Pacientov s cukrovkou pribúda

Rastúci počet prípadov má na svedomí najmä častejší výskyt nadváhy a obezity, nezdravá strava, nedostatok fyzickej aktivity a socioekonomické znevýhodnenie. Cukrovka nepredstavuje problém len pre tých, ktorí trpia na toto ochorenie, ale predstavuje tiež záťaž v podobe vysokých výdavkov na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie dlhodobo chorých. „Celosvetovo stúpa výskyt cukrovky. Je dôležité zvýšiť informovanosť o tejto chorobe, o jej diagnostike a liečbe, pretože cukrovka dnes už predstavuje globálnu epidémiu so život ohrozujúcimi komplikáciami,“ uviedla pred časom vedúca oddelenia podpory zdravia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici doktorka Silvia Kontrošová. V 90 percentách prípadov ide o diabetes typu 2, pri ktorom najdôležitejším vonkajším faktorom príčiny vzniku je nadváha, obezita a nízka fyzická aktivita. K dispozícii je mnoho klinických štúdií, ktoré ukazujú, že prechodu z rizikového prediabetického štádia do štádia klinického diabetu je možné predísť alebo ho aspoň oddialiť až v polovici prípadov správnou životosprávou.

To, že strava pozmeňuje fungovanie mozgu a rozvíja sa tak odolnosť voči inzulínu, potvrdili aj vedci z Katolíckej univerzity v Ríme, píše sa v správe ČTK. Úlohou štúdie bolo zistiť účinky stravy na mozog za predpokladu, že nevyvážená strava môže nielen vyvolať hromadenie tuku a rozvoj rezistencie voči inzulínu, ale že sa tiež môže odraziť na fungovaní nervového systému. Závery štúdie zverejnil časopis Nature Communications. „Niektoré výskumy ukazujú, že poruchy metabolizmu, ako sú tie, ktoré pozorujeme pri cukrovke druhého typu a obezite, poznamenávajú aj kognitívne funkcie,“ povedal vedec Claudio Grassi. „Chceli sme na zvieratách vytvoriť stav metabolickej poruchy podobnej cukrovke a pozorovať, ako sa to bude prejavovať na nervovej sústave,“ vysvetlil. Týmto spôsobom sa vedcom podarilo osvetliť mechanizmus pôsobenia konzumácie tukov na zdravie mozgu.

Vedci pozorovali, že strava bohatá na tuky, najmä potom na palmový olej obsahujúci kyselinu palmitovú, určuje v mozgu vývoj rezistencie voči inzulínu. „V skutočnosti to nie je len kyselina palmitová, to isté sa deje s kyselinou olejovou. My sme sa ale sústredili na tú prvú, pretože sme vedeli, že môže byť hlavným činiteľom priamo ovplyvňujúcim synapsiu, spojenie dvoch neurónov určených na odovzdávanie vzruchov v mozgu,“ uvádza Grassi. Zároveň sa zvyšovaním kyseliny palmitovej vedci pozorovali pripájanie mastnej kyseliny k niektorým proteínom, zvlášť k receptoru pre glutamát. Glutamát používajú bunky nervového systému ku komunikácii. V prípade stravy bohatej na tuky bránia pozmeneniu receptora pre glutamát jeho funkcii. V podstate ide o to, že sa pri takejto strave narúša jeden z mechanizmov, ktoré koordinujú aktivitu mozgu a zaisťujú správnu komunikáciu medzi bunkami. Vedci tiež pozorovali, ako môžu byť zmeny spôsobené stravou potlačené. „Ak podávame nosový sprej, ktorý pri strave bohatej na tuky blokuje palmitoylaciu receptora, nepozorujeme modifikácie spôsobené vysokým obsahom tukov a zároveň sa nám darí zachovať kognitívne schopnosti zvierat,“ hovorí Grassi. Výskum podľa neho pomohol lepšie pochopiť vzťah výživy a kognitívnych funkcií.

Ako sa počítajú SJ v potravinách a v jedle?

Celodennú stravu a koľko SJ ma diabetik prijať v každej porcii jedla určí lekár. Potrebné je preto poznať sacharidové potraviny a ich vplyv na glykémiu, ale aj koľko SJ má prijať diabetik v jednotlivých porciách jedla! Musí vedieť, či má jesť tri hlavné jedla počas dňa, alebo 6 porcií podľa inzulínu a spôsobu života, ktorý má zabehnutý. Len ak toto všetko vie, môže dosahovať dobré glykémie, oddialiť alebo zabrániť vzniku diabetických komplikácií. Keď si diabetik aplikuje svoju dávky rýchlo pôsobiaceho inzulínu, musí prijať jedlom potrebný počet SJ, aby jeho glykémia bola v normálnych glykemických hodnotách. V prípade, že prijme v jedle viac sacharidových potravín, t. j. viac sacharidových jednotiek (SJ), glykémiu bude mať vyššiu. Označuje sa to ako hyperglykémia. Naopak, keď v jedle prijme menej sacharidových potravín (SJ), ako by mal, môže si spôsobiť pokles glykémie – hypoglykémiu.

Každá potravina je uvedená v množstve, ktoré zodpovedá 1 SJ. Sacharidové potraviny sú rozdelené na rýchle, započítateľné a voľné. Ovplyvňujú glykémiu rozdielne rýchlo. Rýchle sacharidové potraviny, s vysokým glykemickým indexom, sa používajú na preliečenie hypoglykémie, v prípade, keď glykémiu nezvládol a hypoglykémii nepredišiel. Započítateľné SJ sú všetky tie, ktoré človek bežne konzumuje a diabetik započíta do svojho počtu SJ v porcii jedla na dávku inzulínu. Medzi voľné sacharidové potraviny patrí zelenina v množstve do 200 g v porcii okrem mrkvy, cvikle, kukurice a hrášku, čo spresňuje tabuľka o SJ.

Množstvo sacharidových potravín, ktoré zodpovedá 1 SJ (10 g sacharidov)

Múčne a pekárenské výrobky

Zemiaky a započítateľná zelenina

Ovocie

váha ovocia je uvedená aj so šupkou alebo kôstkou

Zelenina voľná – voľné druhy zeleniny neovplyvňujú glykémiu a môžu sa konzumovať do 200 g v porcii bez započítania do počtu SJ. Zo živočíšnych potravín sa do počtu SJ započíta len mlieko a tekuté mliečne výrobky.

Mlieko a mliečne výrobky

1. do počtu SJ sa nepočítajú potraviny z mlieka ako napr. porcia: syra, tvarohu, bryndze a pod.
2. nepočíta sa do počtu SJ ani primeraná porcia mäsa a mäsových výrobkov, vajce, tofu (sú to bielkovinové potraviny – 0 SJ)

Základné štandardy diétnej liečby cukrovky sú vlastne racionálnou výživou

• Optimálny príjem energie – na zabezpečenie tzv. primeranej hmotnosti tela (napr. zníženie energetického príjmu ak má pacient nadváhu a obezitu alebo, naopak, zvýšenie energetického príjmu u chudých diabetikov 1. typu v detskom alebo mladom dospelom veku na zabezpečenie normálneho rastu a vývoja).
• Nízky príjem tuku – menej ako 30 % denného energetického príjmu by malo byť hradených tukmi. Tuky majú vysokú energetickú hodnotu. Energetická spotreba človeka sa udáva v kilojouloch, staršou jednotou boli kilokalórie. Spálením 1 g tuku vzniká až 39 kJ (9 kilokalórií), čo je približne dvakrát toľko, ako vzniká spálením jedného gramu cukru alebo bielkoviny. Okrem zjavného tuku ako slanina, maslo, bravčová masť sa v rôznych potravinách nachádzajú aj skryté tuky (napr. v mäse a údeninách, v mlieku a mliečnych výrobkoch). Odporúča sa znížiť príjem nasýtených tukov, ktoré sú zväčša živočíšneho pôvodu (slanina, masť, mastné mäso, loj, vnútornosti).
• Zvýšiť príjem predovšetkým mononenasýtených mastných kyselín (olivový olej), a zvýšiť príjem n-3 nenasýtených mastných kyselín (ryby a morské živočíchy).
• Znížiť príjem cholesterolu na menej ako 300 mg/deň (potraviny s najvyšším obsahom cholesterolu sú hlavne mozog, pečeň, pľúca, obličky, vaječný žĺtok).
• Stužené rastlinné tuky a margaríny výrazne obmedzujeme (napr. v suchom pečive, koláčoch, sušienkach, krekeroch). Sú zdrojom tzv. trans-foriem mastných kyselín. Tieto mastné kyseliny sú pre organizmus škodlivé, lebo zvyšujú hladinu škodlivých tukov v krvi.
• Z mäsa a mäsových výrobkov uprednostňujeme chudé druhy, mastné druhy sa snažíme vyradiť úplne. Pri mlieku a mliečnych výrobkoch vyberáme mlieko, jogurty, syry s najnižším obsahom tuku.
• Optimálny príjem bielkovín – celkový príjem bielkovín by mal zodpovedať približne 10–15 % denného energetického príjmu (0,8 g/kg ideálnej hmotnosti pacienta/deň). Polovicu by mali tvoriť bielkoviny živočíšneho pôvodu, polovicu rastlinného pôvodu. Bielkovina sa vyskytuje buď v spojení s tukmi (mlieko, smotana alebo mäso), alebo s cukrami (zelenina, chlieb). Jedinou čistou bielkovinou je vaječný bielok. Z bielkovín živočíšneho pôvodu preferujeme hlavne chudé mäsá (napr. kuracie, morčacie), odtučnené mlieko, nízkotučné mliečne výrobky a vaječný bielok. Z rastlinných zdrojov sú to hlavne strukoviny (hrach, fazuľa), sója, zelenina a chleboviny. Plnohodnotné bielkoviny, ktoré obsahujú všetky potrebné aminokyseliny, sa nachádzajú iba v potravinách živočíšneho pôvodu. Preto čisto vegetariánska strava nie je pre diabetika úplne vhodná.
• Zvýšiť príjem zložených cukrov – mali by tvoriť viac ako 55 % denného energetického príjmu, jednoduchý cukor menej ako 10 % energie. Jednoduché cukry (cukor, ktorý používame ako sladidlo – kockový, práškový alebo kryštálový, med, cukrovinky) by mal diabetik výrazne obmedziť. Cukor ako sladidlo možno nahradiť umelými sladidlami. Jednoduché cukry sa vyskytujú aj ako súčasť ovocia. Čím je ovocie sladšie, tým viac jednoduchého cukru obsahuje. Preto z ovocia preferujeme menej sladké druhy (napr. grapefruity, zelené jablká). Medzi zložené cukry patria hlavne rastlinné škroby (napr. celozrnný chlieb a pečivo, celozrnné cestoviny, ovsené vločky, všetky druhy zeleniny, ovocie). Zložené cukry by mali tvoriť základ stravy diabetika. Na odhad množstva cukrov v jednotlivých potravinách sa používa tzv. sacharidová jednotka. Tá má význam hlavne u diabetikov liečených inzulínom, ktorí si podľa nich môžu určiť množstvo krátko pôsobiaceho inzulínu, ktorý si podávajú pred určitým jedlom.
• Zvýšiť príjem vlákniny – 25 až 35 g denne. Vláknina je súborný názov pre nestráviteľné časti rastlinných zložených cukrov a delíme ju podľa rozpustnosti vo vode. Rozpustné vlákniny (nachádzajú sa hlavne v strukovinách, zelenine, ovocí) tým, že spomaľujú vstrebávanie glukózy z čreva majú priaznivý účinok na zníženie krvného cukru predovšetkým po jedle, majú aj pozitívny efekt na zníženie hladín škodlivých tukov v krvi. Nerozpustné vlákniny (nachádzajú sa v obilninách – hlavne celozrnných) pôsobia pozitívne predovšetkým proti zápche.
• Optimálny príjem vitamínov a minerálnych látok. Pri zmiešanej a dostatočne pestrej strave sú minerálne látky a vitamíny obsiahnuté dostatočne. Ich hlavným zdrojom sú surová zelenina a ovocie, preto je dôležité, aby aj v zimných mesiacoch bol ich dostatočný príjem.
• Znížiť príjem kuchynskej soli na menej ako 5 gramov denne.
• Odporúča sa znížiť príjem údených a pečených požívatín a jedál pripravovaných dlhý čas pri vysokej teplote, odporúča sa tiež pri príprave jedál menej vyprážať a piecť, vhodné je používať riad, ktorý umožní prípravu s minimom tukov (napr. teflónové panvice).
• Príjem alkoholu – menej ako 30 g denne. Z alkoholických nápojov je vhodná príležitostná konzumácia kvalitného suchého červeného vína (nie viac ako 2 decilitre denne). Tvrdý alkohol a pivo sa neodporúčajú.
• Príjem tekutín u diabetika. Vhodné sú neenergetické tekutiny (nesladené minerálne vody s nízkym obsahom sodíka, čistá voda, voda s citrónom, nesladený čaj). Nevhodné sú sladené limonády.
• Frekvencia príjmu jedál – pravidelný režim a pravidelné stravovanie v menších množstvách 4– až 5-krát denne.
• Do popredia diétnej liečby cukrovky sa dáva tzv. stredomorská diéta, ktorá je typická pre stredomorské krajiny (napr. Grécko). V týchto krajinách je nižšia srdcovo-cievna úmrtnosť ako napr. v stredoeurópskych krajinách, čo sa dáva do súvislosti práve s inými diétnymi zvykmi v porovnaní napr. s našou krajinou.

Hlavné znaky stredomorskej diéty: energia – optimálna alebo nižšia; tuky – živočíšne znížené, monoénové mastné kyseliny vysoké (olivový olej) polyénové rybie zvýšené; bielkoviny – živočíšne znížené, rybie zvýšené, rastlinné zvýšené; cukry – jednoduché cukry znížené, zložené cukry zvýšené; ovocie, zelenina – hlavne v surovom stave zvýšené; vláknina zvýšená; alkohol – znížený, jedine striedme pitie červeného vína pri jedle.