Ako súvisí soľ so štítnou žľazou?

, 10.12.2017 06:00
soľ, soľnička
Pre istotu si vždy skontrolujte, či soľ, ktorú používate, je jodidovaná. Autor:

Každý už asi vie, ako súvisí soľ s vysokým krvným tlakom. Ako však soľ súvisí so štítnou žľazou? Jodidovanie soli zachránilo tisíce ľudí pred mentálnym postihnutím. V bývalom Československu sa o to zaslúžil profesor Julián Podoba.

So vstupom do Európskej únie máme možnosť zakúpiť si rôzne druhy soli spoza hraníc. Najväčším problémom takejto soli však nie je fakt, že je predražená, ale skutočnosť, že nie je jodidovaná.

Nedostatok jódu v prostredí je skutočnosť, ktorú nie je možné ovplyvniť. Problémom sú najmä horské regióny, ale deficit jódu sa nevyhýba ani prímorským krajinám. Chorobné zväčšenie štítnej žľazy, tzv. strumu, si lekári začali všímať už začiatkom dvadsiatych rokov minulého storočia. Bolo to najmä vo vnútrozemských krajinách a v oblastiach veľkých horských masívov – Pyreneje, Alpy, Karpaty. Ak struma postihuje veľkú časť populácie, nazýva sa endemickou strumou. V oblastiach, kde sa struma vyskytovala veľmi často, sa zistil aj významný výskyt ťažkého neuropsychického poškodenia a duševnej menejcennosti. Dokázalo sa, že príčinou týchto ochorení bol nedostatok jódu v potrave. Obyvatelia na jód chudobných regiónov prijímali denne iba jednu pätinu, prípadne jednu tretinu množstva odporúčanej dávky tohto stopového prvku.

Na Slovensku bolo v minulosti takmer všetko obyvateľstvo postihnuté deficitom jódu a strumou trpeli najmä ženy. Najviac však v štyroch oblastiach – Orava, Kysuce, okolie Banskej Štiavnice a oblasť Žitného ostrova. Rodilo sa 5 % detí s trvalým mentálnym postihnutím, ktorému sa hovorilo endemický kreténizmus. Sľabomyseľným pacientom s hrvoľom na krku (čo bola pod vplyvom nedostatku jódu zväčšená štítna žľaza) sa hovorievalo „finky“ a „náckovia“. Bol to práve profesor Julián Podoba, ktorý uskutočnil obrovský výskum nedostatku jódu na Slovensku. V 602 obciach sa vyšetrilo takmer 160-tisíc ľudí a závažný jódový deficit sa potvrdil. Pridaním jódu do potravinového reťazca je dnes možné tento nedostatok kompenzovať. A keďže práve soľ potrebuje každý človek, začala sa kuchynská soľ od roku 1965 u nás jodidovať. Soľ sa tak stala doslova „soľou nad zlato“.

„Vplyvom zmien životosprávy a rôznych ďalších okolností sa však prívod jódu do organizmu mení,“ píšu autori z Endokrinolo­gického ústavu v Prahe v publikácii Jód a štítna žľaza. „Napríklad v rámci prevencie srdcovo-cievnych chorôb sa znižuje spotreba jodidovanej soli a príjem jódu klesá. Tento jav bol dokázaný v najrôznejších krajinách, ktoré žili v presvedčení, že ich deficit jódu už netrápi (Austrália, Nový Zéland, Anglicko). Obsah jódu v soli sa práve z tohto dôvodu zvýšil vo Švajčiarsku a Rakúsku.“ V riziku sú najmä tehotné a dojčiace ženy, ktoré potrebujú až 250 mikrogramov jódu za deň, kým bežný dospelý človek potrebuje 150 mikrogramov. Už mierny nedostatok jódu u tehotnej ženy môže spôsobiť pokles inteligencie a nežiaduce zmeny v správaní jej budúceho potomka. Nedostatok jódu spôsobuje aj problémy s otehotnením.

Podľa štúdie, ktorá sa robila v 12 európskych štátoch, sme v SR na tom s príjmom jódu zatiaľ veľmi dobre. Pre istotu si však vždy skontrolujte, či soľ, ktorú používate, je jodidovaná. <A> (bs)

#soľ #krvný tlak #jód
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk