Rozhovor s neurológom: Miláčik, bolí ma hlava

, 23.03.2018 06:00
hlava, bolesť, vyšetrenie, diagnóza, lekár
Bolesť hlavy ako taká môže byť diagnóza sama osebe, ale aj príznak nejakého iného ochorenia. Autor:

Bolesť hlavy je stará ako ľudstvo samo a je to asi jedna z najčastejších bolestí vôbec. Asi niet človeka, ktorého by nikdy v živote nebolela hlava. Aké môžu byť príčiny bolestí hlavy a pri akom type bolesti treba volať záchranku? Ako sa líšia bežné bolesti hlavy od migrény? Prečo sa ženy večer vyhovárajú na bolesť hlavy? Zhovárame sa s neurológom z Univerzitnej nemocnice Bratislava-Nemocnice Staré Mesto MUDr. Zoltánom Goldenbergom, PhD., ktorý je aj členom tímu konzultantov projektu Druhý názor lekára.

Často si vravím, aká som rada, že žijeme v našej dobe. V minulosti sa totiž bolesti hlavy riešili aj trepanáciou lebky. Vidíte v tom ako neurológ logický dôvod?

Procedúra známa ako trepanácia lebky je vlastne vyvŕtanie diery do hlavy. V podstate sa to robí aj dnes, samozrejme, nie pri migréne či bežných bolestiach hlavy. Pri krvácaní pod alebo nad mozgovú plenu a zvyšujúcom sa tlaku v lebke je to aj dnes metóda voľby. Samozrejme, v minulosti asi nešlo o uvoľňovanie tlaku, ale skôr zlých duchov a démonov, ktorí mali bolesť hlavy vyvolávať.

Je pravda, že trepanácia lebky vlastne nebolí?

V súčasnosti sa trepanácie vykonávajú, samozrejme, v narkóze. Nervové zakončenia sa nachádzajú v koži a podkoží, takže táto časť zákroku by ešte určite bola bolestivá. Tvrdá plena mozgová je zásobená z trojklaného nervu, ani tu by som to asi nevidel ako úplne bezbolestnú záležitosť. Mozog ako taký nebolí.

Je toľko druhov bolesti. Prečo sa podľa väčšiny vtipov ženy večer manželovi vyhovárajú najčastejšie práve na bolesť hlavy? Máte na to vysvetlenie ako odborník?

(Úsmev.) To sa ma pýtate v dnešnej dobe kampane MeToo? Možno to bude tým, že ženy predsa len častejšie bolieva hlava v porovnaní s mužmi. Napríklad ženy v porovnaní s mužmi približne trikrát častejšie trpia migrénou.

Prečo je to tak?

Má na to totiž vplyv menštruačný cyklus a kolísanie hormonálnych hladín. Medzi faktory vyvolávajúce napríklad záchvat migrény môže patriť aj antikoncepcia či hormonálna substitučná liečba. Takisto sú to psychické faktory ako stres, úzkosť či depresia – a tými trpia častejšie ženy.

Bolesť hlavy sa delí na primárnu a sekundárnu. Aký je tam rozdiel?

V princípe to, čo je v medicíne primárne alebo idopatické, nemá jasne zjavnú príčinu. To sekundárne je dôsledok iných vplyvov, ochorení, napríklad bolesť hlavy ako následok problémov s krčnou chrbticou, bolesť hlavy pri vysokom krvnom tlaku atď. Nemusí však ísť len o poruchu nejakej štruktúry mozgu či oblasti hlavy, ale môže ísť o poruchu funkcie – čiže sekundárna bolesť hlavy je aj následok psychických či hormonálnych problémov. Takže bolesť hlavy ako taká môže byť diagnóza sama osebe, ale aj príznak nejakého iného ochorenia.

V článkoch pre laikov sa obyčajne možno dočítať o troch základných typoch bolesti hlavy: tenzná, migrenózna a clusterová bolesť hlavy. Aký je rozdiel medzi nimi?

Tenzný typ bolesti hlavy má charakter akoby obruče, čiže vyskytuje sa na oboch stranách v páse okolo hlavy, pacienti majú pocit, že im hlavu akoby stláča. Táto bolesť je tupá, kontinuálne zvieravá, tlaková. Objavuje sa pri strese, únave, zmene počasia, dehydratácii a podobne. V prípade migrény sa bolesť hlavy začína zväčša na jednej strane hlavy a až postupne prechádza na celú hlavu. Migréna však nie je bolesť hlavy. Je to syndróm, teda súbor príznakov, ktorých súčasťou je aj bolesť hlavy. Medzi ďalšie patria nevoľnosť, vracanie, citlivosť na svetlo a hluk. Charakter bolesti je pri migréne skôr pulzujúci. No a clusterová bolesť sa vyskytuje zriedkavo, omnoho častejšie však u mužov. Je to extrémne krutá, ostrá, kontinuálna bolesť najmä v okolí oka. Charakterizuje ju sčervenanie oka, tváre, opuch nosnej sliznice, zúženie zorničiek. Z bolestí hlavy sa však najčastejšie vyskytujú migrény a sekundárne bolesti hlavy.

