Pľúcna lekárka Marta Hájková: Vdýchnuť môžete fazuľku, kosť i zub

, 27.09.2018 12:37
pľúca, dýchanie
Pľúcne mechúriky získavajú potrebnú pružnosť a časom sú schopné pojať viac a viac objemu, ale zároveň ho aj vytlačiť von. To je tá vitálna kapacita pľúc, ktorá je u špičkového športovca obrovská. Autor:

Človek sa denne nadýchne asi 20-tisíc ráz a ani si to neuvedomuje. Dýchanie je pre nás tá najprirodzenejšia vec na svete. Sú však pacienti, pre ktorých je vzácny doslova každý nádych a výdych. Kto zažil pocit dusenia sa pri záchvate astmy, zhoršení chronickej obštrukčnej choroby pľúc, topení či vdýchnutí nejakého predmetu, vie, že je to akoby ho ľadovými rukami objala Smrť.

Pacienti, ktorí sú 18 hodín denne na kyslíku, o tom tiež vedia svoje. O tom, s čím všetkým bojuje dnešná pľúcna medicína, sa zhovárame s MUDr. Martou Hájkovou, Csc., primárkou Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky v bratislavskom Ružinove.

Asi niet horšieho pocitu, ako keď sa nemôžete nadýchnuť. Pocit dusenia je horší ako akútna bolesť a ruka v ruke s ním prichádza smrteľná úzkosť…

Zdravý človek si neuvedomuje, že dýcha. Považuje to za niečo úplne prirodzené. Nádych, výdych. Ak odrazu pociťujete dýchavicu či pocit tiesne na hrudníku v pokoji či pri aktivite, ktorú ste dovtedy bežne bez zadýchania sa zvládali, treba to rozhodne vyšetriť.

Ste pneumologička a ftizeologička. Čo znamená ftizeológia?

Ftizeológia je odbor medicíny zaoberajúci sa tuberkulózou. Tbc je pľúcne ochorenie, ktoré sprevádzalo ľudstvo prakticky odjakživa, známky tuberkulózy kostí boli objavené už pri starých egyptských vykopávkach a ešte v prvej polovici 20. storočia naň u nás zomierali ľudia. Vďaka tbc sa ešte v rámci bývalého Československa preslávili tatranské liečebne, naše Vyšné Hágy sú dosiaľ centrom pre liečbu tuberkulózy. O tuberkulóze sa vedelo, že sa lieči zmenou prostredia, kvalitnou stravou, oddychom, ale až antituberkulotiká znamenali skutočnú revolúciu. Dnes, keď je výskyt tbc 4,65 na 100-tisíc obyvateľov, máme u nás pomerne veľkú šancu „tuberu“ do roku 2030 úplne potlačiť. Ale úprimne povedané, u nás v Bratislave máme päť lôžok v izolovanom priestore so špeciálnymi režimovými opatreniami pre pacientov s pľúcnou a mimopľúcnou tbc a všetky sú momentálne plné. Ak by teraz prišiel ďalší pacient, budem to musieť riešiť s národným ústavom vo Vyšných Hágoch, aby jedného súrne prevzali.

Vzhľadom na to, že bolo zrušené aj povinné očkovanie novorodencov proti tbc, myslela som si, že toto ochorenie v našich podmienkach už naozaj nie je problémom.

Bol to krok vyplývajúci z rozhodnutia Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá vyhlásila, že ak incidencia tohto ochorenia klesne pod určité číslo, možno ukončiť povinné očkovanie. Navyše veľa skupín zdravotníkov aj laikov hovorilo o nežiaducich účinkoch tohto očkovania, ako boli napríklad mokvajúce, dlho sa hojace rany, veľké jazvy po očkovaní, zdurené lymfatické uzliny a podobne. Takže povinné očkovanie sa skončilo, ale naďalej treba byť v strehu. Treba dodať, že vy ako matka máte právo požiadať pediatra, aby bolo vaše dieťa aj teraz očkované proti tbc a on vás pošle za detským pľúcnym lekárom, ktorý vám to umožní. Navyše v prípade, že by v nejakej osade či územnom celku bol veľký záchyt tuberkulózy, môže povinnosť zaočkovať v tejto oblasti všetkých novorodencov opätovne obnoviť regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Z vašich slov vyplýva, že tbc je ešte stále zdravotný problém, ktorým sa treba zaoberať. Kto má u nás na Slovensku tuberkulózu? Bezdomovci? Rómovia?

Ak sa s baktériou Mykobakterium tuberkulosis stretnete a váš organizmus bude na Kochov bacil vnímavý, v zásade ju môžete dostať aj vy. Je to ochorenie šíriace sa kvapôčkovou infekciou. Samozrejme, súvisí aj s nedostatočnou výživou, oslabeným imunitným systémom a istým spôsobom života. Tbc nie je primárne o zlej hygiene, ale v našich rómskych osadách, kde v jednej miestnosti žije 10–20 ľudí, sa určite šíri jednoduchšie. Podobne u bezdomovcov a narkomanov, ktorí majú nedostatočnú výživu a ich telo je oslabené. Bratislava je rizikové mesto aj preto, že tu máme veľa cudzincov, ktorí nám môžu priniesť aj rezistentné kmene tubery. Tuberkulóza je stále veľkým problémom krajín tretieho sveta a pri súčasnej migrácii nás ešte môže veľmi prekvapiť. Každý mesiac k nám príde s tbc aj nejaký cudzinec. A u nás, bohužiaľ, stále nie je zvykom nosiť rúško s cieľom chrániť seba, ale najmä ostatných pred sebou samým, ako je to v Japonsku. Takže buďme ostražití.

Ale dnes už vieme „suchoty“, ako sa tuberkulóze kedysi hovorilo, úplne vyliečiť?

Bežná nekomplikovaná tbc sa dá za výbornej spolupráce pacienta úplne vyliečiť. Znamená to troj- až päťkombináciu liečiv, dodržiavanie režimu v podobe dostatočného oddychu, spánku, pravidelnej kvalitnej stravy. Navyše je pomerne ľahko a rýchlo diagnostikovateľné, má typický rtg obraz a najpresvedčivejším dôkazom je vyšetrenie vykašľaného spúta na prítomnosť mykobaktérie. Hrozbou je fakt, ktorý som už spomínala, že sem prichádzajú cudzinci, ktorí prinášajú kmene tuberkulózy rezistentné na určité antituberkulotiká. Vo Vyšných Hágoch máme aj oddelenie na terapiu takýchto multirezistentných kmeňov. Aj dnes sa ešte musia robiť operácie – v prípade, že sa tbc útvar v pľúcach opuzdrí a nezmenšuje sa, pretože sa do tohto ložiska krvnou cestou nedostanú lieky, robia sa resekcie určitej časti pľúc s veľmi dobrým efektom. Ale na tieto operácie sa indikujú pacienti, ktorí naozaj nezaberajú na bežnú liečbu.

Ktoré ochorenie v rámci pľúcnej medicíny považujete za problematické v zmysle nárastu pacientov a toho, že im v rámci možností súčasnej liečby nevieme dostatočne pomôcť?

Bronchogénny karcinóm. Darí sa predlžovať život pacientom s karcinómom prostaty, ženám s rakovinou prsníka, viaceré hematoonkologické ochorenia sú úplne vyliečiteľné. Ale karcinóm pľúc je v tomto rebríčku stále niekde na spodku a prežívanie nepresahuje jeden-dva roky. Samozrejme, je veľa typov karcinómov pľúc, existujú dva základné typy: častejší nemalobunkový a zriedkavejší malobunkový, ktorý sa veľmi rýchlo šíri. Všetky majú aj svoje podtypy. Tento typ rakoviny sa vie rýchlo rozbehnúť v priebehu niekoľkých týždňov a veľmi invazívne rásť. Mnohí pacienti, ktorí prídu s príznakmi ako bolesti v hrudníku, vykašliavanie krvi či strata hmotnosti, často majú pokročilé štádiá rakoviny pľúc. O kašli ani nehovorím, lebo ten mnohí fajčiari považujú za bežný. Pomerne často rakovinu náhodne objavíme v rámci interného predoperačného vyšetrenia, ak sa vyžaduje aj rtg pľúc. Tým, že zaniklo pravidelné „štítkovanie pľúc“, aké sa v minulosti robilo práve v rámci prevencie tbc, šanca odhaliť rakovinu pľúc v počiatočnom štádiu je malá a je to skôr vec náhody.

Kamarátka mala nález na hrudníku a samotní zdravotníci jej povedali, aby sa modlila, nech je to lymfóm a nie rakovina pľúc. Ako ste spomínali, hematoonkologické ochorenia majú omnoho lepšiu perspektívu vyliečenia. „Našťastie“, bol to Non-Hogkin.

Veľa lymfómov narastie v hrudníkovej dutine a my, keď vidíme niečo v medzihrudí, želáme si, aby to bol lymfóm, pretože ten je možné dokonca úplne vyliečiť. Pľúcna rakovina rýchlo metastázuje do pečene, mozgu, kostí. Pri tejto rakovine je najlepšie, ak je možné ju ešte kompletne vyoperovať a neskôr dať zabezpečovaciu liečbu. Ak možnosť operácie už nie je, prežívanie je stále veľmi krátke. Pre mňa nie je víťazstvo, ak príchodom nového lieku zvýšime prežívanie o dva-tri mesiace. Víťazstvo to bude vtedy, ak sa kvalitné prežívanie pri pľúcnej rakovine bude počítať na roky.

Kedysi som písala, že deväť z desiatich prípadov rakoviny pľúc majú fajčiari. Platí to ešte?

Platí, aj keď je pravda, že niektoré druhy rakoviny pľúc môžu dostať aj nefajčiari a takisto sú nezanedbateľnou skupinou pasívni fajčiari, ktorí vdychujú cigaretový dym nedobrovoľne. Takže nie každého pacienta s rakovinou pľúc by sme mali stigmatizovať „fajčiarskou nálepkou“, aj keď stále jednoznačne platí, že fajčenie je hlavnou príčinou pľúcnej rakoviny, ale aj iných závažných ochorení, ako je napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc, ktorej výskyt takisto, žiaľ, veľmi narastá. Bohužiaľ, stále vidím veľmi veľa mladých ľudí, ktorí fajčia, a každý fajčiar vám povie, že s fajčením je najlepšie nikdy nezačať. Pretože neskôr je veľmi ťažké prestať.

Predpokladám, že vy ste ako pľúcna lekárka nikdy nefajčili.

Ja? Fajčila som od svojich pätnástich rokov! Rozfajčila som sa na vysokej škole, to bolo najhoršie obdobie – počas štúdia medicíny. V Podunajských Biskupiciach som sa dostala do partie lekárov, ktorí fajčili. Áno, v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb! Keď som otehotnela, prestala som fajčiť, ale po skončení dojčenia som sa zas v práci dostala do partie fajčiarov. Takže nemyslite si, ja veľmi dobre viem, aké uspokojenie prináša fajčiarovi kávička, dobrý drink na stole, noha prehodená cez nohu a cigaretka v ruke.

Legenda Ligy proti rakovine, doktorka Eva Siracká mi rozprávala, ako prestala fajčiť ona. Lenže v jej mladých časoch mala v ruke cigaretu každá americká hviezda a o škodlivosti fajčenia sa nevedelo toľko, čo dnes. Raz však na vizite oslovila 37-ročného pacienta s rakovinou pľúc, ten zakašľal a z úst sa mu začala valiť krv. Povolila cieva nahlodaná rakovinou. Vtedy prestalo fajčiť veľa zdravotníkov z ich oddelenia.

U mňa sa stal prelomovým okamih, keď sa môj dvojročný syn odo mňa odtiahol vo chvíli, keď som ho išla objať. So slovami: Mami, smrdíš! Vtedy som s tým definitívne sekla.

V súčasnosti vidím stále viac ľudí v mojom okolí namiesto klasických cigariet inhalovať IQOS, pri ktorom nejde o spaľovanie, ale o zahrievanie tabaku. Do elektronického zariadenia sa vloží tabaková náplň, ktorá pripomína bežnú cigaretu. Myslíte, že by to mohla byť menej riziková alternatíva fajčenia?

Mňa presvedčí až výskum, ktorý potrvá ďalších 20 – 30 rokov. S IQOS-om prišla na trh firma vyrábajúca cigarety, a to hovorí za všetko. Urobia všetko, aby neprišli o biznis, takže najnovšie posúvajú svojich verných do pozície „fajčíme zdravšie“. Ja si stále myslím, že pľúca sú stvorené na to, aby inhalovali vzduch.

Takže nie ste ochotná ani pripustiť, že by to mohlo byť „menšie zlo“ pre tých, čo nie sú ochotní vzdať sa cigariet?

To je reklama firiem, ktoré to uviedli na trh. Viete, rakovina pľúc nie je len o oxide uhoľnatom, o „sadziach“, ktoré sa usadzujú ako produkt spaľovania na pľúcach. Okrem nikotínu je tam ešte ďalších päťtisíc látok, niektoré môžu vznikať procesom spaľovania, iné možno procesom zahrievania, ktovie… Takže za mňa – ani fajčiť, ani zahrievať, ani vaporizovať. Akokoľvek to nazvete. Určite by som to nikomu neodporúčala.

Fajčenie je hlavnou príčinou pľúcnej rakoviny,...
Fajčenie je hlavnou príčinou pľúcnej rakoviny, ale aj iných závažných ochorení, ako je napríklad chronická obštrukčná choroba pľúc. Autor: SHUTTERSTOCK

Už ste spomínali v poslednom období pomerne medializovanú chronickú obštrukčnú chorobu pľúc. Aj ňou trpia najčastejšie fajčiari. Je veľa „chochpiek“?

Nárast je obrovský a predpovede do budúcnosti priam desivé. Pokročilá CHOCHP má rovnakú prognózu ako karcinóm pľúc – aj čo sa týka kvality života. U nás na Slovensku trpia týmto ochorením ešte stále najčastejšie aktívni aj pasívni fajčiari – a najmä muži. Pribúdajú však aj ženy – ale takmer všetky sú fajčiarky dvadsať a viac rokov. Sú však aj ďalšie faktory, ktoré sa na jej vzniku a priebehu podieľajú. Sú to najmä škodliviny, ktoré sa vyskytujú pri práci v bani, tuneloch, textilkách. Je aj pomerne veľa pacientov v chudobnejších oblastiach Slovenska, ktorí žijú v domoch, kde sa kúri drevom a uhlím. Pozorujeme však už aj istý rodinný výskyt. Ochorenie je zákerné v tom, že sa začína veľmi nenápadne. Často sa prejaví až v štádiu, keď sú pľúcne funkcie už veľmi obmedzené. V pľúcach vznikajú dutiny, v ktorých sa hromadí vzduch, a tie spôsobujú rozdutie pľúc, tzv. emfyzém.

Asi by bolo treba zdôrazniť, že rozdutie pľúc nerovná sa veľká vitálna kapacita pľúc, akú majú trénovaní športovci, napríklad vrcholoví plavci či špičkoví cyklisti.

Tak to naozaj nie. Pri emfyzéme vznikne tzv. bula, dutina, do ktorej vnútra ide vzduch, ale von už nie. Takže táto dutina stále rastie, expanduje a zatláča a ničí zdravé pľúcne tkanivo. V ťažkých prípadoch celé jedno pľúcne krídlo prestane dýchať, takže je ho potrebné vyoperovať. Vo svete je diagnóza CHOCHP najčastejším dôvodom transplantácie pľúc. Vitálna kapacita pľúc znamená, koľko vzduchu ste schopná vydýchnuť pri úsilnom výdychu. To znamená, že pri spirometrii si v úvode pomaličky dýchate, potom vám kážu zhlboka sa nadýchnuť a vzápätí vydýchnuť z pľúc čo najviac vzduchu, ako dokážete. CHOCHP, ale aj astma znamená obštrukciu, to znamená nadýchnete sa, ale nedokážete to vydýchnuť všetko. Pacient potrebuje väčšie úsilie, aby vzduch dostal z pľúc von, aj preto najviac zvukových fenoménov, ktoré lekár počúva stetoskopom, počuť v exspíriu – pri výdychu. Laboratórna funkčná diagnostika pracuje s číslami. Existujú presné tabuľky, ktoré určujú, aká by mala byť vitálna kapacita pľúc napríklad ženy v určitom veku, s istou váhou a hmotnosťou. Ak vyšetrovaný pacient tieto parametre nespĺňa, je povinnosťou lekára pátrať, prečo je to tak.

Spomínali ste astmu a CHOCHP V oboch prípadoch ide o zápalové ochorenia, ktoré sa prejavujú kašľom, dychovou nedostatočnosťou, štádiami zhoršenia, tzv. exacerbáciami. Na obe sa používajú protizápalové a bronchodilatačné, čiže priedušky rozťahujúce inhalačné lieky, mnohé účinné látky sú dokonca pre obe ochorenia rovnaké. Nikdy mi nebolo celkom jasné, ako tieto dve diagnózy dokážete odlíšiť. Narastá totiž výskyt CHOCHP u mladších osôb vo veku 25 až 44 rokov, čiže vo vekovej kategórii, kde sa predpokladá skôr astma.

Máte pravdu, niekedy je to problém aj pre odborníka, nielen pre laika, a hoci v minulosti platilo, že astmu majú skôr mladší ľudia a „chochpku“ starší 50+, už sa nám to prelína. U astmatika je provokačným faktorom, spúšťačom záchvatu, keď sa stiahnu priedušky, studený vzduch, peľ a podobne. Liečený astmatik má šancu zachovať si po celý život normálne pľúcne funkcie, dokonca môžu jeho príznaky spontánne vymiznúť. Pri CHOCHP to tak, bohužiaľ, nie je. Ak astmatik inhaluje bronchodilatačný liek, priedušky sa uňho dostanú do pôvodného priesvitu. Pri chronickej obštrukčnej chorobe pľúc sa to nestane. CHOCHP je totiž pomaly progredujúce ochorenie, bude sa len zhoršovať. Navyše chronický bronchitik vykašliava počas celého roka, zatiaľ čo astmatik je sezónny. Vždy existujú výnimky, ale toto sú tie podstatné rozdiely. Pri CHOCHP je základom liečby rozširovanie dýchacích ciest s pomocou liečiv redukujúcich napätie hladkého svalstva, protizápalové lieky až v druhom rade. Pri astme sú najdôležitejšie protizápalové lieky a uvoľňovače sa odporúča používať čo najmenej – len ako nevyhnutnú záchrannú liečbu.

Ak sú už „chochpkári“ nastavení na kyslíku, už nikdy sa ho nezbavia?

To už je funkčné štádium štyri a nepoznám prípad, že pacient nastavený na kyslíkovej liečbe 16–18 hodín denne by sa odrazu tak zlepšil, aby ho už viac nepotreboval. Verte mi, že toto si zdravotné poisťovne naozaj strážia a potreba inhalovať kyslík musí byť veľmi dobre zdokladovaná, pretože kyslíková liečba nestojí práve málo peňazí.

Vy pripravujete pacientov na transplantácie pľúc. Ktoré ochorenie je u nás najčastejšou indikáciou na transplantáci­u pľúc?

Ako som už povedala, vo svete je to CHOCHP. Ale na Slovensku je to pľúcna fibróza. Pľúcne tkanivo sa zjazví, zhrubne alebo stvrdne v snahe hojiť sa po opakovanom poškodení. Príčiny pľúcnych fibróz sú rôzne. Existujú aj sekundárne pľúcne fibrózy, ktoré vznikajú u pacientov s reumatoidnou artritídou či po liečbe niektorými cytostatikami. Potom existuje idiopatická pľúcna fibróza, ktorá patrí medzi zriedkavé ochorenia, existuje na ňu inovatívna liečba, ale týchto pacientov aj transplantujeme. Takisto sa transplantuje cystická fibróza, genetické ochorenie detí, teraz už aj dospelých. V minulosti sa títo pacienti nedožívali dospelého veku, teraz máme v centre cystickej fibrózy pre dospelých v Ružinove 60 pacientov. A transplantuje sa aj pľúcna hypertenzia, ale to nie je naša chorobná jednotka, manažujú ju vybraní kardiológovia a my do toho vstupujeme, až keď liečba nezaberá.

Aké najdlhšie obdobie prežil slovenský pacient po transplantáci­i pľúc?

Máme pacienta, ktorý žije s novými pľúcami už 15 rokov od transplantácie.

Ako vysvetľujete, že niektorí špičkoví nádychoví potápači dokážu vydržať pod vodou osem minút bez poškodenia mozgu?

Je to tréning, v rámci ktorého sa naučia správne dýchať a vybičovať svoje telo tak, aby bolo schopné vytvoriť si obrovské rezervy a v prípade potreby na ne siahnuť. To však človek musí mať dané aj geneticky. Aj preto je dobré, ak deti sledujú športoví lekári a už na začiatku vyradia tie, u ktorých vidia, že nie sú schopné sa zlepšovať. Pľúcne mechúriky získavajú potrebnú pružnosť a časom sú schopné pojať viac a viac objemu, ale zároveň ho aj vytlačiť von. To je tá vitálna kapacita pľúc, ktorá je u špičkového športovca obrovská. Vidíte, že aj cyklisti sú šťúpli chlapci, ktorých telo dokáže využiť na maximum všetky pľúcne rezervy. Aj Armstrong okrem iného dopoval najmä tak, že užíval rastový faktor podporujúci tvorbu erytrocytov prenášajúcich kyslík. Športový výkon je do veľkej miery závislý od prísunu kyslíka a od toho, ako ho telo dokáže prerozdeliť, ako si tkanivá držia kyslíkovú rezervu. Samozrejme, organizmus vždy prednostne zásobuje kyslíkom mozog.

Čítala som zaujímavý materiál o vdýchnutí rôznych látok alebo predmetov, ktoré spôsobia zápal pľúc. Hovorí sa tomu aspiračná pneumónia. Asi málo ľudí vie, že každý pritopený človek musí byť hospitalizovaný, aj keď ho záchranári na mieste „rozdýchali“.

Určite. Každého, kto sa topil a vdýchol i nalogal sa vody z jazera či z bazéna, musia v nemocnici bronchoskopicky poodsávať a nasadiť mu kombinovanú antibiotickú, protiplesňovú i protivírusovú liečbu. Pľúca sú veľmi podráždené tou traumou, takže kým sa nezregenerujú, za pacienta dokonca istý čas dýcha prístroj. To neexistuje, aby pritopený človek išiel domov, aj keď to vyzerá, že ho vytiahli z vody rýchlo, zachránili včas a pacient normálne komunikuje.

Vy asi máte množstvo príbehov o tom, čo všetko ľudia vdýchli, však?

Kedysi bola veľká móda chrliť a hltať oheň, títo „zabávači“ nesmeli chýbať na žiadnom firemnom „evente“. Bohužiaľ, pomerne často sa stáva, že lampový olej mladým, zdravým ľuďom nenávratne poškodí pľúca, vznikne chemický zápal pľúc, ktorý sa hojí jazvou. Jazva je tkanivo, ktoré nedýcha. Nepoznám dieťa, ktoré by niečo nevdýchlo. Deti všetko pchajú do úst a rodičia by rozhodne mali brať do úvahy odporúčania výrobcov hračiek na obale výrobku. Nedať jednoročnému dieťaťu hračku, ktorá je určená od troch rokov. Môj vlastný syn si predo mnou strčil do nosa malú súčiastku z lega. Skríkla som naňho: Čo robíš? Dieťa sa zľaklo a tento malý kus umelej hmoty vdýchlo. Našťastie, nedostal sa až do dýchacích ciest, vybral mu to kliešťami ORL lekár. Horšie je, ak sa dieťa hrá, niečo vdýchne, ale vy ho nepočujete ani zakašľať. Odrazu má problémy s dýchaním, opakujú sa zápaly pľúc, prvý, druhý, tretí – vždy na tej istej strane – hoci dovtedy bolo všetko v poriadku a imunita nie je narušená. Vtedy je dôležité zistiť, či za tým nie je vdýchnuté cudzie teleso, ktoré spôsobuje opakované zápaly pľúc. Treba urobiť bronchoskopiu, rtg pľúc nepomôže, lebo kúsok umelej hmoty z hračky nemá kontrast. Druhou skupinou, ktorá má častý problém s vdýchnutím rôznych predmetov, sú starší ľudia. Pri ochutnávaní jedál, tzv. sŕkaní, najčastejšie vdýchnu fazuľku, hrášok, drobné kostičky pri obhrýzaní kuracích krkov. A najkurióznejšie je vdýchnutie zubov. Často mliečnych zubov v prípade dieťaťa, ale počula som už aj to, že niekto vdýchol kúsok zo zubného mostíka.

Prečo vy a pľúcna medicína?

Nebudem tajiť, že v čase, keď som končila medicínu, tá pľúcna nebola práve mojím snom. Zhodou okolností bolo v osemdesiatom druhom práve voľné miesto v Podunajských Biskupiciach, kde bol Národný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Navyše môj otec pracoval ako fyziológ a jeho nosnou témou bola fyziológia dýchania. Takže som o tom doma stále počúvala. Prišla som do Biskupíc a zistila som, že tento typ medicíny ma veľmi baví. Pľúca sú totiž úžasný orgán, vďaka ktorému je naše telo vyživované kyslíkom. Áno, každý odborník bude obhajovať svoju špecializáciu, kardiológ či kardiochirurg vám povie, že bez práce srdca by sa ten kyslík nedostal ku každej bunke. Ja však vidím aj ten negatívny dosah na ostatné orgánové systémy, ktorý vzniká, ak je funkcia pľúc nedostatočná a do krvného obehu sa cez pľúca nedostáva dostatok životodarného plynu. Ale viete, prečo ma ešte baví pľúcna medicína? Lebo v našom odbore sa väčšina pacientov vylieči a ak aj nie, výrazne im predĺžime kvalitný život. V pneumológii je naozaj množstvo diagnóz, keď človek odchádza z nemocnice zdravý a ak je disciplinovaný, dlho nemá nijaké problémy. To je to, čo má poháňa vpred. Aj keď musím často to množstvo povinností a problémov v našom zdravotníctve predýchať.

MUDr. Marta Hájková, CSc., MPH

MUDr. Marta Hájková.
MUDr. Marta Hájková. Autor: TASR/AP, Thanassis Stavrakis

Vyštudovala Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Atestovala v rokoch 1985 a 1993. Od roku 1982 pracovala v Národnom ústave tuberkulózy a respiračných chorôb v bratislavských Podunajských Biskupiciach, od roku 1994 dosiaľ je primárkou na Klinike pneumológie a ftizeológie nemocnice v bratislavskom Ružinove.

Je námestníčkou pre zdravotnú starostlivosť Nemocnice Ružinov a vedúcou Centra pre manažment cystickej fibrózy u dospelých a takisto Centra pre predtransplantačnú prípravu a potransplantačnú starostlivosť o pacientov vyžadujúcich transplantáci­u pľúc.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#respiračné ochorenie #rakovina pľúc #pľúca #MUDr. Marta Hájková #fajčenie #dýchanie #dusenie #chronická obštrukčná choroba pľúc
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk