenzie s horným tlakom do 159 mmHg by sa ešte mohli dať do veľkej miery odstrániť zmenami v životnom štýle, obmedzeným príjmom soli, redukciou hmotnosti, pravidelným cvičením, zvýšeným príjmom ovocia, zeleniny, skoncovaním s cigaretami,“ tvrdí odborníčka. „Pacient však musí mať vysokú motiváciu a byť disciplinovaný. Ak je však systolický tlak 180 mmHg a viac, úprava životného štýlu zväčša nepomôže, liečba liekmi je nevyhnutná. Jedna vec je výška krvného tlaku, ale aj celkové kardiovaskulárne riziko, kde sa zohľadňuje, či má pacient napríklad diabetes, hypertrofiu ľavej komory a podobne. Len u približne 20 % hypertonikov sa podarí dosiahnuť kontrolu krvného tlaku prostredníctvom jedinej účinnej látky. Aj preto jestvujú kombinácie antihypertenzív v jednej tabletke, aby pacienti nemuseli užívať veľa liekov.
Merajme si tlak doma
Samozrejme, hypertenzia sa nediagnostikuje z jedného či dvoch ambulantných meraní v rozmedzí 15 minút. Zdravý človek alebo dobre nastavený pacient by mal mať priemernú hodnotu krvného tlaku, ktorú si sám odmeria doma ráno a večer 7 dní v týždni, menej ako 135/85 mmHg. Preto treba mať doma kvalitný ramenný tlakomer (najlepšie pravidelne certifikovaný a optimálne je, ak je schopný zachytiť fibriláciu predsiení).
„Ja naozaj nepotrebujem, aby mi v čakárni čakalo desať pacientov, ktorí si prídu dať odmerať tlak. Iba čo tam chytia chrípku,“ dodáva všeobecná lekárka pre dospelých MUDr. Jana Bendová. „Naším cieľom nie sú prázdne čakárne, chceme však, aby tam sedeli takí pacienti, ktorí tam patria.“ Najnovšie má vraj „rekordmana“, 32-ročného muža, ktorý utrpel infarkt pred mesiacom."
Mimochodom, podľa štatistík VšZP je infarktov vo veku 30–34 rokov najmenej (v minulom roku 176 mužov). Ale k tomu 90 žien! Viete si predstaviť, že infarkt dostali akoby tri plné triedy tridsiatničiek? Veď to je vek, keď mnohí ešte len začínajú uvažovať o rodine…