Väčšina ľudí pri bolesti hlavy užije bežne dostupné analgetikum, liek proti bolesti. Pri akom type bolesti hlavy však treba spozornieť a okamžite konať?

Pri náhle vzniknutej, prudkej a neznesiteľne silnej bolesti, ku ktorej došlo nečakane, prakticky z ničoho. To znamená, že prudko nastúpila po fyzickej námahe, zdvihnutí bremena, pri pohlavnom styku, opravovaní auta – jednoducho bežnej činnosti. Ak ju navyše sprevádza nevoľnosť či stuhnutie šije, treba volať záchranku, pretože môže ísť o prasknutie výdute mozgovej cievy nazývanej aneuryzma a k tzv. mozgovému krvácaniu, ktoré sa často končí smrťou. Samozrejme, bolesť hlavy môže sprevádzať aj krvácanie do tkaniva mozgu, najčastejšie následkom neliečeného vysokého tlaku, alebo aj ischemickú mozgovú mŕtvicu s lepšou možnosťou liečby a prognózou, keď dôjde k nedokrveniu mozgu pre zúženie alebo upchatie mozgovej cievy. Medzi základné príznaky patrí pokles ústneho kútika, porucha reči a ochrnutie jednej časti tela. Pulzujúca akoby búšiaca bolesť hlavy zdola nahor je aj signálom prudkého stúpnutia tlaku u hypertonikov. Táto bolesť hlavy je omnoho nebezpečnejšia ako trebárs bolesť hlavy z krčnej chrbtice. Hypertenziu treba liečiť, lebo jej neliečenie takisto môže viesť k mŕtvici. Občas sa mi stáva, že ku mne všeobecní lekári pošlú do neurologickej ambulancie pacienta, a meraním zistíme, že príčinou bolestí hlavy je vysoký krvný tlak. Neurológ by nemal byť ten, kto zistí hypertenziu. Úporná, intenzívna bolesť hlavy a stuhnutosť šije môže byť aj príznakom meningitídy, tu sú však dôležité viaceré ďalšie príznaky ako podráždenosť, horúčka, ospalosť, vracanie, prípadne kŕče a neskôr už typické škvrny na koži, ktoré nemiznú ani po pritlačení skleneného pohára. Tu treba takisto čo najskôr volať záchrannú službu.

Potrebujete pri bližšej diagnostike bolestí hlavy často aj zobrazovacie vyšetrenia? Napríklad ak príde pacientka s podozrením na migrénu?

Už v škole nás učili, že 60 % diagnózy je dobrá anamnéza. Pacient by si mal všímať, aký charakter majú jeho bolesti hlavy, v ktorej časti hlavy sa začínajú, ako často prichádzajú, ako dlho trvajú, plus ďalšie možné príznaky, ktoré sme už vymenovali. Bolesti hlavy môžu signalizovať hoci aj problém s očami. Pacient potom nepotrebuje neurológa, ale oftalmológa. Lekár musí počúvať, čo pacient hovorí, aj keď je to dvojsečná zbraň, pretože v niečom má pravdu aj populárny Doktor House, keď tvrdí, že pacient často zavádza až klame. Čo sa týka diagnostiky migrény, často stačí rozhovor s pacientom a bežné ambulantné neurologické vyšetrenie. U migrenikov očakávame normálny neurologický nález. Profesor Google a docentka Wikipédia majú na pacientov silný vplyv, takže tí sa nás často snažia niekam nasmerovať, aby dosiahli svoje.

Napríklad?

Napríklad sú presvedčení, že potrebujú vyšetrenie magnetickou rezonanciou. MRI určite preferujeme, zobrazovacia výpovedná hodnota je vyššia ako pri CT a nejde o radiačné žiarenie, takže je bezpečnejšie. Problémom potom môže byť to, že MRI v zásade takmer vždy niečo ukáže. Sú tam vidieť nejaké bodky, a odrazu je problém s ich interpretáciou. Ak nie sú špecifické a v lokalite, ktorá svedčí pre konkrétnu diagnózu ako skleróza multiplex či cievna príčina problémov, pacient sa dostane do situácie – mám v hlave niečo, ale neviem, čo to je. Zobrazovacie vyšetrenie má význam, ak u človeka, ktorý nikdy nemával bolesti hlavy, sa odrazu začnú každodenné bolesti, trpí závratmi a podobne. Alebo sú bolesti dlhotrvajúce, nereagujú na bežné analgetiká. Tam môže byť podozrenie trebárs na nádorový proces, ktorý je potrebné vylúčiť.

Lieky na bolesť, analgetiká, patria medzi najpredávanejšie. K dispozícii je viacero účinných látok. Dá sa určiť, kedy je vhodné ktorú použiť?

Z voľnopredajných účinných látok môžeme menovať známy ibuprofén či paracetamol, ďalej metamizol či naproxén. Pre každého je vhodné niečo iné, treba vyskúšať. Lekárnik dnes s veľkou radosťou ponúkne aj kombinácie analgetík s ďalšími účinnými látkami, ktoré môžu hoci uvoľňovať dýchacie cesty, pôsobiť proti kašľu či potencovať účinok analgetika, napríklad kofeín a podobne. Tieto kombinácie sú však vhodné v prípade, že človek má bolesti hlavy z chrípky alebo nejakého zápalu prinosových dutín. V princípe však možno povedať, že ibuprofénu by sa mali vyhnúť ľudia, ktorí majú ťažkosti so žalúdkom, vredári, pretože dráždi žalúdočnú sliznicu. Ja som si raz dal na bolesti chrbta diklofenak a žalúdok ma rozbolel tak, až som bolesti chrbta nevnímal. V takom prípade je teda vhodnejší paracetamol, ten zas nemá protizápalový účinok. Osobitnou kapitolou sú tehotné ženy, paracetamol by nemali užívať v prvom trimestri a ibuprofénu by sa mali vyhnúť v poslednom.

Reklama nám hovorí, že tieto lieky sú vhodné na bolesť zubov, ďalšie na bolesť hlavy a iné zas na menštruačné bolesti. Je nevyhnutné to rozoznávať?

Reklamu musíme vnímať s veľkou rezervou. Liek na chrípku má špeciálny názov, farebnú škatuľku a obsahuje trebárs tisíc miligramov paracetamolu. To si môžete dať aj dva 500 mg paracetamoly a vyjde vás to podstatne lacnejšie. To, čo ešte môžete zobrať do úvahy, je forma lieku. Niektoré tablety sú špeciálne obalené, aby nedráždili žalúdok, samozrejme, doplatok za ne je vyšší. Niektoré lieky sú vo forme šumivých tabliet, napríklad aspirín, alebo vo forme rozpustnej tabletky pod jazyk, kde sa účinná látka dostane skôr do krvného obehu. Aj migrenici majú liek vo forme spreja či tabletky pod jazyk, keď totiž trpia nevoľnosťami, liek by v žalúdku dlho neudržali.

Je stále pravdou, že vysoké percento pacientov s migrénou je ešte stále „nepodchytených“ a liečia sa doma pomocou rôznych voľnopredajných liekov?

Myslím si, že to stále platí. Často sa k nám na neurológiu dostávajú pacienti, ktorí majú ťažkosti s migrénou niekoľko rokov, hltajú hrste ružových či bielych tabletiek, v čase ataku migrény sú na mnoho hodín vyradení a musia ležať v tme a tichu. Pritom existuje úspešná liečba migrény, ktorá vie pomôcť do pol hodiny. Táto skupina liekov sa nazýva triptány. Z tejto skupiny sú dostupní štyria zástupcovia, pričom ten najstarší s účinnou látkou sumatriptán môže predpísať aj praktický lekár. Čiže dnes aj praktický lekár môže diagnostikovať nekomplikovanú migrénu a nastaviť jej liečbu.

Migréna je samostatná diagnóza. V čom sa líši od bežnej bolesti hlavy?

Ako som už povedal, pri migréne je bolesť hlavy len jeden z jej prejavov. Migrénu spôsobuje narušenie nervovo-cievnych zväzkov a nežiaduca elektrická aktivita, ktorá sa šíri po mozgu. Súčasťou toho celého je aj zápalový proces, len nevieme, či je to spúšťač problémov alebo až následok. Súčasťou záchvatu migrény je aj nevoľnosť, vracanie, svetloplachosť, precitlivenosť na zvuky a podobne. Existujú migrény s aurou, keď pacient určitý čas pred nástupom bolestí cíti prichádzajúci záchvat prostredníctvom preňho typických príznakov – niekto má zmenenú chuť v ústach, iný vidí záblesky, má pocity závratu a podobne. Toto prodromálne štádium môže trvať pol hodiny, prípadne aj viac. Pacienti s komplikovanými migrénami dokonca oslepnú na polovicu zorného poľa či na prechodné obdobie dokonca ochrnú. Nebezpečná môže byť migréna, ktorá nestrieda strany, čiže sa začína vždy na tom istom mieste v hlave. Tam môže byť podkladom vrodená cievna porucha, a práve vtedy vyžadujeme napríklad vyšetrenie magnetickou rezonanciou.

Spúšťačom niektorých bolestí hlavy môže byť aj jedlo či nápoje. Pravdepodobne sa to týka najmä migrény.

Áno, niektoré tzv. dietetické faktory môžu byť spúšťačom záchvatu migrény – alkohol, glutaman sodný, aspartam, čokoláda či niektoré syry. Ale bežná bolesť hlavy môže vzniknúť aj od hladu či z nedostatku tekutín.

Je možné sa z migrény vyliečiť? Majú migreničky v tomto nejakú nádej?

Ak je migréna naviazaná na rozkolísanosť hormonálnych hladín, čiže žena má bolesť hlavy počas ovulácie či menštruácie, je veľká nádej, že sa to bude zlepšovať vekom, najmä s nástupom menopauzy. Ak však migrénou trpeli mama aj stará mama a je tam genetická záťaž, je to horšie. Migrenik by si mal písať denník, aby sme vedeli zhodnotiť, koľko atakov migrény má bez liečby, koľko s liečbou. Ak je tých záchvatov viac ako päť do mesiaca, je to indikácia na preventívnu liečbu migrény. Ide o antiepileptiká, ktoré tlmia nežiaducu elektrickú aktivitu mozgu. O rok sa očakáva príchod novej, biologickej liečby v podobe monoklonálnej protilátky, aké sa už používajú napríklad pri reumatoidnej artritíde, skleróze multiplex a podobne. Bude určená pre pacientov, ktorí trpia migrénou viac ako 15 dní v mesiaci. Áno, aj takéto ťažké stavy existujú, a vtedy sa aj drahá liečba z ekonomického hľadiska vyplatí, pretože títo ľudia sú doslova invalidizovaní, nepracujú, neživia rodinu, neodvádzajú dane.

Vy ste jedným z konzultantov projektu, ktorý sa nazýva Druhý názor lekára. Čo je jeho cieľom?

Je to projekt, ktorý umožňuje za poplatok pacientovi získať iný názor, tzv. second opinion, na svoju diagnózu a možnosti liečby. Cieľom je, aby tak pacient, prípadne jeho blízki príbuzní získali istotu v rozhodnutí, že jeho liečba – napríklad rozhodnutie o chirurgickom zákroku – je správna. Takisto to môže pomôcť pri stanovení samotnej diagnózy, čiže pri diagnostike. V minulosti sa mi napríklad stalo, že som mal pacienta s infarktom miechy, čo nie je úplne bežná diagnóza. Rodina aj na moje odporúčanie požiadala ešte o jeden názor, konkrétne vtedy išlo o zahraničného odborníka. Ten preštudoval snímku z magnetickej rezonancie a jeho diagnostika sa zhodovala s mojou. V medicíne je to tak, že ochorenia majú svoj vývoj, nie každá liečba funguje a pri žiadnom lieku nebola preukázaná stopercentná účinnosť. Každý má nárok hľadať si aj iné možnosti, konzultovať iných lekárov, pýtať si názor aj od iných. Vo svete takéto možnosti, dokonca webové portály, kde sa dajú napríklad konzultovať aj snímky zo zobrazovacích vyšetrení, nie sú nijakou novinkou.

MUDr. Zoltán Goldenberg, PhD.

MUDr. Zoltán Goldenberg, PhD.

Absolvoval štúdium na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Hradci Králové v roku 1998. V roku 2005 získal titul PhD. na Lekárskej fakulte UK v Bratislave a v roku 2016 magisterský titul v Administrácii v zdravotníctve na VŠZaSP sv. Alžbety. Pracuje ako neurológ v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Venuje sa diagnostike a liečbe cievnych mozgových príhod, Parkinsonovej choroby a ochoreniam spojeným s abnormálnymi pohybmi (dystóniám), aplikácii botulotoxínu A pri dystóniách a spasticite. Je konzultantom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v odbore neurológia.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#migréna #bolesť hlavy #analgetikum
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk