Malígny melanóm: Zákerný nádor

, 16.06.2018 06:00
melanom, koža, rakovina, vyšetrenie
Melanóm je plne vyliečiteľný v počiatočných fázach nádorového rastu. Autor:

Malígny melanóm vzniká z pigmentových buniek (melanocytov). Jeho výskyt narastá viac ako výskyt akéhokoľvek iného zhubného ochorenia a objavuje sa u stále mladších ľudí, a hoci je v súčasnosti zvýšený záchyt melanómov vo včasných štádiách, úmrtnosť naň sa výraznejšie nemení. V Európe sa vyskytne takmer 81-tisíc novodiagnostikovaných melanómov a takmer 16-tisíc úmrtí ročne.

Najvyššia incidencia (výskyt na 100-tisíc obyvateľov ročne) je vo Švajčiarsku, v Dánsku, Nórsku, Holandsku a vo Švédsku.

Melanóm je plne vyliečiteľný v počiatočných fázach nádorového rastu. Aj preto je základnou podmienkou úspešnej liečby rozpoznať ho včas. Pre melanómy sú charakteristické dva extrémy – na jednom konci spektra sú pacienti s malými, tenkými melanómami, ktorých sa podarí úplne vyliečiť rozšírenou chirurgickou excíziou (vyrezaním aj s časťou okolitej zdravej kože).

Na druhej časti spektra sú pacienti s metastázami, u ktorých sú veľmi obmedzené liečebné možnosti (s pravdepodob­nosťou prežívania 6 až 9 mesiacov). Určité náznaky stabilizácie až poklesu vo výskyte melanómu boli pozorované najmä v mladšej vekovej skupine 25 až 44 rokov. Pravdepodobne sa prejavil vplyv dlhoročných programov, ktoré sa venujú prevencii tohto ochorenia.

Na Slovensku však na prvé vyšetrenie stále prichádza polovica pacientov s prognosticky nepriaznivými formami ochorenia. V prípade ľudí mladších ako 40 rokov sa melanóm častejšie vyskytuje u žien. Po veku 65 rokov sa dvakrát častejšie vyskytuje u mužov, po osemdesiatke u mužov až trikrát častejšie. U žien sa zvýšil výskyt tenkých melanómov, u mužov bol najvýraznejší nárast hrubších lézií. Len jedna tretina melanómov vzniká z pigmentových névov. Dve tretiny melanómov vznikajú na klinicky normálnej koži.

Dôležité je povedať, že melanóm často nemá priamy vzťah s množstvom slnečnej expozície, ale je následkom intermitentného, čiže občasného, ale intenzívneho vystavovania sa slnečnému žiareniu, najmä v detskom veku. Detská koža zachytí vo veku 20 rokov až 80 % celoživotnej dávky UV žiarenia. Preto treba ochranné prípravky používať tak, aby pri nich nikdy nedošlo k začervenaniu (čo je už vlastne spálenie) kože. Melanóm vôbec nemusí vzniknúť v mieste spálenia, ale môže sa objaviť aj v lokalitách, ktoré neboli vystavené slnku.

MUDr. Desana Borecká, onkodermatologička, Národný onkologický ústav v Bratislave

Nemelanómová rakovina kože je najčastejším druhom rakoviny kaukazského etnika

Počet novozistených ochorení v posledných rokoch narastá každoročne o 10 %. Tento trend je, zdá sa, trvalý vďaka tomu, že populácia sa dožíva vyššieho veku, vďaka včasnému odhaleniu nádorov a rozličným preventívnym kampaniam.

Tento druh rakoviny kože sa z historického hľadiska vždy najčastejšie vyskytoval u farmárov, rybárov, lesníkov, pracovníkov na stavbách. V poslednom období však nastal presun do mladších vekových kategórií a do mestských aglomerácií, čo sa pripisuje lepšej diagnostike, ale aj nárastu voľnočasových aktivít, ako je golf či tenis, či iné športy, ktoré znamenajú chronické vystavenie sa slnečnému žiareniu.

Najčastejšou diagnózou, ktorú po akné stanovia dermatovenero­lógovia, je aktinická keratóza. Je to najskoršie štádium skvamocelulárneho karcinómu (čiže spinaliómu) – štádium 0. Priamo súvisí s vystavovaním sa slnečnému žiareniu, častejšie sú postihnutí muži a pacienti po orgánovej transplantácii. Najčastejšie postihnutie aktinickou keratózou je v oblasti čela, plešiny, uší, tváre, predlaktí, chrbtov rúk. Niektoré aktinické keratózy spontánne miznú, iné pretrvávajú a malá časť sa mení na skvamocelulárny karcinóm. Preto je dôležité všetky ich liečiť včas.

Počet novozistených ochorení v posledných...
Počet novozistených ochorení v posledných rokoch narastá každoročne o 10 %. Autor: SHUTTERSTOCK

Skvamocelulárny karcinóm (spinalióm) je druhou najčastejšou rakovinou kože kaukazského etnika. Vzniká z už spomenutej aktinickej keratózy, ale aj bez nej, či z rozličných iných prekanceróz. Spinalióm je agresívnejší ako bazalióm a má vyšší potenciál metastázovať. Je dva- až trikrát častejší u mužov ako u žien, najmä vo vyšších vekových skupinách. Riziko vývoja spinaliómu závisí od fototypu, od celoživotnej kumulácie UV-žiarenia, od rozsahu imunosupresie (u transplanto­vaných pacientov, pretože tí užívajú lieky na potlačenie imunity).

Bazocelulárny karcinóm (bazalióm) je najčastejšou rakovinou kaukazského etnika, zvyčajne rastie veľmi pomaly a zriedkavejšie metastázuje. Tvorí viac ako 70 až 80 % všetkých nemelanómových nádorov kože. Ak je však nerozpoznaný alebo nesprávne liečený, dokáže deštruovať rozsiahle partie kože i štruktúry pod ňou. Častejšie ho majú muži v pomere k ženám 3 : 2. Podobne ako melanóm súvisí s občasnou, no intenzívnou expozíciou UV-žiarenia a so spáleniami v detstve.

Takisto vplyv na jeho rozvoj môžu mať niektoré kožné ochorenia liečené PUVA terapiou (terapia UVA lúčmi plus psoralén) či ionizujúce žiarenie. Môže sa rozvinúť na miestach chronického poškodenia kože, z jaziev po popáleninách, pri vystavení sa arzénu. Existuje viacero typov bazaliómu, najčastejší je nodulárny na hlave, krku či hornej časti chrbta, ktorý pripomína kopulovitý uzlík sklovitého vzhľadu s nepravidelne vinutými cievkami na povrchu. Má aj svoj pigmentový variant (často u tmavších fototypov).

Cystický bazalióm sa často nachádza na mihalniciach alebo v hornej časti tváre a pripomína modrosivý uzlíček s drobnými roztrúsenými cievkami a pripomína nezhubnú léziu. Bazalióm však môže vyzerať aj ako šupinaté ploché ložiská, ktoré majú ružovú až červeno-hnedú farbu s vláknitým okrajom, často sa vyskytujú na trupe, pripomínajú ekzém, ale zriedkavo metastázujú.

Agresívnou formou ochorenia je sklerotizujúci bazalióm, ktorý pripomína žlto-belavú sklerotickú jazvu, má málo viditeľných žiliek a jeho ohraničenie sa nedá presne určiť, pretože v skutočnosti býva tento bazalióm väčší ako jeho viditeľné okraje. Ďalší, ulcerujúci bazalióm môže postihnúť chrupavku aj kosť. Tieto nádory sú nebolestivé, takže pacient ich často ignoruje.

MUDr. Katarína Poláková, PhD., Dermatovenero­logická ambulancia, Onkologický ústav sv. Alžbety

Kožný nádor môže byť tiež tmavá škvrnka pod nechtom

Tmavá škvrnka pod nechtom nemusí byť len modrina, môže podľa lekárov signalizovať aj nádor. Varujúce by malo byť tiež novovzniknuté kožné znamienko po 35. roku veku alebo mesiace sa nehojaci vriedok.

Podľa predsedu Českej dermatologickej spoločnosti Českej lekárskej spoločnosti Jana Evanjelistu Purkyně Petra Arenbergera tmavé prejavy nádorov na dlaniach alebo chodidlách, takzvaný akrolentiginózny melanóm, tvoria asi päť percent všetkých melanómov. Často sú však zamieňané za bradavicu, modrinu či mozoľ.

Takzvaný akrolentiginózny melanóm je často...
Takzvaný akrolentiginózny melanóm je často zamieňaný za bradavicu, modrinu či mozoľ. Autor: SHUTTERSTOCK

„Včasné rozpoznanie melanómu je pre prognózu pacienta úplne kľúčové. Aj napriek tomu, že je akrolentiginózny melanóm zriedkavá forma, v posledných rokoch sa ich počet na našom pracovisku zdvojnásobil a títo pacienti majú veľmi zlú prognózu,“ dodala dermatologička Monika Arenbergerová.

Melanómy sú vôbec najčastejšími druhmi rakoviny, len malá časť je ich však zhubných. Napriek tomu počet pacientov rastie, za 20 rokov sa podľa Národného onkologického registra zdvojnásobil. Chorých však vďaka včasnému odhaleniu a lepšej liečbe zomiera takmer rovnako.

Spálenie kože slnkom zvyšuje riziko nádoru, u mužov takmer trikrát

Spálenie slnkom zvyšuje riziko zhubného nádoru kože. Už jedno či dve spálenia zvýšia riziko u mužov až 2,8-krát a u žien 1,5-krát. Nebezpečné je spálenie aj pre deti. Odborníci odporúčajú zdržiavať sa na slnku skôr v skorých dopoludňajších či neskorých popoludňajších hodinách. „Ak je človek vystavený slnku medzi 11. a 15. hodinou, treba sa chrániť aj oblečením. Pri pobyte pri vode alebo v horách je ochrana kože pred spálením kľúčová, krémy treba aplikovať opakovane,“ uviedla vedúca oddelenia podpory zdravia a zdravotnej politiky pražských hygienikov Anna Füleová.

Otázky a odpovede o rakovine kože

Prečo je rakovina kože taká nebezpečná?

Keď sa začne poškodená (rakovinová) bunka množiť, spojí sa do útvaru = tumoru. Vznikne zhluk poškodených rakovinových buniek, ktoré sa nekontrolovateľne množia. Tieto bunky chcú prežiť. Na to potrebujú kyslík a živiny, ktoré im poskytne krv z cievy. Keďže koža obsahuje vo svojich spodných vrstvách množstvo ciev, poškodené bunky sa k nim rýchlo dostanú a takto sa rozšíria do iných častí tela, kde metastázujú, teda vytvoria svoje „bratské“ tumory.

To, že je opaľovanie v soláriu nebezpečné, je mýtus alebo fakt?

Solárium je nebezpečné. Ľudia navštevujúci solárium pravidelne majú 2,5– až 3-krát vyššiu pravdepodobnosť vzniku melanómu kože v porovnaní s ľuďmi, ktorí tieto zariadenia nevyužívajú. Dokonca Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (IARC) preradila zdroje solárií z kategórie „pravdepodobne spôsobujúce rakovinu“ do kategórie „spôsobujúce rakovinu“. Dôvodom je, že trubice solárií vyžarujú veľmi intenzívne žiarenie (najmä UVB), ktoré môže byť dokonca silnejšie ako slnečné žiarenie na pravé poludnie, čím sa poškodzuje DNA buniek.

#rakovina kože #nádor #malígny melanóm
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk