„Migrénu zaraďujeme medzi primárne bolesti hlavy. Neprejavuje sa u každého rovnako, je u každého jedinca osobitá a môže mať rôzne príčiny, najčastejšie sú to cievne alebo neurogénne mechanizmy. Aj v rámci spúšťačov migrenóznych bolestí rozoznávame viaceré príčiny, a to vnemové podnety, stres, hlad, nepravidelná strava či nedostatok spánku,“ hovorí PharmDr. Andrea Gažová, PhD., z Ústavu farmakológie a klinickej farmakológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Prečo postihuje viac ženy ako mužov?
Jednou z príčin migrenóznych bolestí hlavy sú vnútorné vplyvy organizmu, a to hlavne kolísanie hormónov, predovšetkým estrogénov. Z tohto dôvodu sa u žien môžu vyskytovať epizodické migrenózne bolesti hlavy kopírujúce hormonálne hladiny počas menštruačného cyklu.
Ako sa prejavuje?
Ako som už spomínala, migréna je bolesť hlavy prejavujúca sa u každého inými symptómami alebo sprievodnými javmi. Aj jej časový priebeh je rôzny, od hodín až po trvanie v priebehu troch dní. Bolesť môže mať pulzujúci charakter, ale postihnutí môžu pociťovať aj tlak či pichanie lokalizované do jedného miesta na hlave. Migrénu môžu sprevádzať pocity na zvracanie alebo priamo zvracanie, citlivosť na svetlo, citlivosť na pachy či hluk.
Ide o dedičné ochorenie?
Dedičnosť hrá dôležitú úlohu, ak trpia migrénou obaja rodičia, má ich dieťa až 75-percentnú pravdepodobnosť, že sa u neho vyskytne. V rámci genetického skríningu už bol dokonca objavený gén, ktorý zodpovedá migréne s aurou a poruchou na jeho chromozóme sa zvyšuje pravdepodobnosť zdedenia tejto formy migrény.
Čo sa vlastne deje pri migréne?
Migréna je u postihnutého vyprovokovaná kombináciami viacerých faktorov, teda stres, hlad, nedostatok alebo nadmernosť spánku, prenikavé vône, ale aj klimatické podmienky. Tieto podnety spustia v oblasti hlavy cievne alebo neuronálne zmeny. Z cievnych príčin je to najmä rozšírenie ciev, čo spôsobuje bolesť. Z neuronálnych zmien sú to komplikované procesy, do ktorých môžu byť zahrnuté aj nervové vlákna tvárovej a krčnej oblasti.
Spánok je dôležitý, to je nespochybniteľný fakt. Vedci však upozorňujú na skutočnosť, že ak niekto spí viac ako deväť hodín alebo sa dĺžka jeho spánku mení, môže to vyvolať bolesti hlavy až migrény. Súhlasíte s týmto tvrdením?
S týmto tvrdením súhlasím. Pri migréne bývajú spúšťačom spánkové extrémy – teda krátky alebo príliš dlhý spánok. Nie je vhodné ani ponocovanie, ani časté zmeny časových pásiem.
Migrénu údajne môžu vyvolať aj žalúzie. Písali o tom v magazíne Current Biology vedci z univerzity v holandskom Utrechte. Podľa nich spôsobujú tenké rovnobežné linky náchylným ľuďom migrény a niekedy aj epileptické záchvaty. Váš názor?
Rovnobežné linky svetla môžu u citlivých jedincov vyvolať skutočne bolesť hlavy, takisto by to mohli spôsobiť aj ostré svetlá svetelných animácií. Ako som už niekoľkokrát spomínala, skutočne je u každého jedinca vyvolávajúci atak migrény jedinečný, preto ak sa postihnutý cíti v danom svetle nepríjemne, je na mieste sa daným svetelným podmienkam vyhýbať.
Môžu migrénu spustiť aj zmeny počasia?
Áno, klimatické zmeny patria k príčinám vzniku migrenóznych záchvatov.
Ako sa migréna diagnostikuje?
V prvom rade ide o charakteristickú anamnézu tohto ochorenia, teda charakteristický opis bolesti a pomáha aj výskyt ochorenia v rodine. Okrem anamnézy sa zberajú aj diagnostické kritériá, čiže pacientov stav sa oboduje a podľa získaných bodov sa pokračuje v diagnostickom procese. Okrem toho môžu pacienti absolvovať aj magnetickú rezonanciu, aby sa predišlo zámene s iným sekundárnym ochorením hlavy či s inými mozgovými či cievnymi ochoreniami.
Aká je liečba. Dá sa aspoň liečiť, ak sa nedá úplne vyliečiť? Ide o chronické ochorenie?
Liečba je individuálna. Samozrejme, individuálna z pohľadu pacienta. Po identifikácii faktorov, ktoré u pacienta migrénu vyvolávajú, sa pacient v rámci prevencie musí snažiť týmto faktorom vyhnúť. Mierne záchvaty sa liečia dostupnými – voľnopredajnými – analgetikami, napríklad kyselinou acetylsalicylovou, ibuprofénom, paracetamolom alebo ich dostupnými kombináciami. Niektoré predurčuje ich názov práve na liečbu migrény. Na stredne ťažké až ťažké záchvaty ošetrujúci lekár predpisuje liečbu, ktorej výdaj je viazaný na lekársky predpis. Táto liečba ovplyvňuje predovšetkým rozšírené cievy v oblasti hlavy. Liečba sa mimo záchvatov neužíva, čiže nejde o každodenné užívanie liekov, dôležitá je skôr každodenná prevencia.
Čo ešte okrem liekov pomáha?
Samozrejme, pri akútnej bolesti sa vyhýbať faktorom, ktoré atak vyvolali. Pomáha pokoj na lôžku, ľahká strava, pitný režim, pobyt v tme, v rámci možností spánok.
Môže pacient nejakým spôsobom migrénu ovplyvniť? Aká je prevencia?
Predovšetkým ide o dodržiavanie správneho životného štýlu a identifikáciu vyvolávajúcich faktorov. Pacient si môže pomôcť aj sám, napríklad sledovaním a zapisovaním si príčin, kedy migréna nastáva a čo najdôslednejšie sa daným podmienkam vyhnúť.