Postrach cholesterol. Ako ho liečiť

, 20.09.2018 06:00
cholesterol
„Norma“ pre zvýšenú hladinu cholesterolu je u jednotlivých ľudí rôzna. Autor:

Napriek tomu, že je táto látka pre naše telo životne dôležitá, nemá najlepšiu povesť. V podstate neprávom. Cholesterol v tele plní mnoho dôležitých úloh. Potrebujeme ho na stavbu stabilných bunkových stien, na izolačnú vrstvu nervových buniek a na výrobu žlčových kyselín, ktoré pomáhajú tráveniu. Je nevyhnutný aj na prirodzenú syntézu vitamínu D a na produkciu pohlavných hormónov.

Za vysoké, a teda rizikové hladiny cholesterolu si väčšina z nás môže sama. Vinníkom je nezdravá životospráva a málo pohybu, ale aj vysoký tlak a fajčenie.

„Norma“ pre zvýšenú hladinu cholesterolu je u jednotlivých ľudí rôzna v závislosti od stupňa ich kardiovaskulárneho rizika. Zjednodušene, ak je človek napríklad po prekonanom srdcovom infarkte, mal by mať hladinu tzv. zlého LDL cholesterolu pod 1,8 mmol/l. Človek takého istého veku, pohlavia, ale bez akýchkoľvek rizikových faktorov pre srdcový infarkt, naopak, môže mať hladinu cholesterolu aj takmer 3,0 mmol/l a táto hladina je uňho považovaná za ešte normálnu.

„Vysoký cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak, je veľmi zákerný. Zvýšený cholesterol nebolí ani sa v mladšom veku nijako neprejavuje. Dlhodobo zvýšená hladina cholesterolu v krvi však môže spôsobiť vážne zdravotné problémy. Cholesterol sa usadzuje na stenách ciev a znižuje ich priechodnosť. Vysoká hladina cholesterolu je príčinou aterosklerózy, čiže kôrnatenia tepien. Výsledkom sú závažné zdravotné komplikácie: srdcový infarkt, mozgová porážka, nedokrvenie dolných končatín, postihnutie obličiek, poruchy erekcie u mužov,“ varuje pred vysokými hladinami cholesterolu doktorka Ľubomíra Fábryová z Metabol KLINIK, ambulancie pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy v Bratislave.

„Existuje množstvo dôkazov, ktoré hovoria o vzťahu medzi hladinou cholesterolu a rozvojom srdcovo-cievnych či mozgovo-cievnych komplikácií. Preto treba hladinu cholesterolu dôsledne kontrolovať, snažiť sa ju znížiť zmenou životného štýlu a pohybovou aktivitou,“ konštatovala.

Úprava stravy je pri vysokých hladinách cholesterolu dôležitou súčasťou liečby. „Dodržiavanie diétnych a režimových opatrení môže následne viesť k užívaniu menšieho počtu, resp. nižšej dávky liekov. Úprava stravy môže znížiť hladinu cholesterolu o 10 až 15 %. Základom nízkocholeste­rolovej diéty je obmedzenie potravín s vysokým obsahom nasýtených tukov. Strava má byť však pestrá, vyvážená a prospešná pre srdce,“ dodala doktorka Fábryová.

Ak sa hladinu cholesterolu nepodarí znížiť úsilím o zmeny v oblasti životosprávy a pohybovej aktivite, respektíve hladina tzv. zlého cholesterolu je vysoká, pacientov liečia liekmi. Do farmakologickej liečby patria najčastejšie predpisovane lieky statíny, fibráty a inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a biologická liečba, ktorá dokáže zablokovať aktivitu molekuly, ktorá zohráva dôležitú úlohu v metabolizme cholesterolu. Tým sa hladinu „zlého“ LDL cholesterolu znižuje.

Koho a ako liečiť

Pacientom, ktorí majú vysokú hladinu cholesterolu, lekári musia určiť, kedy ich začať farmakologicky liečiť a tiež ako. Ak sa hladinu cholesterolu nepodarí znížiť zmenou životosprávy a pohybovou aktivitou alebo hladina „zlého“ cholesterolu je vysoká, odborník predpíše liečbu liekmi. Do farmakologickej liečby patria statíny, fibráty, inhibítory vstrebávania cholesterolu (lieky brániace vstrebávaniu cholesterolu) a biologická liečba PCSK9 inhibítory.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Autor: SHUTTERSTOCK

Keď pacient dosiahne určitú hladinu zlého LDL cholesterolu, konkrétne viac než 3 až 4 mmol/l v závislosti od rizikového profilu, mal by sa podľa medzinárodných odporúčaní liečiť. V prípade rizikových pacientov, ako sú hypertonici, diabetici alebo tí, ktorí majú v rodinnej anamnéze prekonanú kardiovaskulárnu príhodu, by sa malo začať s liečbou už pri nižších hodnotách. Rovnako sa odporúča začať s liečbou čím skôr, aby sa dosiahli cieľové hladiny, ktoré sú pre rizikových a nerizikových pacientov rôzne.

Nerizikový pacient by sa mal priblížiť k hodnote LDL-C okolo 3,5 až 4 mmol/l a rizikový by mal dosiahnuť hladinu LDL-C pod 2 mmol/l. Súčasne sa sleduje aj hodnota dobrého cholesterolu, ale zvyčajne platí, že pomer medzi týmito dvomi zložkami býva zachovaný.

Najdôležitejšími liekmi znižujúcimi hladinu cholesterolu sú statíny. Tieto lieky umožňujú v závislosti od konkrétneho lieku a dávky zníženie hladiny LDL cholesterolu približne o 30 až 50 %. Pôsobením statínov dochádza k obmedzeniu tvorby cholesterolu v pečeni a zvyšuje sa počet LDL receptorov na povrchu pečeňovej bunky, čím sa urýchľuje vychytávanie a odbúravanie LDL. Statíny sú liekmi prvej voľby pri znižovaní celkového a LDL cholesterolu. Vedú k významnému poklesu srdcovo-cievnych ochorení a úmrtí na tieto ochorenia. Podľa najnovších klinických štúdií najúčinnejšie statíny vedú dokonca k zastaveniu ďalšieho rozvoja aterosklerózy v cievach a v cievach najväčšieho zúženia ciev k rozšíreniu ich prierezu.

Nežiaduce účinky statínov

  • Tak ako každý iný liek, aj liečba statínmi má svoje úskalia. Statíny však majú vo všeobecnosti veľmi dobrú znášanlivosť a sú to bezpečné lieky, o čom svedčia výsledky rôznych veľkých klinických a vyhodnocovacích štúdií. Výskyt závažných nežiaducich udalostí je nízky.Lekár by mal pacientov poučiť o najčastejších možných nežiaducich účinkoch.**
  • Najčastejšími nežiaducimi účinkami sú myopatie a hepatálne poškodenie. Myopatie sa vyskytujú iba zriedkavo, v závislosti od použitého statínu a jeho dávky. Pri kontrolných vyšetreniach sa vždy kontrolujú aj biochemické parametre, ktoré by odhalili ich prípadné zvýšenie naznačujúce zhoršenie stavu pečene. To je však takisto veľmi zriedkavé.
  • Vzhľadom na to, že statíny sa väčšinou používajú u pacientov, ktorí majú aj iné zdravotné problémy (vysoký krvný tlak, cukrovka), liečbu statínmi má určovať lekár a nie pacient sám.
  • Liečba je celoživotná, cieľom je znížiť kardiovaskulárne riziko. Dávka statínov sa môže podľa potreby upravovať, ale nie vysadzovať, na ukončenie liečby statínmi musí byť veľmi vážny dôvod. Lepšie ako statíny zbytočne vysadiť je prispôsobiť dávkovanie, prediskutovať nežiaduce účinky a liečbu nastaviť tak, aby pacient zbytočne nebol ohrozený kardiovaskulárnou príhodou.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#zlý cholesterol #životospráva #vysoký tlak #vitamín D #trávenie #srdcový infarkt #cholesterol
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk